Posudková lekárka vraj bola arogantná, čo mladíkova rodina vníma ako výsmech. Pre Marcelu Gancarčíkovú je Janko všetkým. „S manželom máme päť detí, no kým ostatné ratolesti sa nám rozletia do sveta, my budeme stále spolu,“ pozrela s láskou na syna. Mala komplikovaný pôrod, preto sa lekári rozhodli pre cisársky rez. „Janko bol aj tak celý modrý, lekári ho kriesili a dlho držali na kyslíku. Už vtedy ma upozornili, že môže mať nejaké následky,“ spomína.
Video TV Pravda: Mama Janka Gancarčíka rozpráva, ako sa ocitli v ťažkej situácii. Chlapca uznali za invalidného, ale dôchodok mu nepriznali. Kde sa stala chyba?
Do dvoch rokov sa Janko vyvíjal ako normálne dieťa. Neskôr si však jeho mama začala všímať, že je iný. „Mal komunikačné problémy, akoby za ostatnými zaostával. Do toho prišiel úraz – spadol zo schodov. Vtedy úplne prestal rozprávať, opäť začal, až keď mal štyri roky,“ povedala. Keď už tušila, že niečo nie je v poriadku, zobrala ho k detskej psychologičke. Tá im odporučila viaceré vyšetrenia. Zistili mu ľahšiu mozgovú dysfunkciu. S touto diagnózou nastúpil aj do základnej školy. „Teraz ľutujem, že som ho nedala do špeciálnej, ale v tom čase som sa tomu bránila. Nebolo jednoduché zmieriť sa s realitou a priznať si, že moje dieťa má problém. Pochybila som,“ pripúšťa.
Čo robiť, ak ste nespokojný s postupom lekára
- Ak je poistenec nespokojný s postupom posudzovania zdravotného stavu, môže podať odvolanie (v každom rozhodnutí je o možnosti podať odvolanie poistenec písomne informovaný; postup stanovuje zákon o sociálnom poistení). Jeho prípad potom posúdi iný posudkový lekár.
- Poistenec sa môže sťažovať na posudkového lekára (sťažnosť treba adresovať písomne Sociálnej poisťovni, ústredie). Každým takýmto podaním sa Sociálna poisťovňa zaoberá, preverí všetky okolnosti prípadu a v prípade potreby vyvodzuje aj dôsledky na úrovni pracovno-právnych vzťahov.
- Ak poistenec nie je spokojný ani s druhostupňovým rozhodnutím, môže sa obrátiť na súd.
Ako integrovaný žiak mal Janko v základnej škole množstvo obmedzení. Napriek tomu tam vydržal a po deviatom ročníku pokračoval na špeciálnom učilišti v odbore aranžér – záhradkár. „Tam prežil tri krásne roky. Nikto sa mu nevysmieval a bol šťastný,“ podotkla jeho mama. Keď na učilišti končil, riaditeľka jej radila, aby si podali žiadosť o invalidný dôchodok.
„Riaditeľka odhadla, že bude mať problém zamestnať sa. Netušila som, že s Jankom som mala od jeho útleho detstva absolvovať kolotoč vyšetrení. V lekárskych správach by bolo všetko, čo by som neskôr mohla predložiť pred posudkovú komisiu,“ hovorí pani Marcela. „Bez potrebných informácií sme si to namierili pred komisiu, kde nás posudková lekárka vysmiala, že čo tam chceme. Vyhodnotila, že syn je postihnutý len na dvadsať percent,“ krúti hlavou nešťastná mama. Po tejto skúsenosti vraj žila v nádeji, že možno nájdu chránenú dielňu, kde by sa Janko uplatnil. Prácu hľadali aj v kvetinárstvach a záhradníctvach, ale márne. Janko je evidovaný na úrade práce, pričom nepoberá žiadne dávky. „Štát mu platí len zdravotné odvody,“ tvrdí pani Marcela.
Medzitým vzala syna na vyšetrenie k neurologičke, ktorá mu vlani v máji zistila detskú mozgovú obrnu. Ďalšie Jankove problémy konzultovala aj so psychiatričkou. Vyplynulo z toho, že u mladíka sa prejavujú tiež prvky autizmu a obsedantno-kompulzívna porucha. „Jeden pohyb robí opakovane, napríklad po izbe sa zvykne prechádzať hore-dole,“ vysvetlila jeho mama. Po čase sa rozhodla, že to skúsia znovu a opakovane požiadali o invalidný dôchodok. Na predvolanie čakali štrnásť mesiacov. „Natrafili sme na lekárku, ktorá ma nepustila k slovu a bola doslova arogantná. So synom ma dovnútra nepustila, pred nosom mi zabuchla dvere. Neskôr sa ma so zvýšeným hlasom pýtala, kde som bola doteraz,“ rozpráva pani Marcela.
Polovičnú invaliditu mladíkovi síce uznala, ale invalidný dôchodok nedostáva, pretože, aby mu ho mohli vyplácať, musí Sociálnej poisťovni spätne doplatiť peniaze za dva roky, pretože nemá nič odpracované. Vyrátali, že by to malo byť zhruba 4-tisíc eur. „Zostala som ako obarená, je to obyčajný výsmech. Kde hľadať spravodlivosť? Z čoho má môj syn žiť a odkiaľ vziať peniaze na doplatenie?“ pýta sa zúfalo. „Nevzdám sa a na rozhodnutie poisťovne budeme reagovať odvolaním,“ dodala.
