Senát súdu pod vedením predsedu Martina Piovartsyho dnes rozhodoval iba niečo vyše hodiny. Odvolanie prokurátora, ktorý namietal oslobodenie Mizíka spod obžaloby, zamietol ako nedôvodné.
„V celom rozsahu sa tak stotožnil s vlaňajším rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu, ktoré považuje za zákonné a správne. Proti tomuto rozhodnutiu nie je žiadny riadny opravný prostriedok prípustný,“ povedala hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová.
Poslanec čelil obžalobe za trestné činy extrémizmu – prečin výroby extrémistických materiálov v súbehu s prečinom hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Hrozilo mu väzenie na tri až päť rokov. Dôvodom bol status na facebookovej stránke pod hlavičkou ĽSNS, ktorý vznikol v januári 2017.
Podpísaný bol pod ním Mizík, text kritizoval vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku za vyznamenanie osobností, ktoré mali mať židovský pôvod. Vyšetrovateľ NAKA Mizíka obvinil v apríli toho istého roka, polícia tiež prehľadala jeho poslaneckú kanceláriu. Našla pri tom písomné poznámky, na ktorých boli mená vyznamenaných osobností. Ako dôkaz v konaní však neobstáli.
Samosudca Špecializovaného trestného súdu oslobodil Mizíka spod obžaloby vlani v júli. Skonštatoval, že sa nepodarilo preukázať, že status skutočne napísal poslanec. Ako svedok vypovedal jeho stranícky kolega Milan Uhrík, ktorý tvrdil, že Mizík nevie pracovať s počítačom. Koncom minulého roka pritom Mizíka pri narábaní s počítačom v rokovacej sále parlamentu odfotili novinári.
Prokurátor sa voči rozsudku odvolal, Najvyšší súd mu nevyhovel. Podľa jeho názoru sa nedá zistiť, kto technicky so statusom na sociálnej sieti manipuloval. Nemožno ani vyvodiť zámer, že Mizík dal pokyn na šírenie statusu.
Samotný Mizík odmietol vypovedať a včerajšie pojednávanie sa konalo v jeho neprítomnosti. Prišiel len jeho obhajca Tomáš Rosina. Prokurátor rozhodnutie súdu po pojednávaní nekomentoval a odišiel. Hovorkyňa špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová reagovala, že prokurátor rešpektuje právny názor súdu, hoci ten jeho je odlišný. „Kým nebude mať Úrad špeciálnej prokuratúry doručené rozhodnutie Najvyššieho súdu v písomnej podobe, nebude sa k nemu vyjadrovať,“ uviedla Tökölyová.
Písal Mizík hanlivý status?
Najväčším problémom v tomto procese bolo zistiť, či samotný poslanec napísal status, pod ktorým bol podpísaný a od ktorého obsahu sa nedištancoval. Ľudskoprávny aktivista Peter Weisenbacher zdôraznil, že nové technológie so sebou prinášajú výzvy, ktoré treba reflektovať, napríklad aj pri zmenách v zákonoch.
„Samozrejme, musí to robiť polícia, prokuratúra, súdy. Bral by som si príklad z krajín, ktoré už v tomto smere sú ďalej. Napríklad niektoré západné krajiny EÚ, kde by v prípade takéhoto niečoho poslanec Mizík musel ručiť za to, čo sa napísalo na jeho profile, aj keď to potenciálne mohol napísať nejaký jeho asistent, kamarát alebo ktokoľvek iný,“ povedal Weisenbacher.
Pripomenul, že napríklad aj politici sú v predvolebnej kampani zodpovední za obsah svojich reklám, hoci ich vytvorí reklamná agentúra.
„Nikto z nás si nebude myslieť, že kandidáti do parlamentu alebo za prezidenta si budú kresliť na počítači nejaké bilbordy. Ale, samozrejme, ten obsah ide von s ich vedomím a ich súhlasom. Ak je to niečo protiprávne, sú za to zodpovední, a toto by som celkom určite aplikoval aj online,“ dodal aktivista s tým, že by sa mala používať objektívna zodpovednosť, obdobne ako pri dopravných priestupkoch, ak sa napríklad nepodarí zistiť, kto auto šoféroval. Zodpovednosť vtedy nesie jeho majiteľ.
Ešte minulý rok vo veci vypovedal svedok, ktorý zhruba do roku 2013 alebo 2014 spravoval stránku na Facebooku, na ktorej sa status objavil. Tvrdil, že texty publikoval na základe žiadosti Mizíka.
„Nemám vedomosť, že by tam dávali príspevky aj iní ľudia,“ povedal vlani svedok, ktorý bol v roku 2017 právoplatne odsúdený na dva roky podmienečne za podnecovanie k obmedzovaniu práv, k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti.
Weisenbacher upozornil, že ak by bola pravda, že Mizík nevie ovládať počítač, mal by zložiť poslanecký mandát. „Samozrejme, všetci vieme, že je to klamstvo, čo pred súdom nebolo možné dokázať. Ale ak by to bola pravda, mal by zložiť mandát, pretože evidentne nie je kvalifikovaný, aby túto prácu vykonával,“ podčiarkol aktivista.
Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) sa nevyjadruje k oslobodeniu poslanca Národnej rady (NR) SR Stanislava Mizíka (ĽSNS) spod obžaloby. Stranu ĽSNS však on ani koaličný Most-Híd nepovažujú za demokratickú časť opozície. Informovala o tom hovorkyňa rezortu spravodlivosti Zuzana Drobová.
Tá v stanovisku uviedla, že sa minister vo všeobecnosti „nevyjadruje k rozsudkom súdov (súdy sú nezávislé, ich rozhodnutia rešpektuje)“. Dodala, však, že naďalej platí, že hoci je strana podľa súdov „neextrémistická“, minister aj Most-Híd ju považujú za nedemokratickú časť opozície.
Najvyšší súd v apríli tohto roka rozhodoval aj o rozpustení samotnej ĽSNS. Dôvodom bola žaloba generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, ktorý sa opieral o argumentáciu, že ide o extrémistickú stranu s fašistickými tendenciami, ktorá porušuje ústavu, zákony a medzinárodné zmluvy.
Súd napokon stranu nerozpustil, lebo Čižnár podľa neho neuniesol dôkazné bremeno. Generálna prokuratúra zatiaľ neprezradila, či v tejto veci podnikne ďalšie kroky, prípadne podá žalobu nanovo s novými dôkazmi.
Zasadnutie s Mazurekom bude začiatkom septembra
Ďalší poslanec ĽSNS sa pred súd postaví začiatkom septembra. Milana Mazureka odsúdil Špecializovaný trestný súd v Banskej Bytrici minulý rok v apríli na pokutu 5000 eur a ak ju nezaplatí, na polročné väzenie.
Mazurek čelí obžalobe z prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia v súbehu s prečinom podnecovania, hanobenia a vyhrážania sa osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu. Mazurek sa ešte v roku 2016 vo vysielaní žilinského rádia Frontinus vyjadroval hanlivo a rasisticky na adresu rómskej menšiny. Poslanec sa proti rozsudku odvolal, rovnako tak prokurátor, ktorému sa trest zdal príliš nízky.
Trestne stíhaný je aj predseda ĽSNS Marian Kotleba. Prokurátor ho obžaloval za prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, dôvodom bolo rozdávanie šekov so sumou 1488 eur, pričom toto číslo odkazuje na neonacistickú symboliku. Špecializovaný trestný súd minulý rok prokurátorovi obžalobu vrátil, dôvodom bolo zistenie, že do úvahy prichádza aj prísnejšie právne posúdenie skutku. Definitívny verdikt v tomto prípade zatiaľ nepadol.
Agentúrna správa bola vymenená za autorský článok denníka Pravda.
