Vila na Slavíne ťaží aj Čaputovú

Kontrolóri NKÚ ešte pred nástupom Zuzany Čaputovej do úradu preverovali, ako sa v Prezidentskom paláci hospodárilo počas mandátu Andreja Kisku. Hoci závažnejšie nedostatky nezistili, upozornili na dva problémy, ktoré dlhodobo zaťažujú prezidentskú kanceláriu. Jedným je súdny spor s bývalým zamestnancom, ktorý sa ťahá od roku 2003. Druhým je nedoriešené bývanie prezidentky republiky. Vila na Slavíne, ktorá bola na tieto účely v roku 2000 zakúpená, je od roku 2004 neobývaná a je v dezolátnom stave. O jej praktickom využití sa dodnes nerozhodlo.

„Otázkou stále ostáva, či vila bude v blízkej dobe vôbec slúžiť ako rezidencia pre úradujúcu hlavu štátu. Vecné rozhodnutie je pritom v rukách výkonnej moci a preto zodpovedný člen vlády SR musí v úzkej súčinnosti s prezidentkou Zuzanou Čaputovou a jej kanceláriou pripraviť definitívne riešenie,“ uviedol hovorca NKÚ Marek Papajčík.

Pripomenul, že vila z roka na rok chátra. Otázku oficiálneho bývania pre trojicu najvyšších ústavných činiteľov dala vláda vlani v júni na starosť ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi (nom. Smer).

Video TV Pravda: Túžba po súkromí, nevyhovujúca budova či absencia tradície. Pod doteraz nedoriešené oficiálne bývanie hlavy štátu sa podpísalo viacero príčin. „Viem si však predstaviť aj opačnú situáciu, ak by sa ktorýkoľvek prezident rozhodol predsa len bývať napríklad v Prezidentskom paláci, časť verejnej mienky by to mohla vnímať ako prejav papalášizmu,“ mieni politológ Tomáš Koziak.

Riaditeľ tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí Juraj Tomaga pre Pravdu povedal, že v tejto veci čakajú na Čaputovej vyjadrenie. „S pani prezidentkou pán minister o tejto téme hovoril začiatkom júla. Zároveň bol včera (v pondelok, pozn. red.) do prezidentskej kancelárie doručený aj list, kde zdvorilo žiadame o vyjadrenie k zámeru zabezpečenia nehnuteľnosti pre štátnu reprezentáciu a bývanie pre najvyšších ústavných činiteľov prostredníctvom Správy služieb diplomatickému zboru. Po odpovedi prezidentskej kancelárie sme, samozrejme, pripravení ústretovo pomôcť,“ skonštatoval Tomaga.

Vilu na Slavíne má v správe Kancelária prezidenta SR, tá má teda aj kompetenciu rozhodnúť o prípadnej rekonštrukcii. Snaha exprezidenta Andreja Kisku v tomto smere zlyhala na cene. Jeho kancelária počítala so sumou približne 600-tisíc eur, no cenové ponuky v súťaži zhotoviteľov sa šplhali k miliónu eur. Z rekonštrukcie tak napokon nič nebolo.

Hovorca súčasnej prezidentky Čaputovej Martin Strižinec pre Pravdu uviedol, že o budúcnosti vily sa ešte nerozhodlo. „V minulosti sa Kancelária prezidenta SR zaoberala možnosťou komplexnej rekonštrukcie vily, čo by si však vyžadovalo investíciu vo výške niekoľkých miliónov eur. Do úvahy stále prichádza viacero možností. Pani prezidentke záleží najmä na tom, aby štátny majetok ďalej nechátral a na tom, aby problém, ktorý zdedila po predchodcoch, nepreniesla na svojich nástupcov,“ priblížil Strižinec a dodal, že Čaputová túto tému otvorila aj s Lajčákom. „Dohodli sa, že sa v tejto otázke pokúsia spoločne nájsť čo najlepšie riešenie. Nič sa nemení na tom, že pani prezidentka plánuje aj naďalej bývať vo svojom vlastnom dome v Pezinku,“ doplnil Strižinec.

Sídlom prezidentky Čaputovej je Grasalkovičov palác v centre Bratislavy. Hlave štátu však slúži len na pracovné povinnosti, bývať sa v ňom nedá. Exprezident Kiska býval počas svojho mandátu v štátnej bytovke v bratislavskej diplomatickej štvrti Čmelovec. Jeho predchodca Ivan Gašparovič dochádzal do úradu z vlastného domu v Limbachu.

Odborníčka na protokol Mária Holubová pripomína, že absencia oficiálnej rezidencie sa ťahá od vzniku Slovenskej republiky. „Treba ísť ku koreňom v rokoch 1992 a 1993. Keď sa Československo rozdelilo, Česi nadviazali na pomyselnú nitku sídiel československých prezidentov, ktorá vznikla v roku 1918, pri vzniku Československa. Boli pripravené, aj keď s určitou prestavbou, Hradčany, ako letné reprezentačné sídlo sa určili Lány a Topoľčianky. Na toto nadviazal Václav Havel, keď sa stal po revolúcii československým prezidentom. Česi pri rozdelení pokračovali ďalej, ale my nie,“ vysvetlila protokolistka.

Ako ďalej priblížila, na Slovensku nastal problém s tým, čo bude sídlom prezidenta. „Bratislavský hrad nebol v takom stave, rekonštruoval sa. Michal Kováč mal kancelárie aj v Primaciálnom paláci, len vtedy sa začala rekonštrukcia Grasalkovičovho paláca, ktorý sa určil ako sídlo. Ale čo sa týka Topoľčianok, bola podľa mňa chyba, že sa nestali letným sídlom prezidenta. Je to reprezentatívna lokalita, nie je to ďaleko od Bratislavy a bolo by vhodné aj tam prijímať zahraničné návštevy,“ myslí si Holubová.

Podľa jej názoru je škoda, že sa otázku oficiálnej rezidencie hlavy štátu stále nepodarilo vyriešiť. „Sídlo hlavy štátu by malo vypovedať, len čo zahraničná návšteva vstúpi do budovy, niečo o vývoji národa, tradícii, histórii, čo ten národ vybudoval. Keď vojdete do Bieleho domu, Elyzejského paláca v Paríži, na Hradčany, tak to vidíte. Táto kontinuita s tradíciou a históriou na Slovensku chýba. Na to sa pozabudlo,“ uzavrela protokolistka.