Stanovisko Sociálnej poisťovne:
Posudková lekárka pobočky uznala pánovi Gancarčíkovi invaliditu od roku 2018. Teda od dátumu rozhodujúceho psychologického vyšetrenia. Takže mu vyhovela, bol uznaný za invalidného.
„Avšak na to, aby mohol byť žiadateľovi priznaný invalidný dôchodok, musia byť splnené dve zákonné podmienky, a to medicínske hľadisko (zhoršený zdravotný stav, ktorý nedovoľuje pracovať naplno – to pán Gancarčík splnil, a dôchodkové hľadisko, keď žiadateľ musí mať odpracovaný určitý (počet rokov podľa veku, keď dochádza k invalidite) znížený počet rokov dôchodkového poistenia, teda odpracované roky. A tu v tomto prípade nastal problém, pretože pán Gancarčík bol uznaný za invalidného až vo veku 24 rokov, a teda potreboval istý čas dôchodkového poistenia. Vzhľadom na to, že doteraz kvôli chorobe nepracoval, túto podmienku nesplnil a invalidný dôchodok mu nemohol byť priznaný. Čiže tu bol postup Sociálnej poisťovne zákonný,“ vysvetľuje riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Ako však dodal, vzhľadom na charakter ochorenia a dobu jeho vzniku je už pri bežnom hodnotení na prvý pohľad zrejmé, že posudková lekárka sa mala viac a aktívnejšie zaoberať históriou a obdobím vzniku ochorenia.
„Vzhľadom na to, že matka pána Gancarčíka tvrdí, že ide o ochorenia od narodenia, prípad sa posudzuje inak. Ak vzniklo ochorenia pred 18. rokom veku žiadateľa, ide o takzvanú invaliditu z mladosti. A pri invalidite z mladosti už netreba žiadne obdobie dôchodkového poistenia. A to je práve prípad pána Gancarčíka,“ priblížil Višváder.
Takže zo strany žiadateľa, aby sa vec dostala tam, kam „patrí“, treba postupovať takto: „Aby bola zabezpečená maximálna objektivita, nestrannosť a odbornosť, zákon pri rozhodovaní o invalidných dôchodkoch určuje dvojstupňové konanie. To znamená, že pán Gancarčík sa môže odvolať a jeho žiadosť a, samozrejme, tým aj prvostupňové rozhodnutie budú preverené a prehodnotené iným lekárom a bude vydané nové rozhodnutie. V tomto konkrétnom prípade treba doložiť lekárske nálezy pred 18. rokom veku. Ako sme už uviedli, v prípadoch tzv. invalidity z mladosti už netreba preukazovať obdobie dôchodkového poistenia a dôchodok sa priznáva automaticky,“ dodal Višváder.
Kedy dostanete invalidný dôchodok
- Ak je miera poklesu schopnosti pracovať do 40 percent, poistencovi invalidný dôchodok nepatrí (zamietne sa). Ak je nad 40 percent, invalidný dôchodok poistencovi patrí, ak súčasne spĺňa aj podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia (odpracované roky).
- Žiadosť o invalidný dôchodok Sociálna poisťovňa zamietne, ak je miera poklesu schopnosti pracovať u poistenca menej ako 41 percent v porovnaní so zdravou osobou alebo ak poistenec nezískal potrebný počet odpracovaných rokov na vznik nároku na invalidný dôchodok (potrebný počet rokov dôchodkového poistenia sa nevyžaduje, ak sa poistenec stal invalidným v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania; v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom; v období, v ktorom je doktorandom v dennej forme štúdia a nedovŕšil 26 rokov veku).
- Sociálna poisťovňa najskôr vypočíta výšku invalidného dôchodku poistenca. Ak má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 (čiže najmenej 41 percent) a zároveň do 70 percent, bude poistenec dostávať toto určené percento z jeho vypočítaného invalidného dôchodku. Ak má poistenec priznanú invaliditu nad 70 percent, potom mu patrí celý vypočítaný invalidný dôchodok bez ohľadu na to, o koľko percent prevyšuje jeho invalidita hranicu 70 percent.
- Pri priznávaní invalidného dôchodku sa prihliada aj na počet odpracovaných rokov. Počet rokov dôchodkového poistenia závisí od veku, v ktorom poistenec bol uznaný za invalidného. Čím je starší, tým viac rokov musí mať odpracovaných.
Zákon to stanovuje takto: ak má vek do 20 rokov, na priznanie invalidného dôchodku môže mať odpracovaný menej ako jeden rok, od 20 do 24 rokov – najmenej jeden rok, nad 24 do 28 rokov – najmenej dva roky, nad 28 do 34 rokov – najmenej päť rokov, nad 34 rokov do 40 rokov – najmenej osem rokov, nad 40 do 45 rokov – najmenej desať rokov, nad 45 rokov – najmenej 15 rokov. Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity bez ohľadu na to, aký vek poistenec ku dňu vzniku invalidity dosiahol.