Daniel Lešinský: Laik vidí znečistenie, až keď je zle

, 06.07.2019 16:00
daniel lešinský
Daniel Lešinský Autor: ,

Znečistené ovzdušie si v krajských mestách každoročne vyžiada viac ako štyritisíc predčasných úmrtí. Najhoršie je na tom Bratislava. Vyplýva to z analýzy, ktorú vypracovali experti z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy. Daniel Lešinský z centra pripomína, že znečistený vzduch stojí za dýchacími problémami, kardiovaskulárnymi chorobami, ale aj predčasnými pôrodmi.

Čo bolo dôvodom výskumu?

Analýzu sme sa rozhodli spraviť preto, lebo na Slovensku boli doteraz informácie, ktoré hovorili o kvalite ovzdušia len v rámci celej krajiny a chýbali adresné údaje, o tom, aká kvalita ovzdušia je v meste, kde bývate. Údaje, ktoré sme získali od SHMÚ, sme sa rozhodli vyhodnotiť cez metodiky Svetovej zdravotníckej organizácie, čo sa týka predčasných úmrtí, alebo cez OECD, čo sa týka ekonomických škôd a nákladov. Rozhodli sme sa výskum spraviť pre krajské mestá. Výsledky boli pre nás zarážajúce. Keď sa povie, že na Slovensku predčasne zomrie pre znečistené ovzdušie viac ako 5 000 ľudí ročne, tak to ľudia berú, že toto sa mňa netýka. Ale keď sa dostane von informácia, že v Bratislave nám ročne predčasne zomiera viac ako 1 500 obyvateľov pre znečistené ovzdušie, tak to je už dosť tvrdá informácia, lebo sa to týka vášho priestoru, kde žijete vy, vaša rodina, deti. Ročne nám v krajských mestách pre znečistené ovzdušie predčasne zomierajú stovky obyvateľov a škody spôsobené znečistením sú rádovo niekoľko miliárd eur ročne. Je to o niekoľkokrát viac, ako to, čo sa investuje do ochrany ovzdušia. Druhým cieľom je motivovať politikov k tomu, aby sa začali prijímať účinné opatrenia na zlepšenie stavu kvality ovzdušia v danom meste.

Ktoré mestá dopadli najhoršie?

Najviac predčasných úmrtí sme zistili v Bratislave a v Košiciach, išlo o 1 580 a 990 prípadov ročne. Prešov napríklad zaznamenal 410 predčasných úmrtí, Banská Bystrica 340, Trnava 240. V Žiline pre znečistené ovzdušie zomrelo 310 ľudí a v Trenčíne 190.

Ak sa porovnáme so zahraničím?

Slovensko je na tom podobne ako okolité krajiny V4, máme porovnateľnú kvalitu ovzdušia ako naši susedia. Ak však ideme viac na západ, hodnoty sa zásadne líšia. Pri porovnaní s inými hlavnými mestami, mnohé miesta západnej Európy dopadli lepšie až výrazne lepšie ako Bratislava, naopak, mnohé mestá strednej a východnej Európy majú horšiu alebo porovnateľnú kvalitu ovzdušia ako naše hlavné mesto.

Ľudia si väčšinou predstavujú znečistené ovzdušie ako smrad vo vzduchu či kúdoly čierneho dymu. Zistí laik voľným okom, že dýcha znečistený vzduch?

Laik vidí znečistenie až pri veľmi vysokom znečistení, že niečo nie je v poriadku, keď už hovoríme o smogu. Vtedy ide o vysoké hodnoty, ktoré niekoľkonásobne prekračujú povolené limity. Znečistenie na úrovni limitov napríklad EÚ je voľným okom nepostrehnuteľné a čuchom niektoré emisie dokáže človek len ťažko rozoznať. Je potrebné preto vzdelávať obyvateľov, že znečistenie nie je len to, čo vidíme, ale znečistené ovzdušie vzniká vždy, keď máme nejaký zdroj znečistenia. Aj neviditeľné znečistenie ovzdušia poškodzuje zdravie, a to dosť výrazne. To si musia uvedomiť najmä politici, aby sa to stalo povinnou jazdou pri navrhovaní opatrení a riešení situácií, napríklad pri nákupe nových autobusov. Mesto by nemalo ísť cez klasické vozidlá, ale malo by sa snažiť zohnať hybridné autobusy, elektrobusy alebo CNG autobusy (pozn. jazdiace na stlačený zemný plyn).

Ako sa znečistenie ovzdušia prejaví na zdraví človeka?

Ako prvé napadnú človeku problémy dýchacích ciest. To je pravda, či už je to astma alebo chronická bronchitída. Ale tie najväčšie dosahy, ktoré boli zaznamenané a potvrdené ako dôsledky znečisteného ovzdušia, sú kardiovaskulárne ochorenia. Tie sú spôsobené ultra jemnými časticami, ktoré sú 100-násobne menšie ako ľudský vlas. Prachové častice PM10 ako väčšie častice sa totiž zachytia na slizniciach horných alebo dolných dýchacích ciest. Častice, ktoré sú menšie, napríklad pod PM 2,5, teda s priemerom menším ako 2,5 µm, prechádzajú do alveol, pľúcnych mechúrikov a sú také malé, že postupujú až do krvného riečiska, ktoré zahusťujú a spôsobujú kardiovaskulárne ochorenia, ako je infarkt a pod. Tretia oblasť zdravotných dôsledkov, ktoré boli v súvislosti so znečisteným ovzduším dokázané, boli reprodukčné problémy, napríklad predčasné pôrody. V mestách s vyšším znečistením je štatisticky vyšší výskyt nízkej pôrodnej hmotnosti detí.

