Čaputová stopla lex Harabin

Zákon, ktorý má strážiť nezávislosť sudcov a obmedziť ich politické ambície, prezidentka Zuzana Čaputová nepodpísala. Súhlasí síce, že nosiť talár a zároveň sa uchádzať o stranícke tričko sa naraz nedá. Hlave štátu však prekáža technická nedokonalosť v zákone, ktorá by mohla spôsobiť právnu neistotu. Koalícia spolu s opozíciou drobnú úpravu pripúšťajú a očakávajú, že prezidentkino veto v septembri parlament prelomí.

10.07.2019 12:56 , aktualizované: 18:48
debata (148)

Prezidentka nepodpísala a na opätovné prerokovanie do Národnej rady vrátila novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ktorú poslanci schválili koncom júna. Jej súčasťou sa stal aj pozmeňujúci návrh opozičného poslanca SaS Alojza Baránika, ktorého motivovala kandidatúra sudcu Najvyššieho súdu Štefana Harabina v marcových prezidentských voľbách a jeho vyjadrenia o ďalšej politickej budúcnosti. Celá novela tak dostala prezývku „lex Harabin“, pôvodne mala platiť od tohto augusta.

Baránikov návrh automaticky zbavuje funkcie sudcu v prípade, že sa ocitne na kandidačnej listine politickej strany alebo hnutia. Dnešný zákon zakazuje sudcom byť členom politickej strany alebo politického hnutia, kandidatúrou sa nezaoberá.

„Sudca by si mal jasne vybrať, či chce talár, alebo kreslo poslanca,“ argumentoval Baránik, ktorého návrh podporilo 117 zo 140 prítomných poslancov, teda koaličné aj opozičné strany.

Prezidentka nespochybnila úmysel tejto zmeny, prekáža jej však to, že nerieši to, ako sudca o funkciu príde. Podľa Stanislava Gaňu, riaditeľa odboru legislatívy a milostí Kancelárie prezidenta, by podľa schváleného znenia mohol nastať konflikt s ústavou.

„Pretože absentuje špecifikovanie spôsobu doručenia vzdania sa funkcie prezidentovi, nie je možné určiť okamih, kedy nadobudne účinnosť. Moja pripomienka teda smeruje výlučne k odstráneniu tohto nedostatku, aby sa predišlo stavu právnej neistoty a tiež nevznikol dôvod na prípadné sťažnosti na Ústavnom súde,“ vysvetlila Čaputová a odkázala na ústavu.

Tá hovorí, že sudca sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením prezidentovi. Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo oznámenie prezidentovi doručené.

Prezidentkina výhrada nie je podľa bývalého podpredsedu Ústavného súdu Eduarda Báránya až taká vážna. Bárány už po schválení zákona upozorňoval na možnú neústavnosť, ktorá ale podľa neho spočíva skôr v upretí práva uchádzať sa o verejné či volené funkcie istej kategórii osôb na základe ich povolania – čiže v tomto prípade sudcom.

„Aj v znení, v akom prešla novela parlamentom, je to technicky zvládnuteľné. Reálne by to vyzeralo tak, že pri zverejnení kandidátnych listín by si ich prezidentská kancelária pozrela, skontrolovala, kto je sudcom a na základe toho by konali. Na druhej strane chápem administratívu Kancelárie prezidenta, že sa v tomto smere snažia mať jasnejšiu a uľahčenú úlohu, že im to bude priamo oznámené. Je to ale len administratívna otázka. Osobne by som stratu funkcie ale neviazal podpísaním súhlasu s kandidatúrou, ale skôr na registráciu kandidátnej listiny,“ doplnil Bárány.

Baránik: Výhrada prezidentky je priveľmi úzkostlivá

Opozičný poslanec Alojz Baránik výhradu prezidentky považuje za priveľmi úzkostlivú, myslí si však, že parlament sa s ňou vyrovná a zákon bude v septembri opäť schválený.

„Myslíme si, že návrh by kľudne obstál aj bez prezidentkou navrhovanej úpravy. My to, samozrejme, chceme podporiť v akejkoľvek forme, ale koalícia rozhoduje, čo prejde a čo nie. Nemyslím si, že to bolo potrebné riešiť až takto úzkostlivo, ale rešpektujeme názor prezidentky,“ povedal Baránik.

