Politici ukázali zárobky

Najväčší príjem vydokladoval Andrej Kiska. Ako prezident zarobil takmer 96-tisíc eur, ako paušálne náhrady dostal 15 933 eur a mimo svojej funkcie si prilepšil na dividendách o ďalších 375 995 eur. Kiska síce svoj prezidentský plat každý mesiac rozdával, no aj tak jeho príjmy patrili medzi najvyššie spomedzi všetkých verejných činiteľov. Priznal tiež peniaze na bankovom účte v nespresnenej sume, podiely v dvoch eseročkách a jednej akciovej spoločnosti, akcie v investičnom fonde a pôžičky tretím stranám.

Aj predseda parlamentu Andrej Danko si vlani slušne prilepšil, priznal 254 930 eur. Okrem toho vlastní rozostavaný rodinný dom, tri vinice, štyri záhrady a ďalšie pozemky, dve autá, umelecké diela a obrazy, šperky a náramkové hodinky, prívesný vozík, motorový čln a úspory. Danko v dotazníku uviedol aj to, že má obchodný podiel v spoločnosti a bližšie nekonkretizova­ný úver.

Spomedzi trojice najvyšších ústavných činiteľov zarobil najmenej premiér Peter Pellegrini (Smer). Podľa zverejnených údajov dosiahol vlani jeho príjem spolu 62 582 eur. Priznal vlastníctvo pozemkov, dvoch bytov, troch garážových státí, rekreačnej chaty a úspor. Predseda vlády má okrem toho na krku dve hypotéky a úver.

Najlepšie zarábajúcim členom vlády je jej podpredseda a minister životného prostredia László Sólymos. Minulý rok si prilepšil o 332 322 eur. Vlastní tri domy, záhradu, tri byty, priznal tiež podiel v eseročke, hypotéku, úver, úspory a značkové hodinky.

Politici musia majetkové priznania podávať každoročne, kontroluje ich parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za chyby sú pokuty. Napriek tomu má politický analytik Ján Baránek voči súčasnému systému kontroly majetku verejných funkcionárov výhrady.

""Majetkové priznania .{target:_blan­k}„:[https://spravy.pravda.sk/…ale-fiaskom/] si celkom neplnia účel tak, ako by si ho mali plniť. Politici to vedia všelijako zaonačiť. Jediný účel, ktorý to plní, je, že máme majetkové priznania politikov. To je všetko. Roky sa to kritizuje, že je to príliš všeobecné, pravidlá sú mäkké. Napríklad Igor Matovič (OĽaNO) z toho vyšiel ako chudobný politik,“ poukázal analytik na to, že šéf hnutia OĽaNO oficiálne nevlastní žiadny majetok, lebo po vstupe do politiky všetko prepísal na svoju manželku. „Evidentne je ten zákon málo účinný,“ dodal Baránek s tým, že ani nedávna novelizácia právnej normy zrejme neprinesie zásadné zmeny.

Predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Vladimír Sloboda (SaS) pre Pravdu uviedol, že zatiaľ nezaznamenali v aktuálnych majetkových priznaniach zásadnejšiu chybu. „Bolo tam len technické pochybenie, ktoré sa týkalo softvéru. V majetkovom priznaní na papieri to bolo správne, ale zverejnené to bolo, myslím, o desatinnú čiarku inde. Bola to skôr chyba prenosu na internet, zatiaľ sme nič iné nezistili,“ povedal Sloboda.

Vlani dostali pokuty za chyby v majetkovom priznaní viacerí politici. Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) ešte ako poslankyňa NR SR zabudla vo formulári uviesť chatu, rovnakú chybu urobila poslankyňa Veronika Remišová (vtedy OĽaNO, aktuálne ohlásila vstup do Za ľudí). Nicholsonová svoju chybu priznala, Remišová argumentovala, že v čase podávania priznania ešte nebola stavba zapísaná v katastri, a teda ju spomenúť nemusela. Obe dostali pokutu vo výške trojnásobku mesačného platu. Hoci sa obrátili na Ústavný súd, ten v máji potvrdil oprávnenosť pokút.

Sankcii za zábudlivosť sa nevyhol ani minister životného prostredia László Sólymos, ktorý v predchádzajúcom priznaní neuviedol podiel vo firme. Pochybenie priznal, ospravedlnil sa zaň a vyhlásil, že pokutu vo výške viac ako 8 600 eur zaplatí.

O trojnásobok platu prišiel aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nom. Smeru), ktorý nepriznal podiel na dome. Minister vysvetlil, že ide o nehnuteľnosť, v ktorej žije jeho mama a on sám nevedel o tom, že po smrti otca získal šestinový podiel na dome. Všetci štyria funkcionári vo svojich aktuálnych majetkových priznaniach chyby odstránili.

Povinnosť podať majetkové priznanie majú okrem troch najvyšších ústavných činiteľov, členov vlády a poslancov napríklad aj štátni tajomníci, sudcovia Ústavného súdu, predseda a podpredsedovia Najvyššieho súdu, generálny prokurátor, verejná ochrankyňa práv a ďalší verejní funkcionári. Uvádzajú v ňom príjmy za predchádzajúci rok, hnuteľný aj nehnuteľný majetok, úspory či záväzky.

Pravidlá priznávania majetku sú dlhodobo pod paľbou kritiky, z vágne formulovaných priznaní sa obraz o skutočnom majetku politikov vytváral len ťažko.

Od budúceho roka budú platiť o niečo prísnejšie pravidlá. Novela ústavného zákona o ochrane verejného záujmu prešla koncom januára parlamentom s podporou 97 hlasov. Rozšírila zoznam osôb, ktoré musia podať majetkové priznanie. Verejní funkcionári budú mať povinnosť v priznaní opísať dar, ktorí prijali od jedného darcu, ak hodnota tohto daru presiahne desaťnásobok minimálnej mzdy, uvedú tiež, o aký druh daru ide a dátum jeho prijatia. Ak verejní činitelia vlastnia auto, uvádzať budú musieť aj jeho továrenskú značku a rok výroby.

Pri nehnuteľnostiach budú musieť napísať nielen ich druh, ale aj katastrálne územie a číslo listu vlastníctva. Niektorí politici tieto údaje vypĺňajú aj dnes. „Doteraz to bola nepovinná položka, mohli to tam napísať, aj ja si to tam dávam, ale po novom to bude povinné,“ objasnil Sloboda, ktorý však nepovažuje nové pravidlá za zásadnú zmenu. „Je to stále rovnaké, nie sú to nejaké extra prísnejšie pravidlá,“ myslí si predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.