Po tropickej sobote si berú horúčavy oddychový čas

VIDEO: Pozrite si videopredpoveď počasia TV Pravda s meteorológom Michalom Hazlingerom na víkend s výhľadom až do utorka.

Tohtoročný jún je mesiacom plným rekordov. Už mu patrí prívlastok najteplejší jún v histórii meteorologických meraní. Pavel Faško, klimatológ Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu v Bratislave to dokumentuje na odchýlkach priemernej mesačnej teploty. Hovorí, že pri porovnaní priemernej júnovej teploty od roku 1981 do roku 2010, odchýlky najmä v oblastiach na západe, severozápade, vrátane tatranskej oblasti, dosiahli aj viac ako päť stupňov.

Príkladom je Oravská Lesná. Priemerná mesačná teplota v práve sa skončenom júni dosiahla 18,8 stupňa. Pritom priemerná mesačná teplota by mala byť o päť stupňov nižšia – 13,3.

Podľa Faška za horúci jún nemôže len vlna horúčav, ktorá nad naše územie prišla zo severnej Afriky. „Už prvého júna bolo teplejšie ako dlhodobý priemer, a to sa udržalo až do konca mesiaca. Extrémne teplo v niektorých častiach naozaj súvisí s prúdením zo severnej Afriky,“ vysvetľuje.

Najvyššiu teplotu v júni namerali v Dudinciach 27. júna, keď teplomer ukázal 36,0 stupňa. Vlna horúčav však vyvrcholila až v pondelok 1. júla. Na letisku v Kuchyni na Záhorí mali najvyššiu teplotu – 37,6 stupňa.

Klimatológ však pridáva ďalšie naj tohtoročnému júnu. Obdobie, keď teplota niekde na Slovensku dosiahla tropickú hodnotu, teda 30 a viac stupňov, sa začalo už 3. júna. Až do začiatku júla bolo prerušené iba trikrát – dva razy po jednom dni, raz bolo menej teplo počas dvoch dní.

„Podobné to bolo aj v júni 1964. Vtedy sa tropické teploty začali vyskytovať 2. júna a skončili sa až 29. júna, potom pokračovali od 9. júla,“ vyťahuje historické záznamy. Podotýka však, že v tomto roku sme ukončenie obdobia tridsiatok zatiaľ nezaznamenali. Kým v roku 1964 nemali ani v jeden deň 35 a viac stupňov, v tomto roku bolo takých záznamov až sedem.

Logická je otázka, či prelom júna a júla bol aj predčasným vrcholom leta. „Ešte by som to nechal otvorené. Všetko závisí od toho, či sa podobné situácie, ako keď k nám prúdil vzduch zo severnej Afriky, vyskytnú. To sa nedá vôbec vylúčiť,“ odpovedal Faško.

Najhorším dňom prílevu horúceho vzduchu bol prvý prázdninový deň, ktorý prekonal množstvo rekordov. Rekordne bolo teplo na bratislavskej Kolibe – 36, bratislavskom letisku 36,3, Chopku – 20,1, v Liesku na Orave – 31,9, na Štrbskom Plese – 28,7, v Poprade – 33, Podolínci 34,6, Červenom Kláštore 35, v Gánovciach 32,3, Stropkove – 32,9, Spišských Vlachoch 33,9 stupňa. Na Lomnickom štíte padol rekord z roku 1987, keď 1. júla namerali 17,3 stupňa, tentoraz to bolo až 19,5 stupňa. A padol aj rekord najvyššej teploty na Lomnickom štíte, pretože v auguste 1998 teplomer ukázal 19,3 stupňa.

Faško upozorňuje, že jún sa podľa vývoja priemerných teplôt v poslednej desaťročnej dekáde zaraďuje k najteplejším mesiacom v roku, teda k júlu a augustu.

Máj bol bohatý na zrážky, o júni by sme mohli povedať opak. Pršalo, no takmer výhradne len pri búrkach, preto sa od 1. júna do 5. júla na niektorých miestach vytvorili výrazné zrážkové deficity. Najnižšie úhrny boli v tomto období v bratislavskej Mlynskej doline – 13 mm, v Dudinciach o 1 mm viac. Na letisku v Kuchyni na Záhorí 15 mm, hoci v ostatných častiach Záhoria pršalo, búrky sa letisku vyhýbali.

V Banskej Štiavnici mali 19 mm, rovnako na bratislavskom letisku, v Piešťanoch 24, Oravskej Lesnej 35 mm. Ale práve tam za toto obdobie chýba – oproti priemeru – až 107 mm zrážok. Sucho sa podľa Faška prejavuje v deficite zrážok aj na iných miestach: napríklad v Mlynskej doline v Bratislave chýba 69 mm, na Kolibe 59, v Piešťanoch 56, Dudinciach 55 mm zrážok.

Na druhej strane, pripomína klimatológ, v Košiciach bolo na prelome júna a júla niekoľko silných búrok. A tam od 1. júna do 5. júla úhrn zrážok dosiahol 134 mm. „Ale to boli búrky, ktoré priniesli veľa škôd. Prospech z vlhkosti, ktoré tieto búrky doniesli, bol iba marginálny,“ poukazuje na búrky s krúpami.

Faško poukazuje aj na rozdiely v priemernej mesačnej teplote medzi májom a júnom. Na bratislavskej Kolibe dosiahol 10,9 stupňa: v máji bola priemerná mesačná teplota 12,5, v júni 23,4 stupňa. Pritom na tejto stanici od roku 1951 takýto rozdiel medzi týmito dvoma mesiacmi ešte nezaznamenali.

Dosiaľ najväčší rozdiel bol na Kolibe v roku 2018: v marci dosiahla priemerná mesačná teplota 3,2 a v apríli 15,6 stupňa. Niečo podobné bolo aj v roku 2012: vo februári priemer dosiahol mínus 3 a v marci plus 8,5 stupňa. „Je to výrazné oteplenie z mesiaca na mesiac. Ak by to bola náhoda, stane sa to raz, dvakrát za dlhý čas. Ale pri takomto výskyte už môžeme hovoriť o systémovej záležitosti,“ varuje klimatológ.

Po horúcom začiatku prázdnin si v najbližších dňoch oddýchneme. Ešte v sobotu bude viac ako tridsať, v nedeľu by však mal naším územím prechádzať studený front a nemalo by byť až tak horúco, teploty by sa v pracovnej časti týždňa mali hýbať od 26 do 29 stupňov.

Osviežujúce budú najmä noci. Už vo štvrtok klesla minimálna teplota v Oravskej Lesnej na 3,2 a v Lieseku 4,1 stupňa. Vo výške 5 cm nad zemským povrchom bolo v Oravskej Lesnej dokonca 1,5 a v Lieseku 1,7 stupňa.

V najbližších dňoch sa môžu vyskytnúť aj prehánky, podľa Faška to však budú najmä zrážky s lokálnym charakterom, ktoré vlahovú bilanciu výrazne nezlepšia.