Predseda vládnej strany Most-Híd Béla Bugár trvá na tom, že zmena bola potrebná. „Návrh pána Baránika podporila aj väčšina vládnej koalície. Ja si tiež nemyslím, že je v poriadku, že človek je raz na kandidátke politickej strany, a keď nie je zvolený, vráti sa do funkcie sudcu a tvári sa nezávisle," mieni líder Mosta-Híd.

Bugár avizuje, že ak sa bude sporné ustanovenie dať upraviť, nájde sa na to opäť vôľa naprieč politickým spektrom. Podobne ako Bárány aj on pripúšťa, že zákon môže byť v rozpore s ústavou. „Môže sa ale stať, že Ústavný súd túto časť vyhlási za protiústavnú. Zákon ešte nebol do parlamentu vrátený, takže si musíme pozrieť, s čím presne to pani prezidentka vrátila. Ak sa to bude dať upraviť, samozrejme to opravíme. Pozrieme si to a potom sa vyjadríme,“ priblížil Bugár. Na prelomenie prezidentského veta je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov Národnej rady, teda najmenej 76 hlasov.

Štefan Harabin mal pre kandidatúru v marcových prezidentských voľbách prerušený výkon sudcovskej funkcie do júla. Teraz už opäť pracuje ako sudca Najvyššieho súdu. K situácii sa najnovšie nevyjadril.

„Ako kriminálne organizovaná skupina sa vie celý parlament zjednotiť a prijať aj protiústavný zákon na ochranu pred hrozbou Harabina,“ reagoval ešte v júni na schválenie zákona Harabin na svojom blogu. „Pozoruhodná je aj bohapustá účelovosť, keď sa tento zákon proti Harabinovi odôvodňuje potrebou odpolitizovania justície. Súčasťou justičného systému je samozrejme aj prokuratúra, pritom vo vzťahu k prokurátorom takéto obmedzenie neurobili,“ dodal sudca Najvyššieho súdu.

Čaputová po prvý raz podpisovala zákony

  • Prezidentka Zuzana Čaputová v stredu podpísala celý rad zákonov. Medzi nimi aj novelu zákona o volebnej kampani, kritizuje však legislatívny proces, ktorým bola prijatá. „Rešpektujem právo zákonodarnej moci upraviť podmienky volebnej súťaže zavedením finančného limitu. Chcem však zdôrazniť, že tento zákon podpisujem s vážnou výhradou k spôsobu, akým ho parlament schválil. Podľa môjho názoru neboli naplnené dôvody pre to, aby bol zákon prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní,“ uviedla Čaputová.
  • Ďalej odsúhlasila aj novelu školského zákona, ktorá zavádza povinné predprimárne vzdelávanie pre všetky päťročné deti v materských školách. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) pritom prezidentku žiadalo, aby novelu nepodpísala a už potvrdilo, že sa obráti na Ústavný súd SR, pretože podľa nich inštitút povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole nepatrí medzi originálne kompetencie miest a obcí. Ide o prenesený výkon štátnej správy, pričom presun takejto povinnosti musí byť podľa ústavy spojený s finančným krytím, uvádza ZMOS.
  • Odobrila aj zákon o ukončení niektorých exekučných konaní z dielne rezortu spravodlivosti, stará exekúcia sa podľa zákona zastavuje, ak uplynulo päť rokov od jej začatia a nezistil sa majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekúcie.

(tasr)

SaS nesúhlasí s právnym názorom prezidentky

Rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej stranu Sloboda a Solidarita (SaS) mrzí. S jej právnym názorom nesúhlasí.

„Novela zákona o sudcoch mohla prípadne byť posúdená Ústavným súdom SR, ak by nastal reálny spor sudcu, ktorý by sa rozhodol kandidovať za poslanca NR SR a cítil by sa ňou poškodený na svojich právach,“ uviedol poslanec NR SR za SaS a tímlíder strany pre spravodlivosť Alojz Baránik.

SaS chce verejnosti pripomenúť, že touto novelou, ktorú podporila ústavná väčšina parlamentu, sledovala legitímny cieľ. „Tým je zabrániť anomálii, aby sudca ako ústavný činiteľ mal možnosť pokúsiť sa vstúpiť do politiky ako poslanec NR SR a keď mu to nevyjde, vrátiť sa naspäť do súdnictva. Novela z dielne SaS je zameraná proti dokončeniu „harabinizácie“ slovenského súdnictva,“ uzavrel Alojz Baránik.

Agentúrna správa bola vymenená za autorský článok denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

148 debata chyba
Viac na túto tému: #Zuzana Čaputová #novela zákona o sudcoch