Staré dlhy nemocníc sú preč, nové rastú

Rekordných 585 miliónov eur vyčlenil pred dvomi rokmi štátny rozpočet na staré pohľadávky nemocníc, ktorých lehota splatnosti bola do roku 2016. V účtovníctve ich malo 43 nemocníc z celkového počtu 114. Minulý mesiac sa začala posledná – tretia vlna oddlžovania, trvať by mala do septembra. „Aktuálne prebieha proces overovania pohľadávok veriteľmi,“ spresnila Zuzana Eliášová, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva. Preto zatiaľ nie je jasné, koľko peňazí na pohľadávky pôjde. „Dosiaľ boli v zmysle koncepcie oddlžené záväzky v objeme 395 miliónov eur,“ dodala Eliášová.

Nemocnice najviac dlhujú dodávateľom za špeciálny zdravotnícky materiál, ide o viac ako 54-percentný podiel z celkového dlhu. Vyše 27 percent tvoria záväzky voči Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam, ako aj na daniach.

Dodávatelia zdravotníckych materiálov sa spočiatku oddlžovaniu bránili. Kritizovali, že nedostanú späť všetky peniaze. Nakoniec na podmienky štátu pristúpili. „Niektoré členské spoločnosti nedostali zaplatené za svoje faktúry aj tri roky, t. j. nemali z čoho splácať svoje záväzky, platy zamestnancov a odvody, preto boli nútené sa do oddlženia zapojiť. Mali existenčné problémy zapríčinené nedostatkom finančných prostriedkov pre neuhradené faktúry odberateľov,“ vysvetlila Katarína Danková, výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+MED. Firmy pri vysporadúvaní pohľadávok nedostanú celú dlžnú sumu. „Ministerstvo si opätovne účtuje poplatok za oddlženie, takže veritelia dostanú svoje peniaze oneskorene a znížené,“ skonštatovala výkonná riaditeľka asociácie. Veritelia si tiež nemôžu nárokovať úroky z omeškania.

Danková však pripomenula, že za prvý kvartál 2019 a rok 2018 evidujú členovia SK+MED okolo 90 miliónov eur neuhradených pohľadávok po splatnosti. Oddlžovanie je podľa nej len hasenie aktuálneho problému. „Veríme, že rezort zdravotníctva v blízkej budúcnosti predstaví koncepciu riešenia pohľadávok do budúcnosti, aby sa oddlžovanie neopakovalo v pravidelných intervaloch, ale aby dodávatelia dostali riadne zaplatené za poskytnuté služby,“ uviedla Danková.

Niektoré z pohľadávok firiem SK+MED skúpila spoločnosť Magellan, ktorej vlastníkom je talianska banka Banca Farmafactoring. Jej náplňou je poskytovanie pôžičiek, ale aj odkupovanie pohľadávok. Vymáhanie záväzku profesionálmi znamená pre veriteľa isté peniaze, ale pre štát je tento postup nebezpečný. Denník Pravda sa spoločnosti opýtal, koľko pohľadávok získala od veriteľov nemocníc, na otázku sme odpoveď nedostali.

Nemocnice, ktoré sa do oddlženia zapojili, museli ministerstvu zdravotníctva predstaviť ozdravné plány. V nich si naplánovali, ako a kde ušetriť. Niektoré veria, že sa z dlžôb vymania.

„Znížili sme spotrebu liekov a špecializovaného zdravotníckeho materiálu,“ spresnila Martina Holecová, hovorkyňa Fakultnej nemocnice Trenčín. Ďalšou z možností, ako zlepšiť hospodárenie, je podľa nej rozšírenie špecializovaných výkonov na oddeleniach, ktoré zdravotné poisťovne platia lepšie.. „Všetky kroky realizujeme, pravdaže, bez negatívneho dopadu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ doplnila Holecová.

Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica vypracovala ozdravný plán s 19 konkrétnymi opatreniami. Tie plánuje splniť do roku 2022. „Zahŕňajú jednak úsporu prevádzkových nákladov, ale zároveň i opatrenia smerujúce k zvýšeniu výnosov nemocnice,“ naznačil exminister zdravotníctva za KDH a súčasný predseda predstavenstva nemocnice Ivan Uhliarik. Podľa neho už pocítili výrazné zlepšenie medziročného hospodárskeho výsledku.

V najbližších štyroch rokoch chce skalická nemocnica vytvoriť lôžkovú časť pre dlhodobo chorých pacientov. Sľubuje si od toho uvoľnenie lôžok pre akútne prípady a zvýšenie príjmov zo zdravotnej poisťovne. V pláne je aj zavedenie plateného parkovania v areáli nemocnice či pokračovanie vo výmene nevyhovujúcich okien za plastové s izolačnými sklami.

„Uplynulý rok ukončila nemocnica hospodárenie so ziskom vo výške 2,378 milióna eur, k čomu prispela prvá fáza oddlženia s objemom 24,99 milióna eur,“ priblížil Milan Maďar, generálny riaditeľ Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Za prvých päť mesiacov tohto roka sa nemocnici podarilo udržať celkové prevádzkové náklady na úrovni stanoveného plánu.

Nemocnice tvrdia, že znižovanie nákladov im často komplikujú veci, na ktoré nemajú dosah. „V mnohých prípadoch nie sme z titulu ,vyššej moci' schopní realizovať ďalšie, komplexnejšie racionalizačné opatrenia – napríklad rast cien energií pre nás znamená následný rast cien ostatných vstupov,“ priblížila Ivana Sklenková, ekonomická riaditeľka Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Druhým faktorom je podľa nej rýchlo sa meniaca legislatíva, napríklad v oblasti platov zdravotníkov, na ktorú zdravotné poisťovne rýchlo nereagujú. Výpadky sa nemocnica snaží vykryť vlastnou podnikateľskou činnosťou. „Tohto času je podiel podnikateľskej činnosti na našich výnosoch 14 percent,“ spresnila Sklenková.

Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko pripomína, že ide už o piate oddlžovanie za posledných tridsať rokov. „Systém nie je dostatočne financovaný a týmto sa rezort len nepriamo dofinancováva. Je potrebné problému predchádzať, čo však zatiaľ ani jedna vláda, ktorá sľubovala, že ide o posledné oddlžovanie, neuskutočnila,“ zhodnotil Petko. Obáva sa, že zadlžovanie napriek ozdravným plánom bude pokračovať. „Nevidíme nastavené parametre ani z hľadiska dostatku finančných prostriedkov, ani z hľadiska dostatku kritérií, ktoré budú pre nemocnice záväzné, aby sa ďalej nezadlžovali,“ argumentoval Petko.

Všeobecné aj špecializované nemocnice dlhovali veriteľom ku koncu roka 2016 po lehote splatnosti 647 miliónov eur. Do prvého kola sa zapojilo 29 nemocníc, v druhom kole ich bolo 26. Išlo väčšinou o štátne zariadenia alebo také, ktoré spadajú pod samosprávu. Nemocnice zo siete Svet zdravia finančnej skupiny Penta už minulý rok avizovali, že sa nezapoja. Argumentovali tým, že ich zariadenia na dlh nežijú.

Štát naplánoval tri etapy oddlžovania, založené na báze dobrovoľnosti. V prvom kole nemocnice ešte nemuseli plniť ozdravné plány. V druhej etape to bola už ich povinnosť. Po 14 rokoch ide o druhé najrozsiahlejšie oddlžovanie zdravotníckych zariadení, jeho pravidlá nastavil bývalý minister Tomáš Drucker (nom. Smeru).

Doteraz najväčšie sa uskutočnilo počas vlády Mikuláša Dzurindu (2002 – 2006) prostredníctvom štátnej akciovej spoločnosti Veriteľ. Tá minula 664 miliónov eur, sprevádzali ju však škandály.