Futbal je len zámienka

, , 11.07.2019 16:04, aktualizované: 18:58
Bratislava / futbaloví fanúšikovia /
Polícia zatýka výtržníkov v Starom Meste po bitke a výtržnostiach zahraničných futbalových fanúšikov na Ventúrskej ulici v Bratislave 10. júla 2019. Autor: ,

Športové výkony a výsledky obľúbeného tímu ich zaujímajú len okrajovo. Futbaloví chuligáni majú iné priority - v bitke ponížiť člena znepriatelenej fanúšikovskej skupiny, ventilovať agresivitu či antisociálnym správaním sa prejaviť rebéliu voči systému. S fenoménom chuligánstva na štadiónoch bojuje svet od momentu, keď najpopulárnejší šport na planéte vznikol. Násilie na tribúnach či mimo nich netrápi len Európu, krvavé konflikty medzi fanúšikmi sa bežne dejú v Južnej Amerike, Afrike či Austrálii.

Okrem ujmy na zdraví či finančných škôd patria k bitkám medzi futbalovými priaznivcami aj sprievodné javy, ktoré sú pre spoločnosť ešte nebezpečnejšie – rasizmus, xenofóbia, uznávanie fašistických či homofóbnych ideológií. Chuligáni sa netaja tým, že futbal je len zámienka a prostriedok k násilnému správaniu sa. Nerobí im problém kvôli vopred dohodnutej bitke cestovať stovky kilometrov. Svedčí o tom aj stredajší večer v Bratislave, keď sa medzi sebou pobili Bulhari, Poliaci a Holanďania.

„Futbal je veľký fenomén, ktorý je spojený s veľkými emóciami. Tie sa prejavujú nielen na tribúnach, ale aj mimo štadióna. Fanúšikovstvo je vyjadrenie príslušnosti k danej skupine. Som Slovák alebo Čech, priaznivec Slovana či Trnavy. Následne sa vytvárajú fenomény – my proti iným a podobne,“ opisuje problematiku chuligánstva bývalý futbalista a v súčasnosti športový psychológ Peter Kuračka.

VIDEO: Autentické zábery z bitky fanúšikov v Bratislave

Futbaloví chuligáni boli v minulom storočí spájaní najmä s kultúrou hnutia skinhed. Keďže holé lebky a výraznú uniformitu polícia ľahko identifikovala, násilie vyznávajúci fanúšikovia zmenili taktiku. Snažia sa nevytŕčať z davu, nosia bežné oblečenie, tvár maskujú minimálne pokrývkou hlavy.

Tvrdenie, že chuligánske skupiny tvoria najmä príslušníci nižších sociálnych tried, je už zastaraným predsudkom. Adrenalín z pästných súbojov a vzrušenie zo sociálnej rebélie vyhľadávajú aj vyštudovaní lekári, právnici či manažéri.

„V tejto sfére sú dôležité dve veci. Prvou je príslušnosť k danej skupine – klub, mesto, krajina. Druhou je prirodzená agresivita človeka, ktorá je v každom z nás. Potom je jedno, či je to jedinec so základným, stredoškolským či vysokoškolským vzdelaním. Fanúšikovstvo ponúka takýmto ľuďom spôsob, ako agresivitu ventilovať. Bohužiaľ, agresivita je niekedy za hranicou únosnosti. V napätých emočných stavoch človek túto hranicu nevie posúdiť a často sa dostane až za ňu,“ vysvetľuje Kuračka.

K rozvoju a organizovanosti chuligánstva prispel aj internet. Jeho anonymita poskytuje jedincom ideálny prostriedok na šírenie provokácií a nenávisti. Odtiaľ je už k násiliu veľmi blízko. „Internet je jeden z komunikačných prostriedkov. Ak sa chcú tábory stretnúť a vyvolať bitku, vedia sa dohodnúť aj inou cestou. Internet a sociálne siete im takéto dohadovanie len uľahčujú. Organizované bitky sa diali aj predtým, ako začal internet fungovať vo veľkom,“ myslí si Kuračka.

Ako bývalý profesionálny futbalista zažil výtržnosti fanúšikov priamo v akcii. „Ako hráči sme to vnímali negatívne. Išlo o vyrušenie z koncentrácie, narušilo to tempo hry. Futbalisti sú radi, keď sa fandí zdravým športovým spôsobom. Bitky v hľadisku či mimo neho neprospievajú nikomu. Klub za výtržnosti fanúšikov zväčša dostane mastnú finančnú pokutu. V horších prípadoch mu disciplinárka uzavrie štadión a nasledujúci zápas či zápasy musí odohrať pred prázdnymi tribúnami. Doplatí tak na to najmä slušný fanúšik,“ vraví Kuračka.

VIDEO: Autentické zábery z bitky fanúšikov v Bratislave

Zaručiť bezpečnosť účastníkov futbalových zápasov stojí nemalé peniaze. Počas rizikových zápasov je nasadená polícia, ktorá je platená zo štátnych daní. Ako potlačiť či obmedziť futbalové chuligánstvo?

Ako reagovali kluby

Bulharský tím Levski Sofia sa dnes stretáva s MFK Ružomberok, futbalisti Cracovie Krakow hrali v Dunajskej Strede. Stanoviská klubov sme získali pred zápasmi.
  • Najstarší poľský futbalový klub Cracovie Krakow, ktorého najznámejším fanúšikom bol pápež Ján Pavol II., sa k udalostiam v Bratislave nevyjadruje. „Prišli sme do Dunajskej Stredy a sústredíme sa na našich fanúšikov, ktorí sú tu s nami. Čo sa stalo v Bratislave, nebudeme komentovať – to je celé naše stanovisko,“ uviedol hovorca klubu Przemysław Staniek.
  • Bulharský klub PFC Levski pred zápasom vyzýval svojich priaznivcov, ktorí sa vybrali do Ružomberka, aby sa pri podpore vyvarovali agresie, násilia, rasizmu, xenofóbie či pridružených symbolov. Svojich fanúšikov, ktorí sa stali obeťami násilia, sa klub zastal. „Podľa informácií získaných klubom bola časť našich fanúšikov, ktorí vycestovali, minulú noc v Bratislave napadnutá holandskými chuligánmi z Ajaxu a Poliakmi z Krakova. Bulharskí fanúšikovia žiadnym spôsobom nevyprovokovali ani miestnych obyvateľov, ani hostí mesta. Našťastie nie sú žiadne vážne zranenia našich fanúšikov a všetci zadržaní sú už prepustení, čo je ďalší dôkaz, že nie sú vinní za incident,“ reagoval klub vo vyhlásení. Zároveň sa poďakovali za dobrú prácu ministerstvu zahraničných vecí a bulharskej veľvyslankyni na Slovensku.
  • „Samozrejme, aj my odsudzujeme akékoľvek násilie. Naši fanúšikovia majú s tými z Krakova tzv. družbu, čiže nemali by vzniknúť žiadne problémy, pokiaľ sa do toho nezamieša nejaká tretia strana. Ako organizátor sme aj v spolupráci s políciou podnikli všetky potrebné kroky, aby sme dokázali zabezpečiť bezpečnosť divákov,“ povedal bezpečnostný manažér DAC Dunajská Streda Vojtech Czibor.
  • Generálny riaditeľ MFK Ružomberok Ľubomír Golis mal včera obavy z večerného zápasu. „Už dlhší čas máme informácie o priaznivcoch klubu Levski a adekvátne sa na to pripravujeme. Predaj vstupeniek do sektora hostí bol na konkrétne meno. Bulharom sme predali 450 lístkov, čo bude celý samostatný a oddelený sektor na štadióne," reagoval Golis a dodal, že podľa ich informácií mala do Ružomberka smerovať skupina asi 80 bulharských fanúšikov bez lístkov.

„Treba ovplyvňovať viac faktorov, nielen zaviesť tresty a represie. Je potrebná spolupráca polície, klubov, futbalového zväzu, ako aj hráčov. Futbalové prostredie sa musí spojiť a vytvárať kroky, ktoré budú násilnosti minimalizovať. Účinnou zložkou je podrobná evidencia výtržníkov a následne zákaz ich vstupu na štadióny,“ zdôrazňuje Kuračka.

Hoci problémy s násilím na štadiónoch riešia v uplynulých rokoch najmä v Poľsku, Srbsku či Grécku, výnimkou nie je ani Slovensko. Medzi rizikové zápasy vždy patrí aj najväčšie domáce derby medzi Slovanom Bratislava a Trnavou.

„Na Slovensku sa už urobilo niekoľko potrebných krokov. Skultúrnili sa štadióny a celkovo sa zlepšilo futbalové prostredie. Sú, samozrejme, potrebné ďalšie kroky. Pred 20 – 30 rokmi mali s chuligánstvom veľké problémy v Anglicku. Systémovými opatreniami sa im podarilo tento fenomén výrazne potlačiť a bitky priamo na štadiónoch sú už len výnimkou,“ uzavrel Kuračka.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#futbaloví chuligáni #futbal
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk