Čižnár podal návrh na rozpustenie ĽSNS v máji 2017. Podľa slov Predajňovej rozhodnutie NS SR preskúmali vecné odbory GP SR vrátane odboru legislatívy a ústavného práva, pričom dospeli k záveru, že nie sú splnené ústavné podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred ÚS SR podľa článku 129 odseku 4 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohto ustanovenia ÚS SR nerozhoduje o rozpustení politickej strany alebo politického hnutia, ale o tom, či rozhodnutie NS SR o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia je v súlade s ústavnými a inými zákonmi.
„Generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár rešpektuje rozhodnutie NS SR. S časťou odôvodnenia rozhodnutia, kde NS SR posudzuje proporcionalitu vo vzťahu k bezprostrednosti ohrozenia demokracie, sa však nestotožňuje. Generálny prokurátor SR je toho názoru, že vyhodnotenie, či existuje bezprostredné riziko pre demokratickú spoločnosť, nie je predsa možné až za situácie, keď má politická strana dostatočný počet poslancov na realizáciu svojich programových cieľov,“ zdôraznila hovorkyňa GP SR.
Podľa Čižnára, ak politická strana predstavujúca ohrozenie demokracie získa reálny potenciál politickú zmenu realizovať, nepochybne jedným z jej prvých krokov s istotou bude vylúčenie možností jej rozpustenia.
Verdikt NS SR bol GP SR doručený 28. mája. Lehota na prípadné podanie návrhu na preskúmanie rozsudku súdu je dva mesiace od jeho doručenia.
Senát NS SR pod vedením predsedníčky Jany Zemkovej na svojom verejnom pojednávaní 29. apríla zamietol návrh na rozpustenie ĽSNS. Zemková vtedy zdôraznila, že posúdili jednotlivé dôkazy obžaloby. V súvislosti s ohrozovaním demokracie bol podľa jej slov najdôležitejší prvok bezprostrednosti. Skonštatovala, že riziko nie je dostatočne bezprostredné, pretože strana nemá dosť poslancov v parlamente na to, aby sama schválila zákony, ktoré by mohli demokraciu ohroziť.
Argumentáciu obžaloby opierajúcu sa o trestné konania v prípade predsedu strany a jej dvoch poslancov, ktorými sa zaoberali a zaoberajú súdy, nebolo podľa jej slov možné považovať za priťažujúcu okolnosť pri rozhodovaní. Podotkla, že do skončenia trestných konaní platí prezumpcia neviny a že NS vo veci rozpustenia ĽSNS rozhodoval ako správny súd a nie ako trestný. Žaloba bola podľa jej slov nedostatočne podložená.
Návrh na rozpustenie strany podal na NS SR generálny prokurátor Čižnár v máji 2017. Prvý raz sa začalo vo veci konať 9. apríla tohto roka. Zástupca GP SR, prokurátor Ivan Minár (od júna odišiel Minár do starobného dôchodku, poznámka TASR) vtedy argumentoval protirómskymi prejavmi strany. Opieral sa aj o vyjadrenia strany na adresu súčasného systému v štáte, ktorý podľa jeho slov označila táto strana za totalitný.
NS SR už raz, a to koncom februára 2006, rozhodoval o zákaze činnosti krajne pravicovej strany Slovenská pospolitosť – Národná strana, ktorej viacerí členovia čelili vtedy obvineniam z trestných činov. Dôvodom na jej rozpustenie bola podľa vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku skutočnosť, že strana svojimi stanovami, programom a činnosťou na území SR porušovala Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy. Následne NS SR predchodkyňu ĽSNS začiatkom marca 2006 zakázal.