Môže sa človek ako jedinec proti znečisteniu brániť?

Vždy, keď sa volia noví poslanci, primátor, starosta, netreba zabúdať na to, že potrebujeme riešiť aj túto oblasť. To sú však dlhodobé systémové opatrenia. Pokiaľ ide o krátkodobé opatrenia, tie sa dajú plánovať. Napríklad, keď plánujete bývanie, tak tlačiť sa do centra miest je v súčasnosti nezodpovedné, aj keď to môže byť lukratívne, vášmu zdraviu to prospievať nebude. Treba si tiež uvedomiť ako my osobne prispievame k znečisteniu. Napríklad na cestách, keď máme otvorené okno alebo pustenú ventiláciu, tak v aute dýchame to, čo je na cestách. Určite by bolo vhodné, keby majitelia starých dieselových áut, teda tých, ktoré sú staršie ako rok výroby 2009, začali uvažovať o ich výmene. Viem, že to nie je jednoduché, ale v najmä v mestách jazdiť na starom dieselovom aute je až verejne škodlivá činnosť, pretože sa tým veľmi zamoruje ovzdušie. Treba čím skôr prejsť na benzínové auto alebo optimálne hybrid. Plne však odporúčam porozmýšľať, či by sa nedal využívať bicykel, kolobežky, teda bezemisné zdroje mobility, alebo žiadať zlepšenie mestskej verejnej hromadnej dopravy. Teda správať sa tak, aby sme auto nemuseli používať na dennú agendu. Ide aj o to, že jemné prachové častice vznikajú tiež z oterov pneumatík, asfaltu, brzdných doštičiek, teda emisie to nie je len ten dym, čo ide z výfuku.

Aké sú ďalšie možnosti pre jednotlivca?

Treba tiež spomenúť aj spaľovanie tuhých palív v domácnosti. Osobne zastávam názor, že je nezodpovedné, či už na sídliskách, kde sú panelové domy, alebo v oblastiach, ktoré sú husto zastavané rodinnými domami, ak niekto používa otvorené ohnisko alebo barbecue (pozn. – spôsob vonkajšieho grilovania mäsa najmä v dyme z dreva) takým spôsobom, že obťažuje okolitých susedov. To je do budúcna neprípustné, pretože dym je karcinogénny a sused nemá odtiaľ ako odísť, keď tam býva, je tam zafixovaný. To sa bude musieť vyriešiť, aj keď mi je jasné, že to bude nepríjemné a pre mnohých bolestivé. Je to však fakt, dym zo spaľovania tuhých palív, teda barbecue, ktoré je na uhlie alebo na drevo, do mesta rozhodne nepatrí. Ak na tepelný výhrev obydlí používame tuhé palivo, napríklad drevo, treba dbať na to, aby bolo dostatočne presušené. To znamená, že vlhkosť dreva by mala byť pod 25 percent, drevo by tak malo prikryté schnúť aspoň dva roky. Dymovody majú byť čisté a pec alebo bojler, ktorý používame, by mal spĺňať čo najprísnejšie emisné kritériá. Keď tento postup dodržíme, môžeme produkciu emisií znížiť veľmi výrazne. Častým problémom ešte stále býva spaľovanie odpadov. To je však na Slovensku zakázané, a po druhé, tým si ľudia škodia aj sami sebe. Emisie zo spaľovania tuhých palív totiž nejdú len do komína, ale aj do interiéru domu.

Dá sa predpokladať, že sa čísla predčasných úmrtí budú zvyšovať?

Z dlhodobého hľadiska to závisí od toho, aké opatrenia sa prijmú alebo neprijmú na znižovanie zdrojov emisií, teda oxidov dusíka, jemných prachových častíc. V zásade si myslím, že sa môže situácia zlepšiť, a to aj vďaka postupnej modernizácii automobilového parku v krajine. Veríme, že k zlepšeniu prispeje aj ministerstvo dopravy, ak prijme motivačné opatrenia, aby najšpinavšie autá, teda predovšetkým dieselové autá staršie ako s rokom výroby 2009, zmizli čím skôr z ciest najmä veľkých miest. Na Slovensku máme problém najmä so spaľovaním tuhých palív v domácnostiach. To budeme musieť riešiť zásadnejším spôsobom, ak sa chceme pohnúť ďalej. Štát sa však v budúcnosti bude snažiť o podporu kúpy nízko emisných kotlov, čo bude veľký krok dopredu. Ak domácnosť, ktorá vykuruje uhlím, prípadne drevom, prejde na nízko emisný zdroj energie, ako je tepelné čerpadlo, solárne panely či plyn, k tomu zateplí svoju domácnosť či vymení okná… tak sa emisie môžu znížiť výrazne, citeľne a merateľne. Ale keďže ide o tisícky domácností, bude to proces pomalší. Dôležité je, aby sa opatrenia zavádzali najmä vo veľkých mestách, kde je koncentrované obyvateľstvo, kde sú nemocnice a školy. Je potrebné využiť eurofondy na modernizáciu získavania tepla, podporu verejnej hromadnej dopravy či na rozvoj cykloinfraštruk­túry.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#klima #ovzdušie #znečistenie ovzdušia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku