Bitka o veriacich

, 09.07.2019 12:00
kultúra, Ľubica Laššáková.
Ministerka kultúry Ľubica Laššáková. Autor: ,

O veriacich budú musieť cirkvi bojovať viac ako doteraz. Ich financovanie štátom dostane totiž nové pravidlá. Zatiaľ čo doteraz závisela výška príspevku od počtu ich duchovných, po novom bude dôležité aj to, koľko veriacich sa k tej-ktorej cirkvi prihlási v sčítaní obyvateľov.

Ak počet „ovečiek“ výraznejšie klesne, štát bude môcť dotáciu znížiť. Podľa sociologičky Zuzany Kusej tak budú musieť cirkvi pred blížiacim sa sčítaním obyvateľov, ktoré bude v roku 2021, vyvinúť väčšie úsilie, aby si udržali svojich priaznivcov.

Návrh nového zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností poslala ministerka kultúry Ľubica Laššáková (Smer) do medzirezortného pripomienkovania minulý týždeň. „Predložený návrh zákona vychádza zo zásad solidarity, spravodlivosti a transparentnosti,“ tvrdí ministerstvo kultúry v dôvodovej správe. Zákon podľa rezortu berie do úvahy aj odporúčania cirkevných predstaviteľov a expertnej komisie. Platiť by mal od januára 2020.

O zmene financovania cirkví sa hovorí roky, na novom zákone pracovali na ministerstve kultúry už v čase, keď mu šéfoval Marek Maďarič (vtedy Smer). Veľa sa debatovalo aj o úplnej odluke cirkvi od štátu, k tej nakoniec nedôjde.

Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Vajatali hory…

Rezort upozorňuje, že ideové východiská súčasného modelu pochádzajú z roku 1949 a je potrebné ich zmeniť. Cirkvi môžu v súčasnosti použiť štátny príspevok na prevádzku ústredí a platy zamestnancov. Ak prejde nový návrh, peniaze zo štátnej kasy budú môcť používať aj na výchovné, kultúrne a sociálne činnosti. Zákon tiež predpokladá, že štátne peniaze budú len jedným zo zdrojov financovania cirkví. Tie majú fungovať predovšetkým s vlastnými peniazmi z darov, výnosov z vlastného majetku a činnosti, zbierok a podobne.

Po novom financovaní sa začnú postupne zohľadňovať počty veriacich. Štátny príspevok sa bude každým rokom zvyšovať o mieru inflácie a valorizáciu. Na budúci rok sa cirkvám rozdelí tak, že dotácia v tohtoročnej výške sa rozdistribuuje medzi ne rovnako ako v tomto roku, zvyšná časť bude cirkvám prerozdelená podľa počtu veriacich, ktorý bol uvedený v poslednom sčítaní obyvateľov v roku 2011.

Ak vo dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľstva zaznamená niektorá z cirkví pokles alebo nárast priaznivcov priemerne o viac ako desať percent, štát môže rozhodnúť o jednorazovom znížení alebo zvýšení príspevku.

Bude potrebná väčšia mobilizácia

„Cirkvi budú rozhodne musieť vyvinúť väčšie úsilie a mobilizáciu teraz aj pred blížiacim sa sčítaním. Aj z iných dôvodov je dôležité, aby sa ľudia zúčastnili tohto sčítania, myslím si, že to predchádzajúce veľmi rozmazalo obraz reality o Slovensku. Nech teda aj cirkev prispeje k tomu, že sa ho ľudia zúčastnia,“ nazdáva sa sociologička Zuzana Kusá.

Podľa Kusej bola cirkev v posledných rokoch dosť mobilizovaná, napríklad pri referende za rodinu a podobne, čo môže mať vplyv na výsledky nasledujúceho sčítania. „To angažovanie bolo príliš ortodoxné, až nenávistne antiliberálne. A podľa našich výskumov toto môže viesť skôr k odradeniu časti ľudí, aby sa k cirkvi hlásili. Ak to teda cirkev bude robiť opäť týmto spôsobom, časť ľudí odradí. Môže to byť druh pomsty cirkvi za jej rigidné správanie,“ dodala Kusá.

Posledné sčítanie sa na Slovensku konalo v roku 2011, údaje sú teda osem rokov staré. Najviac veriacich sa vtedy prihlásilo k rímskokatolíckej cirkvi – 62,02 percenta, k Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) 5,86 percenta, ku gréckokatolíckej 3,83 percenta a k Reformovanej kresťanskej cirkvi 1,83 percenta veriacich. Ďalšie sčítanie obyvateľov je naplánované na rok 2021.

Podľa sociológa Miroslava Tížika pripravovaný návrh znevýhodní malé cirkvi. „Avizovaná modifikácia existujúcich pravidiel znamená len jednu zmenu, a to posilnenie financovania katolíckej cirkvi v neprospech iných registrovaných cirkví. Napriek tvrdeniu o zachovaní solidarity s malými cirkvami je toto hlavný odkaz informácií, ktoré ministerstvo kultúry zverejnilo. Odvolávanie sa na výsledky sčítania je práve tým, čo naznačuje, že doteraz všetkým cirkvám prideľovaná suma by mala byť prerozdelená podľa počtu členov. Malé cirkvi na to doplatia, lebo z hľadiska ich organizácie a štruktúry je pri menšom počte veriacich a rozptýlených ťažšie a nákladnejšie ponúknuť adekvátny náboženský servis,“ reagoval Tížik pre agentúru SITA.

Tížik si myslí, že rezort kultúry by mal najprv zmenu propagovať, aby ľudia vedeli, že vyznačenie členstva znamená v sčítaní odkaz pre štát, ktorej cirkvi dať peniaze. Denník Pravda oslovil viaceré cirkvi s otázkou, či sa neobávajú poklesu počtu veriacich, a teda aj sumy, ktorou im prispeje štát.

„Svoje hospodárenie budú musieť cirkvi prispôsobiť počtu veriacich. S tým počítame a berieme to do úvahy. Pre cirkvi je to zaväzujúce a zároveň motivačné,“ povedal hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Martin Kramara. Laššákovej návrh vníma KBS pozitívne a pripomienky neplánuje predkladať.

„Dôležitou zmenou pre nás je fakt, že finančný balík od štátu si bude môcť každá cirkev rozdeliť podľa svojho uváženia a potrieb. Našou základnou agendou však naďalej zostáva snaha o zvyšovanie darcovstva a získavanie dobrovoľných príspevkov na misijnú činnosť ECAV na Slovensku od samotných členov našej cirkvi,“ uviedlo v stanovisku predsedníctvo ECAV.

Igor Rinter, predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí, reagoval, že text návrhu zákona sa tvoril v dlhej diskusii s cirkvami a je výsledkom prijateľného kompromisu. „Ústredný zväz židovských náboženských obcí sa preto stotožňuje s návrhom ministerstva, považuje ho za vyvážený a relatívne spravodlivý a nebude preto predkladať žiadne pripomienky,“ povedal Rintel.

Aj Cirkev bratská, ku ktorej sa v roku 2011 prihlásilo 0,06 percenta veriacich, so zmenami súhlasí. "Čo sa týka poklesu alebo nárastu počtu veriacich, v návrhu zákona nie je jasné, či sa tým myslí iba súhrnný počet všetkých obyvateľov, ktorí sa hlásia k niektorej z registrovaných cirkví, alebo ide o veriacich, ktorí sa hlásia ku konkrétnej cirkvi.

Podľa navrhovanej filozofie zákona je v poriadku, ak sa nárast/pokles odzrkadlí aj v zmenenej výške príspevku," reagoval pre Pravdu Štefan Evin, predseda Rady Cirkvi bratskej. Dodal, že hoci sú málopočetnou cirkvou, počet jej veriacich kontinuálne rastie niekoľko desaťročí. „Prípadné zníženie príspevku s ohľadom na zníženie počtu veriacich je adekvátne,“ doplnil Evin.

Na Slovensku je registrovaných 18 cirkví, príspevok zo štátu dostáva 14 z nich. Jeho celková výška za tento rok presiahla 47 miliónov eur. Najviac dostala rímskokatolícka cirkev, viac ako 31 miliónov. Rezort kultúry odhaduje, že v roku 2020 dosiahnu výdavky na financovanie cirkví 51 697 671 eur.

Štátny príspevok pre cirkvi

Cirkev Príspevok v roku 2019 Počet členov (sčítanie v roku 2011)
Rímskokatolícka cirkev 31 191 337 eur 3 347 277
Gréckokatolícka cirkev 4 900 043 eur 206 871
Evanjelická cirkev a.v. 4 858 489 eur 316 250
Reformovaná kresťanská cirkev 2 653 763 eur 98 797
Pravoslávna cirkev 2 029 714 eur 49 133
Apoštolská cirkev 493 290 eur 5 831
Cirkev bratská 398 454 eur 3 396
Bratská jednota baptistov 363 336 eur 3 486
Evanjelická cirkev metodistická 329 920 eur 10 328
Ústredný zväz židovských náboženských obcí 137 892 eur 1 999
Starokatolícka cirkev 127 093 eur 1 687
Cirkev československá husitská 115 384 eur 1 782
Cirkev adventistov siedmeho dňa 40 526 eur 2 915
Novoapoštolská cirkev 8 382 eur 166
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 0 eur 17 222
Kresťanské zbory 0 eur 7 720
Bahájske spoločenstvo 0 eur 1 065
Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní 0 eur 972
Príspevok spolu 47 647 623 eur  
Zdroj: príloha návrhu zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#cirkev #financovanie cirkví #sčítanie obyvateľov
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku