Klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu tvrdí, že vývoj počasia je veľmi nezvyčajný. „Väčšinou býva júl teplejší ako jún. Tentoraz to bolo naopak," hovorí Faško. Rozdiely v teplotách sa podľa neho v rôznych častiach Slovenska líšili.
Pozrite si vo videopredpovedi TV Pravda, aké počasie Slovensku na víkend a ďalšie dni predpovedá známy meteorológ Peter Jurčovič.
„Najmenší rozdiel medzi priemernou mesačnou teplotou v júni a júli bol v Bratislave na letisku, v júni tam bolo 23,8 a v júli 22,9 stupňa," približuje Faško. Trojstupňový rozdiel však bol v Oravskej Lesnej. „V júni tam priemerná mesačná teplota vzduchu dosiahla 18,8 a teraz v júli len 15,8 stupňa,“ hovorí klimatológ.
Paradoxne doterajší teplotný rekord tohto leta padol práve v júli. „Najvyššiu teplotu vzduchu namerali 1. júla, bolo to 37,6 stupňa na letisku v Kuchyni," dokumentuje Faško. Záhorie bolo v tom čase najviac vystavené veľmi teplému vzduchu, ktorý k nám prúdil zo severnej Afriky.
Podľa klimatológa júl nebol mimoriadne suchý, hoci sme ho tak mohli vnímať. Dlhšie obdobia bez zrážok, ktoré krajinu potrápili v uplynulom mesiaci, totiž vykompenzovali občasné búrky sprevádzané silnými lejakmi. „Zrážky v júli boli priestorovo veľmi rozdielne, pretože ich pôvod bol väčšinou v búrkach," ozrejmuje klimatológ. Najmenej zrážok padlo napríklad v Prievidzi alebo Žihárci, len 36 mm, naopak, najdaždivejší bol Stropkov, kde počas júla napršalo až 151 mm.
Týždeň, ktorý sa práve končí, bol podľa Faška typickým príkladom vrcholného leta. „Rozhranie júla a augusta sa považuje za obdobie, keď leto zvykne u nás vrcholiť. Síce v tomto období nebolo až tak veľmi teplo, ale vyskytli sa aj dosť silné búrky, ktoré k tomuto obdobiu tiež patria," podotkol odborník.
Radí prehodnotiť víkendové výlety do prírody alebo akékoľvek vonkajšie aktivity. „Cez víkend bude teplota vzduchu ďalej klesať. Pravdepodobne to budú len letné hodnoty, nečakajú nás žiadne tridsiatky," upozorňuje Faško.
Začiatok víkendu bude podľa neho menej stabilný. „V sobotu treba počítať s tým, že bude oblačné počasie a môžu sa vyskytovať aj prehánky a búrky," hovorí klimatológ. Sklamanie z víkendového počasia by mala zmierniť nedeľa, keď by sa malo otepliť.
Prvý augustový týždeň bude počasím pripomínať skôr bláznivý apríl. „Budú sa striedať teplé obdobia s menej teplými. Počasiu teraz chýba určitá stabilita, ktorá tu bola v júni. Vtedy tu bolo celý čas teplo, teraz to tak nebude," upozorňuje klimatológ.
Začiatkom budúceho týždňa by malo byť o niečo teplejšie ako cez víkend. „Na najteplejších miestach v utorok alebo v stredu by mohli byť aj tropické hodnoty, ale potom by zase malo prísť k zhoršeniu počasia s častejšími prehánkami a búrkami a nižšími teplotami, ale na konci týždňa by sa malo otepliť," predpovedá klimatológ Faško.
Ako bude
- Sobota 3. augusta – Premenlivá, prechodne až veľká oblačnosť. V noci ojedinele, cez deň postupne na viacerých miestach dážď, prehánky alebo búrky. Denná teplota 22 až 27, na severe miestami 18 až 22 stupňov.
- Nedeľa 4. augusta – Prevažne malá, lokálne aj prechodne zväčšená oblačnosť. Ojedinele, najmä na severe, prehánky. Zrána výnimočne hmla alebo nízka oblačnosť. Najnižšia nočná teplota 15 až 10, denná 23 až 28, na Kysuciach, Orave, pod Tatrami a na severovýchode okolo 21 stupňov.
- Pondelok 5. augusta – Jasno až polooblačno, zrána ojedinele hmla. V priebehu dňa prechodne aj zväčšená oblačnosť a ojedinele – na severe miestami – prehánky, výnimočne aj búrky. Najnižšia nočná teplota 15 až 10, v údoliach miestami okolo 8 stupňov. Najvyššia denná teplota 25 až 30, na severe okolo 23 stupňov.
- Utorok 6. augusta – Polojasno až oblačno. Ojedinele, cez deň na severe a východe miestami, prehánky alebo búrky. Najnižšia nočná teplota 16 až 10 stupňov, najvyššia denná teplota 27 až 32, na severe miestami okolo 25 stupňov.
- Streda 7. augusta – Polooblačno až oblačno a postupne miestami prehánky alebo búrky – ojedinele aj intenzívne. Teplo a dusno. Najnižšia nočná teplota 18 až 12 stupňov, najvyššia denná teplota 27 až 33 stupňov.
Zdroj: SHMÚ
Za otepľovanie môže ľudstvo, tvrdia vedci
Mnohé dôkazy nasvedčujú, že vlnu horúčav, ktorá minulý týždeň postihla západnú Európu, spôsobilo globálne otepľovanie, za ktoré môže ľudstvo. Vyplýva to z odbornej štúdie medzinárodného tímu európskych vedcov, ktorá bola zverejnená v piatok.
Podľa tohto výskumu vedeckej skupiny World Weather Attribution (WWA) by bola teplota v krajinách, ktoré zasiahli rekordné vysoké teploty, nižšia o 1,5 až tri stupne, ak by sme žili vo svete, ktorý neovplyvnili človekom spôsobené klimatické zmeny.
Počasie v kontinentálnej západnej Európe bolo také extrémne, že namerané hodnoty by boli bez vplyvu klimatických zmien nanajvýš nepravdepodobné. Rekordné teploty zaznamenali meteorológovia minulý týždeň v Belgicku (40,2 stupňa), Holandsku (38,8 stupňa), v Nemecku, Británii či vo francúzskej metropole Paríž, kde 25. júla namerali nový teplotný rekord 41 stupňov.
(tasr)