Marušiak: SaS a OĽaNO nie sú pripravené viesť štát

, 01.07.2019 12:00
Marusiak
Politológ Juraj Marušiak. Autor: ,

V posledných týždňoch badať výrazné pohyby na politickej scéne, v parlamentných aj mimoparlamentných stranách. Podľa politológa Juraja Marušiaka to súvisí s blížiacimi sa voľbami. O vzťahoch v koalícii hovorí, že sú na bode mrazu, pomenoval tiež Matovičovu zúfalú snahu zastaviť klesajúce preferencie, aj to, ako Sulíkovi začína škodiť neoliberálna agenda.

Politická scéna sa rozhýbala, pripravujú sa strany na voľby?

Je jasné, že je to dané blížiacimi sa voľbami. Od jesene už nastúpi predvolebná mobilizácia a kampaň. Je to normálne, lebo voľby budú s najväčšou pravdepodobnosťou už v marci. Po minuloročnej jarnej politickej kríze žiadna zo strán konfliktu, napriek vyčerpávajúcemu boju, nedokázala prevziať volebnú iniciatívu. Opozícia je zaskočená vzostupom koalície PS-Spolu i nástupom Andreja Kisku. Je otázne, do akej miery budú takéto pokusy úspešné. Slovensko je pomerne stabilne rozložené medzi konfliktné tábory, takže v podstate ide o snahu konsolidovať sily na oboch stranách, ale aj o testovanie koaličných potenciálov. Výzvou pre všetky strany bude rast preferencií Kotlebu.

Aké sú súčasné vzťahy v koalícii?

Na bode mrazu. Vládna koalícia je prakticky nefunkčná už niekoľko mesiacov a skôr rozmýšľa v intenciách blížiacich sa volieb ako v intenciách spoločného koaličného postupu. Nesystémovo balansuje medzi sociálnymi balíčkami a znižovaním daní, čo však dlhodobo nejde. Sociálne balíčky sú potrebné, ale musí byť zabezpečená aj príjmová stránka rozpočtu. Koaličné strany volia samostatnú a individuálnu stratégiu a z existujúcej koalície nie je nadšená ani jedna z nich. Tu to predovšetkým najviac poškodzuje Most-Híd, ktorý by bol najradšej, keby ešte prežil vo vláde čo najviac, ale aby ho pritom s koalíciou nikto nespájal.

Viaceré kroky koalície sa dali čítať aj ako príprava na predčasné voľby. Mohla by koalícia viac získať ako stratiť zo skoršieho termínu volieb? Je takýto scenár reálny?

Ťažko povedať. Dlho sa javilo, že na predčasných voľbách môže mať záujem práve Smer. Takto môže ustáť klesajúce preferencie i vnútorné pnutie v strane a využiť ešte aj pozitívne efekty sociálnych opatrení. Nový minister financií už avizuje potrebu šetrenia vo verejných výdavkoch. Smer potrebuje nejakú agendu, aby ho zomkla. Konflikty vo vnútri strany sú očividné, takže je jasné, že v podstate voľby sú témou, ktorá môže stranu spojiť a zjednotiť proti nejakému vonkajšiemu ohrozeniu, čím sú voľby. Myslím si však, že teraz by už toho predčasné voľby veľa nevyriešili pre žiadnu z vládnucich politických strán.

Platnosť koaličnej zmluvy vyprší začiatkom septembra. Čo možno očakávať od koalície po tomto termíne?

Ak už nebudú viazaní koaličnou zmluvou, úlohou vlády bude len, symbolicky povedané, kúriť a svietiť. Bude vykonávať bežnú administráciu. Ak aj budú prijímané zásadné rozhodnutia, jednotliví partneri sa budú usilovať o ich realizáciu bez ohľadu na existujúce koaličné väzby.

Matka zavraždenej snúbenice Jána Kuciaka Zlatica Kušnírová pozvala predstaviteľov opozície na spoločný obed, ktorého sa zúčastnili len Igor Matovič (OĽaNO), Richard Sulík (SaS) a József Menyhárt (SMK). Môže to mať vplyv na zamýšľané zjednotenie opozície?

