„Viem si však predstaviť aj opačnú situáciu, ak by sa ktorýkoľvek prezident rozhodol predsa len bývať napríklad v Prezidentskom paláci, časť verejnej mienky by to mohla vnímať ako prejav papalašizmu,“ mieni politológ Tomáš Koziak. Pri vlastnom bývaní je zas najväčším problémom zaistenie bezpečnosti prezidenta.
Téma bývania hlavy štátu sa otvára s každým novozvoleným prezidentom. Napriek tomu sa problém za celú existenciu novodobého Slovenska nepodarilo definitívne vyriešiť.
Dôvodov môže byť niekoľko. Z ľudského hľadiska sa prezident nemusí chcieť vzdať svojho súkromia. Je to človek v najvyššej štátnej funkcii, ale zároveň aj zamestnanec úradu, a má nárok na isté súkromie. Ak má zabezpečené bývanie, ktoré považuje za dobré a vhodné, tak z tohto hľadiska sa niet čomu čudovať. Na úrad prezidenta dochádza ako zamestnanec a večer sa vracia tam, kde to má rád a kde si vytvoril zázemie. Treba povedať, že práca prezidenta je nesmierne psychicky náročná a ten pocit, že sa vracia domov, je pre neho dôležitý aj z hľadiska regenerácie. Druhým dôvodom nedoriešenia bývania môže byť, že samotnému prezidentovi navrhnuté oficiálne bývanie nemusí z rôznych príčin vyhovovať.
O čom to svedčí, že oficiálne sídlo pre prezidenta nemáme?
Najmä o tom, že nemáme takú tradíciu. Upraviť to formou nariadenia by nemalo zmysel a nebolo by to ani vhodné. Je to naozaj záležitosť tradície, a pokiaľ tá absentuje a nebola vytváraná, tak pochybujem, že by sa oficiálne bývanie prezidenta tradíciou tak rýchlo stalo. Tradícia je niečo, čo sa vytvára dlho, kým nastane prostredie, že to spoločnosť prijme ako fakt a nebudeme to porušovať.
Prezidenti Ivan Gašparovič aj Zuzana Čaputová žijú u seba doma. V čom môžu spočívať nevýhody?
Nevýhoda môže byť v tom, že človek je 24 hodín, 7 dní v týždni strážený a každá jeho cesta musí byť zabezpečená bezpečnostnými zložkami. V prípade Andreja Kiska to bolo asi najvypuklejšie, lebo bol z Popradu. Najväčší problém je bezpečnosť, ale na druhej strane, prezident nie je taká funkcia, aby musel byť k dispozícii v hlavnom meste 24 hodín denne, teoreticky jedine pri hrozbe vypuknutia vojny. Viem si však predstaviť aj opačnú situáciu, že by sa mohli objaviť názory, ak by sa ktorýkoľvek prezident rozhodol bývať napríklad v Prezidentskom paláci, časť verejnej mienky by to mohla vnímať ako prejav papalašizmu. Pokiaľ nie je vytvorená tradícia, že bývanie prezidentovi automaticky patrí a nikto o tom nediskutuje, tak u istej skupiny ľudí to môže potom vyvolávať až alergické reakcie.
Koho bývanie z prezidentov by ste zhodnotili ako najreprezentatívnejšie?
To neviem objektívne zhodnotiť. Isté však je, že vila na Slavíne je dlhodobý problém, ktorý už, navyše, zhltol veľa peňazí. Pokiaľ vláda schválila bývanie pre predsedu vlády a parlamentu, snáď by bolo možné sa rovnako postaviť aj k prezidentovi a schváliť oficiálny spôsob bývania aj tohto ústavného činiteľa. Na druhej strane ešte nie je isté, či sa budúci šéfovia vlády a parlamentu do schválených víl aj nasťahujú. Môže dôjsť k situácii, že ich budú využívať len čiastočne. Navyše sa tiež môže stať, že budúci prezident, premiér či predseda parlamentu budú mať reprezentatívnejšie bývanie, ako im bude ponúknuté… Nemyslím si, že by v takom prípade išli do horšieho. Určite by sa však otázka oficiálneho bývania pre prezidenta mala doriešiť, najmä ak sa to podarilo pri ostatných dvoch ústavných činiteľoch.
Video TV Pravda: Túžba po súkromí, nevyhovujúca budova či absencia tradície. Pod doteraz nedoriešené oficiálne bývanie hlavy štátu sa podpísalo viacero príčin.