Milanová, ktorá je podpredsedníčkou parlamentného výboru pre kultúru a médiá pripomenula, že odkaz misie svätých Cyrila a Metoda je živý dodnes.
„Dvom bratom vďačíme nielen za prvý jazyk a písmo, za šírenie kresťanstva a vzdelanosti v ňom, za najstarší slovanský zákonník, za prvú slovanskú báseň. Vďačíme im za možnosť pochopiť, rásť, byť samostatnými a uznávanými,“ uviedla.
Misia vierozvestcov sa podľa Milanovej ešte neskončila. „Ani po viac ako 1000 rokoch si mnohí nevedia vážiť vzdelanie, nemáme poriadne fungujúce súdnictvo a v poslednom čase naši najvyšší predstavitelia nemajú jasno ani v zahraničnej politike,“ doplnila.
Líder Sme rodina Boris Kollár povedal, že pokiaľ si tento sviatok nebudú Slováci pripomínať, ani mladí ľudia nebudú mať žiadny rešpekt k „dedičstvu národa“, čo môže priniesť zlé následky. „Pokiaľ nebudeme mať úctu ku koreňom, národ nemá budúcnosť,“ uviedol Kollár.
„Toto je naša história, takto sme začali, oni nám položili základy našej dnešnej civilizácie, ktorá je najlepšia, akú ľudstvo kedy malo. Treba to rešpektovať, vážiť si to a udržať si to,“ doplnil.
„Príchod Cyrila a Metoda treba brať ako misiu rozvinutej byzantskej civilizácie do oblasti, ktorú považovali za necivilizovanú alebo menej civilizovanú. To sa týka kultúry i ukotvenia východného kresťanstva na územiach, kde sa dnes nachádza aj Slovensko,“ skonštatoval Sulík. Líder SaS tiež pripomenul, že ide o udalosti z dávnej histórie, ktoré sú stále predmetom skúmania i polemík historikov.
Svätí Cyril a Metod predstavujú pre Beblavého spojenie vlastenectva a európanstva. „Pomohli nám vytvoriť našu identitu, ale prišli zďaleka a priniesli nám kultúru. Sú symbolom toho, že Slováci robia najväčšie kroky vpred vtedy, keď sú otvorení tomu najlepšiemu zo sveta,“ priblížil líder mimoparlamentnej strany Spolu-OD.
Podľa predsedu mimoparlamentného KDH Alojza Hlinu mali vierozvestcovia obrovský prínos pre kultúrny priestor strednej Európy. „Evanjelizovali, urobili preklad do staroslovienčiny. My ako kresťanskí demokrati si budeme tento sviatok vždy intenzívne pripomínať,“.
Koalícia: Cyril a Metod zaradili Slovensko medzi moderné spoločnosti vtedajšieho sveta
Vierozvestci Cyril a Metod nepriniesli na územie dnešného Slovenska len vieru, ale aj vzdelanosť. „Tým nás zaradili medzi moderné spoločnosti vtedajšieho sveta. Politickým elitám pomohli lepšie pochopiť vlastnú hodnotovú identitu, aj smerovanie spoločenstva, ktoré spravovali a viedli,“ vyhlásil dnes premiér Peter Pellegrini pri príležitosti 1156. výročia príchodu Cyrila a Metoda na naše územie.
Vierozvestci zo Solúnu podľa premiéra patria medzi najvýznamnejšie osobnosti starých slovenských dejín.
„Napriek vtedajším turbulentným časom, keď naše územie bolo vystavené rôznym mocenským záujmom a ideológiám, vždy dokázali obhájiť svoje presvedčenie a hodnoty, ktoré presadzovali,“ konštatoval Pellegrini.
Inšpiráciou by podľa neho mala byť ich nezlomná viera v ich vlastné poslanie a cesta, ktorej verili. Predseda vlády vyjadril presvedčenie, že ak chce byť Slovensko úspešné, musí stáť na kultúrno-etickom odkaze týchto dvoch veľkých osobností našich dejín.
Cyril a Metod tvoria v dejinách Slovákov jednu z najdôležitejších kapitol, uviedol na sociálnej sieti predseda NR SR Andrej Danko (SNS). Podľa neho bol kultúrny dosah vierozvestcov nesmierny nielen pre Slovensko, ale pre celý slovanský svet.
„Slovenská národná strana pokladá sviatok sv. Cyrila a Metoda nielen za cirkevný sviatok, nielen za národný sviatok, ale aj za sviatok slovenskej štátnosti,“ uvádza sa v Dankovom stanovisku.
Dodáva, že Cyril a Metod neboli iba vierozvestcovia, pretože bola podľa Danka „krajina už pokrstená“, avšak ich úlohou malo byť „upraviť cirkevné pomery tak, aby zodpovedali požiadavkám tamojších vládcov ako suverénov vo svojom štáte“.
Podľa predsedu parlamentu stáli Cyril a Metod pri zrode nášho národného písomníctva, našej národnej kultúry a „prostredníctvom ich žiakov zo slovenského a moravského územia rozšírili slovanskú kultúru najskôr do Bulharska a neskôr na všetky slovanské územia“, spresnil. Dodal, že z ich poznatkov čerpali aj krajiny ako Česko a Poľsko.
Sviatok svätých Cyrila a Metoda je aj sviatok slovenskej štátnosti. Povedal to podpredseda SNS Anton Hrnko. Koaličné strany Most-Híd a Smer sa zhodli na tom, že cyrilo-metodská tradícia je súčasťou celej európskej kultúry a pripomíname si ňou aj korene slovenskosti.
SNS pokladá sviatok svätých Cyrila a Metoda nielen za cirkevný či národný, ale aj za sviatok slovenskej štátnosti. Podľa Hrnkových slov bol kultúrny dosah solúnskych bratov nesmierny nielen pre Slovensko, ale pre celý slovanský svet.
„Stáli pri zrode nášho národného písomníctva, našej národnej kultúry a prostredníctvom ich žiakov zo slovenského a moravského územia rozšírili slovanskú kultúru najskôr do Bulharska a neskôr na všetky slovanské územia,“ vysvetlil a zdôraznil ich úlohu v štátoprávnej oblasti.
Doplnil, že od cyrilo-metodskej tradície Slováci odvíjali svoje kultúrne a štátoprávne nároky. Jej zakotvenie v preambule ústavy považuje za logické zavŕšenie zápasu Slovákov za národné a štátne sebaurčenie.
Predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák dodal, že pripomínať si odkaz Cyrila a Metoda je dôležité najmä dnes, „kedy sme svedkami spochybňovania a relativizovania hodnôt, tradícií a kultúry, na ktorých bola vybudovaná naša štátnosť“.
„Tieto slovanskosti sú základy a začiatky slovenskosti,“ povedal poslanec Národnej rady (NR) SR Dušan Jarjabek (Smer). Cyrilo-metodskými dňami podľa svojich slov žije naplno. „Je to jedno z najvýznamnejších výročí, ktorým si Slovenská republika pripomína korene slovenskosti, ktoré všetci akceptujeme,“ zdôraznil.
Zabúdať by sa podľa Mosta-Híd v súčasnosti nemalo na to, že Cyril a Metod šírili vieru srdcom a písmom, bez násilia.
„Významným spôsobom prispeli k rozvoju vzdelanosti a kultúry na našom území,“ povedala hovorkyňa Mosta-Híd Klára Debnár. Doplnila, že neboli len vierozvestcami a v období zápasu o cirkevnú orientáciu predviedli svoju zručnosť a cit pre politickú diplomaciu. „Ich sviatok si pripomíname právom,“ zdôraznila.