Zlatica Kušnírová dala vyhlásenie, že nemieni kandidovať za OĽaNO, dokonca odmietla členstvo v Matovičovej platforme Odvážne. Na druhej strane Matovič mal evidentne ambíciu využiť vo svoj prospech osobu Zlatice Kušnírovej. Ona je symbolom udalostí z jari uplynulého roku. Sama vidí zjednotenie opozície a porážku terajšej vlády ako satisfakciu po vražde svojej dcéry a zaťa. OĽaNO sa však využívaním osoby Kušnírovej pokúša privlastniť si minuloročné protesty, a zároveň jej meno využiť pri integrácii opozície do podoby druhej SDK (Slovenská demokratická koalícia z roku 1997, spojenie piatich opozičných strán proti vtedy vládnucemu HZDS – pozn red.). Ambíciu takto integrovať opozíciu, ideálne pod svojím vplyvom, avizoval Matovič už dávno, ešte pred zavraždením Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Zatiaľ však nijaké podobné posolstvo zo spoločného obeda nevzišlo a zrejme ani nevzíde.

Najnovšie prieskumy ukazujú, že Progresívne Slovensko sa naďalej drží na druhom mieste. Ide stále o vlnu eufórie z prezidentských volieb, alebo už má strana stabilnú pozíciu?

Podstatou nie je iba liberálny charakter strany, ale sklamanie urbánnych voličov z doterajších opozičných strán i zo Smeru. Je výsledok poznania, že opozičné strany ako SaS a OĽaNO nie sú pripravené viesť štát, čo vyplýva aj z ich štruktúry. OĽaNO má podľa posledných údajov dvanásť a SaS okolo dvesto členov. Samozrejme, od komunálnych volieb sa zdá, že podpora zoskupenia PS-Spolu je istým trendom. Navyše, ide takpovediac o istú generačnú vzburu a nástup novej politickej generácie. Ivana Štefunka spájalo s Miroslavom Beblavým okrem iného to, že sa poznali ešte z obdobia vysokoškolského štúdia. Ich generácia v súčasných politických stranách nevidí svoju budúcnosť a priestor. Samozrejme, PS a Spolu môžu byť v eufórii, musia si však uvedomiť, že veľmi veľa osobností, ktoré sa prezentovali ako tváre týchto dvoch strán na verejnosti, odíde do Európskeho parlamentu. To znamená, že nebudú prítomné v slovenskej politike. Pre obe strany bude výzvou vygenerovať ďalšie tváre, ktoré dokážu pritiahnuť pozornosť voličov. Za Štefunka malo PS istú šancu osloviť aj časť ľavicového elektorátu. Po nástupe Michala Trubana na post predsedu sa zdá, že sa táto strana posúva doprava. Zuzana Čaputová už z pozície hlavy štátu nebude môcť aktívne podporovať PS a bude terčom tvrdých atakov zo strany koalície, ale aj zo strany konkurentov PS v opozícii. V Bratislave v komunálnych voľbách toto zoskupenie podporovalo Matúša Valla. S ohľadom na vážne komunálne problémy, s ktorými zápasia obyvatelia Bratislavy, či sú to napríklad dopravné výluky, expanzia developerov a najnovšie parkovacia politika, ktorú presadzuje Vallo, sa môže stať, že výsledky komunálnych volieb sa PS skôr vypomstia, než by im pomohli v parlamentných voľbách. Pritom PS-Spolu sa opiera o veľkomestský elektorát.

Ku Kiskovej strane Za ľudí sa pridala Veronika Remišová, ktorá prednedávnom opustila OĽaNO. Zvýši dôveryhodnosť a preferencie strany?

Veronika Remišová predstavovala významnú tvár hnutia OĽaNO. Bola prezentovaná ako kandidátka na post premiérky či na iné významné funkcie. Jej odchod určite ovplyvní preferencie hnutia, na druhej strane môže čiastočne pomôcť strane Za ľudí. Iné je, do akej miery táto strana bude schopná osloviť čo najväčšie spektrum voličov. Oslovovanie konzervatívneho elektorátu sa jej vôbec nemusí vyplatiť, keďže na konzervatívnej strane politického spektra je naozaj veľký tlak a Andrej Kiska sa len veľmi sporadicky prejavoval ako konzervatívne orientovaný politik. Strana zatiaľ stavia primárne na Kiskovej osobnej charizme, a nie na formovaní nejakých nových politík či presadzovaní jasnejšie definovaných hodnôt. Sľub zabrániť registrovaným partnerstvám osôb rovnakého pohlavia je iba marketingový bonmot, nie hodnotové vymedzenie strany. Kiska sa čiastočne opiera o politikov, ktorí mali úspech na komunálnej úrovni, ale z hľadiska volebných preferencií to s jeho stranou nevyzerá ružovo. Podobne ako OĽaNO, balansuje na hranici zvoliteľnosti. Pritom Kiska mal ambície marginalizovať doterajšie opozičné strany a stať sa lídrom opozície. Ukazuje sa, že mu to nevyšlo, práve naopak, to skôr jeho strana rozohrala zápas o prekonanie päťpercentnej bariéry pre vstup do parlamentu.

V prieskume Focusu sa OĽaNO s 5 percentami udržalo tesne na hranici zvoliteľnosti. Čomu pripisujete pokles preferencií?

OĽaNO sa sformovala ako antielitárska a protestná strana, o čom svedčí aj jej názov. Premeškala moment, v ktorom sa mohla transformovať do klasickej politickej strany s regionálnymi štruktúrami, členskou základňou a byť stranou, v ktorej by fungovali elementárne demokratické mechanizmy zodpovednosti lídrov za svoje pôsobenie pred členskou základňou. Nič z toho sa v OĽaNO neudialo. Strana sa vyhýbala aj svojej ideovej profilácii. Po relatívne dlhom úspešnom období Matovič dokázal udržiavať pozornosť voličov, ale už sa vyčerpal. Poškodili mu jeho kauzy a hlavne jeho mimoriadne deštruktívna povaha. OĽaNO sa nestalo predvídateľným a rešpektovaným partnerom ani pre partnerov v opozícii, nieto ešte pre úvahy o budúcnom vládnutí. V prvom ani v druhom volebnom období nedokázalo udržať jednotu svojho poslaneckého klubu. Z tohto klubu odchádzali jednotliví poslanci, vytvárali nové politické subjekty alebo prechádzali k iným. Zdá sa, že Matovič si uvedomuje úpadok strany, ale jeho gestá ako náhly protiamerický obrat či orientácia na kresťanský konzervativizmus pôsobia skôr ako gesto zúfalstva z neschopnosti zaujať voličov. Aj založenie platformy Odvážni v strane, ktorej je predsedom a ktorú tvrdo kontroluje, je výrazom zúfalstva. Ale napríklad pred voľbami 2016 sa takisto javilo, že toto zoskupenie môže mať veľké problémy dostať sa do parlamentu. Na druhej strane práve zásahy orgánov činných v trestnom konaní proti Matovičovi vyrobili z neho v očiach voličov takpovediac obeť Fica a to mu zrejme pomohlo. Treba si uvedomiť, že pre každú vládnu stranu je takýto nepredvídateľný, nestabilný a nevypočítateľný opozičný aktér doslova požehnaním, lebo garantuje neschopnosť opozície sformovať alternatívnu parlamentnú väčšinu.

Ani v SaS situácia nevyzerá veľmi ružovo. Podľa prieskumov už o tejto strane nemožno hovoriť ako o lídrovi opozície.

SaS, osobitne po debakli v roku 2012, dokázala získať podstatnú časť voličov z konzervatívno-liberálnej pravice. Voličov, ktorí v minulosti podporovali SDKÚ, voličov ktorí podporovali neoliberálne ekonomické reformy. Na druhej strane si myslím, že práve taká až ortodoxná neoliberálna agenda, ktorá nezohľadňuje vôbec žiadny sociálny kontext, Sulíkovi začína škodiť. Už sa od niektorých jeho myšlienok dištancujú aj bývalí lídri SDKÚ ako Ivan Mikloš či Mikuláš Dzurinda. Samozrejme, Richardovi Sulíkovi jeho koketovanie s antieurópskou a xenofóbnou agendou v očiach liberálneho elektorátu nepomáha. Takže toto je tiež jeden z tých momentov, ktoré mu škodia. V samotnej SaS Sulíkovi najviac škodí jeho autokratický štýl rozhodovania, ktorý je už predmetom aj otvorenej kritiky zo strany jeho spolustraníkov. Tieto konflikty sa vyhrotili po tom, ako sa Sulík vrátil z Európskeho parlamentu do Bratislavy. Na druhej strane, už aj samotné rozhodnutie Sulíka ostať na poste predsedu strany a zároveň pôsobiť v Bruseli mimo domácej politiky nebolo pre SaS najšťastnejším. Terajší pokles podpory je prudký. Táto strana bola dlho na druhom mieste, k poklesu preferencií môže prispieť aj pozastavenie členstva Lucie Ďuriš Nicholsonovej, ktorá oslovovala liberálnych voličov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#SaS #OĽaNO #Igor Matovič #Juraj Marušiak
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku