Koaličný Most-Híd rokuje na viacerých frontoch a nevylučuje spojenectvo s SMK. Koalícia Progresívne Slovensko (PS) a Spolu predstavili svojho volebného lídra a s KDH uzavreli „pakt o neútočení“. Predseda Smeru Robert Fico predpovedá, že po voľbách môže nastať patová situácia, ktorá vyústi až do opakovaného hlasovania. Politický analytik Ján Baránek to nevylučuje. „Celé sa to môže ešte zamotať,“ upozorňuje analytik.
Zhruba osem mesiacov pred parlamentnými voľbami sa začínajú kreovať prvé predvolebné dohody medzi politickými stranami. Predstavitelia koaličného Mosta-Híd si minulý týždeň sadli za rokovací stôl so zástupcami svojho najväčšieho konkurenta SMK. Hovorili o štyroch spôsoboch, ako sa zúčastniť na parlamentných voľbách.
Dva z nich – vytvorenie novej volebnej strany a účasť vo voľbách na spoločnej kandidátke Mosta-Híd – rovno zavrhli. Strany tak pôjdu do volieb buď samostatne, alebo vytvoria koalíciu. „Obe strany sa zhodli na tom, že základnou podmienkou spolupráce je zachovanie identity a základných princípov týchto strán,“ informoval Most-Híd s tým, že debaty budú pokračovať.
Politický analytik Ján Baránek si myslí, že takáto spolupráca môže fungovať. „Ak budú naozaj chcieť, samozrejme, takáto perspektíva existuje. Len musia chcieť, urobiť možno nejaké kompromisy. Ak by išli ako koalícia, určite by sa do parlamentu dostali. A tomu musia podriadiť aj personálnu politiku, zamedziť animozitu, urobiť kompromisy. Ich volič to očakáva, lebo maďarský volič stopercentne chce mať zastúpenie v parlamente,“ nazdáva sa Baránek.
S ďalšou mimoparlamentnou stranou, Maďarským fórom poslanca Zsolta Simona (nezaradený), sa bugárovci nedohodli. Maďarské fórum v stanovisku ozrejmilo, že Most-Híd ponúkol miesto na kandidačnej listine viacerým mimoparlamentným stranám – dvom slovenským, trom maďarským, nemeckej a rómskej. To sa predstaviteľom strany Zsolta Simona nepáči, podľa nich by v prípadnej spoločnej volebnej strane mali figurovať maďarské strany.
„Predstavy strany Most-Híd sú diametrálne odlišné od predstáv strany Maďarské fórum, a preto Maďarské fórum odmietlo ísť na kandidátku Mosta-Híd s tým, že ak by sa stanovisko Mosta zmenilo, je možné sa vrátiť k rokovaciemu stolu,“ oznámilo Maďarské fórum.
Most-Híd už rokoval aj so stranami MKDSZ-MKDA, Rómska iniciatíva, Slovenská konzervatívna strana a Šanca. Podpredseda Mosta-Híd Ábel Ravasz vo štvrtok skonštatoval, že najneskôr do konca leta chcú mať jasno v tom, s ktorými stranami budú spolupracovať. Kameňom úrazu pri rokovaní s Maďarským fórom podľa neho bolo to, že Zsolt Simon silno presadzoval etnickú politiku a Most-Híd je interetnickou stranou.
„Chceme tvoriť most medzi menšinami a majoritou. Naši voliči boli vždy takmer pol na pol Maďari a Slováci. Postupne sa pridali Rómovia a Rusíni. Nevieme a ani nechceme ustúpiť od tohto modelu,“ povedal podľa agentúry SITA Ravasz.
SMK však v piatok mala samostatnú schôdzku s MKDSZ-MKDA a obe dali Mostu-Híd „nôž pod krk“. Dohodli sa, že sa pridajú k vládnej strane, ak sa tá vzdá modelu, ktorý zahŕňa viacero etník.
O volebných spoluprácach debatujú aj mimoparlamentné strany PS a Spolu. Rovnako ako v eurovoľbách, aj tentoraz sa spojili do koalície. Lídrom kandidátky bude predseda PS Michal Truban. Do koalície volali aj exprezidenta Andreja Kisku, ktorý v súčasnosti zbiera podpisy na založenie strany Za ľudí. Trubanovi a Beblavému dal zatiaľ košom.
„Povedal, že sa nechce pridať, kým nemá stranu, kým nie je predseda, kým nemajú oficiálny snem. Tým pádom čakáme na jeseň, uvidíme, čo pán Kiska urobí, aká bude finálna podoba jeho strany,“ povedal Truban.
Spoločnú reč našli PS a Spolu s kresťanskými demokratmi. Lídri koalície podpísali s predsedom KDH Alojzom Hlinom dohodu o predvolebnej spolupráci, v ktorej sa zaviazali, že na seba nebudú počas kampane útočiť a budú diskutovať o programových prioritách. Nevylúčili ani možnú povolebnú spoluprácu. KDH koncom júna oznámilo, že do volieb pôjde samostatne.
Ako bude tento „pakt o neútočení“ fungovať, záleží podľa Baránka aj od toho, čo jednotlivé strany chápu pod pojmom útočenie. „Či je to vymedzovanie sa voči hodnotovým otázkam, či rýpanie sa v minulosti členov strán, respektíve kandidátov. Lebo aj táto dohoda musí mať svoje hranice, hlavne preto, že do volieb nepôjdu ako koalícia, ale ako konkurencia,“ pripomína politický analytik.
„Skôr by som to vnímal tak, že predvolebné vymedzovanie si nebudú robiť navzájom, ale voči iným subjektom, ktoré pôjdu do volieb. Ale aj tam je hranica. Liberálna časť voličov Progresívneho Slovenska bude určite žiadať, aby sa strana vymedzila aj hodnotovo, a tam môže nastať konflikt s KDH aj s dohodou o neútočení. Má to svoje limity,“ mieni Baránek.
V súvislosti s dohodou PS, Spolu a KDH Kiska odkázal, že ich dialóg a spoluprácu víta. „Prekvapilo ma, že v dokumente chýba vylúčenie spolupráce so Smerom, s SNS a extrémistami, pretože to je jednoznačný postoj, ktorý očakávame aj od našich možných partnerov,“ napísal Kiska na sociálnej sieti s dôvetkom, že bude aj naďalej pokračovať v debatách s opozičnými demokratickými stranami. Okrem PS a Spolu rokoval napríklad aj s Richardom Sulíkom (SaS).
Voľby do parlamentu sa budú konať vo februári alebo v marci budúceho roka. Zatiaľ nie je známy definitívny zoznam strán, ktoré sa na nich zúčastnia. Exprezident Kiska stále zbiera podpisy, vstup do politiky naznačuje aj bývalý minister zdravotníctva a vnútra Tomáš Drucker, stále však otáľa s odpoveďou, či založí stranu.
Špekuluje sa aj o strane, ktorej lídrom by mal byť sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin. Podľa oznámenia na webe ministerstva vnútra chce v súčasnosti na Slovensku vzniknúť 18 nových politických strán, ktorých prípravné výbory začali zbierať podpisy. Potrebujú ich minimálne 10-tisíc.
Predseda najsilnejšej vládnej strany Smer Robert Fico minulý týždeň vyslovil obavu, že po voľbách sa Slovensko ocitne v patovej situácii a nevylučuje opakované hlasovanie. „Ak si pán Kiska a jemu podobní myslia, že hocijakým spôsobom zostavia vládu, tak sa mýlia,“ odkázal Fico a dodal, že ambíciou Smeru je voľby vyhrať.
Baránek nevylučuje, že pat po voľbách môže nastať. „Je to možné, nedá sa to vylúčiť. Ale ani naisto o tom hovoriť, je to predčasné. Ešte nevieme, čo urobí Harabin, čo urobí Drucker. Celé sa to môže ešte zamotať,“ uzavrel analytik Baránek.