Zlacnejú súkromné sociálne zariadenia?

, 05.08.2019 06:00
senior, dôchodca, starostlivosť, opatera
Ilustračné foto. Autor:

Viac peňazí od samospráv, menej od klientov. Rezort práce plánuje upraviť vzorec na výpočet príspevku na chod súkromných sociálnych zariadení. Sľubuje si od toho zlacnenie denných stacionárov či domovov sociálnych služieb. Postarať sa majú o to najmä župy. Tie tvrdia, že na ceny dosah nemajú. Súkromní poskytovatelia však sľubujú zníženie cien.

Parlament by mal v septembri prerokovať novelu zákona o sociálnych službách. Jej výsledkom bude, že neverejní poskytovatelia sociálnych služieb budú dostávať viac peňazí na svoju prevádzku, ako je to v súčasnosti. „Cieľom je sprístupniť aj neverejnú starostlivosť pre klientov, aby si mohol človek sám vybrať, kde chce byť. Aby neverejné zariadenia mali dostatok peňazí na svoje fungovanie, a zároveň aby služby pre ich klientov boli viac dostupné,“ vysvetlil dôvod úpravy štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš (Smer).

Viac financií by mali súkromníci dostať vďaka úprave vzorca na výpočet príspevku na chod zariadení. Novela navrhuje, aby sa pri výpočte nebrala do úvahy skutočná suma, ktorú klient v súkromnom zariadení zaplatí. „Do vzorca sa dosadí len priemerná výška úhrady klienta, ktorú platí u verejných poskytovateľov, a tá je nižšia,“ priblížil Ondruš. Vzniknutý rozdiel a peniaze, ktoré zariadenie dostáva od zdravotných poisťovní na poskytovanie ošetrovateľskej služby, by sa po novom mali stať čistým príjmom zariadení.

Prečítajte si aj glosu: Od biznisu k opatere

V súčasnosti sa pri výpočte využíva vzorec, v ktorom sa od priemerných nákladov v rovnakom type verejného zariadenia odpočíta príspevok od štátu na klienta, platba klienta a úhrada ošetrovateľských výkonov od zdravotných poisťovní. „Jeho výsledkom bola často nula, teda samosprávy na chod súkromných zariadení neprispeli,“ dodal Ondruš. Zmena by mala začať fungovať od októbra.

Súkromné zariadenie tak môže získať stovky eur. Tie by mali poputovať z rozpočtov samospráv, miest a obcí. „Práve v ich rukách zostávajú kľúčové kompetencie, predovšetkým rozhodnutie zazmluvniť alebo nezazmluvniť súkromného poskytovateľa. Očakávame preto aj zo strany samospráv, že vznikne väčší tlak na efektivitu fungovania neverejných zariadení,“ vyhlásil Ondruš.

Rezort práce si od opatrenia sľubuje zníženie cien pre klientov súkromných zariadení. „Tým, že dáme viac peňazí neverejným poskytovateľov z verejných zdrojov, tak čakáme, že sa vyrovnajú platby, ktoré musia platiť klienti v neverejných zariadeniach a ich platby sa viac priblížia k platbám klientov vo verejných zariadeniach,“ zdôraznil Ondruš. Rozdiely medzi nimi sa v súčasnosti pohybujú v stovkách eur.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) novinkou nadšené nie je. „Zmena nesleduje zrovnoprávnenie poskytovateľov sociálnych služieb, ale skôr vytvára podmienky na to, aby boli samosprávy sponzorom neverejných poskytovateľov,“ skonštatoval Michal Kaliňák, hovorca ZMOS. Zlacnenie súkromných zariadení združenie neočakáva. „Treba konštatovať, že vyjednávanie príspevku za úkony bolo aj doteraz vecou rokovaní, avšak nemôžeme očakávať, že neverejní poskytovatelia začnú po tejto zmene poskytovať akési akciové zľavy,“ upozornil Kaliňák.

Súkromní poskytovatelia v znižovaní cien pre klienta problém nevidia. „Nemali by určite žiadny dôvod, prečo neznížiť úhradu prijímateľa za sociálnu službu, ak budú s istotou dostávať tieto peniaze z iných zdrojov nárokovateľne a transparentne,“ zdôraznila Juliana Hanzová, koordinátorka členov Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb z Nitrianskeho kraja. Tvrdí, že súkromníci by ceny ochotne znížili. „Je aj v ich záujme, aby boli konkurencieschopní aj cenou, nielen kvalitou poskytovaných sociálnych služieb. Mať ceny úhrad nastavené tak, aby sme mohli konkurovať verejným zariadeniam, nie je jednoduché,“ pripomenula Hanzová. Poskytovatelia však potrebujú istotu, že o zvýšené úhrady zo samospráv neprídu.

Riaditeľka súkromného zariadenia pre seniorov Hestia Milada Dobrotková ocenila, že vzorec neobsahuje výnosy z verejného zdravotného poistenia klienta. Peniaze z poisťovní dnes automaticky znižujú príspevok od obce či VÚC. „Tým sa na jednej strane skresľovali príjmy za sociálne služby a ošetrovateľská starostlivosť nebola doteraz riadne podporená a bola trvale nedofinancovaná,“ zhodnotila Dobrotková.

Akýkoľvek pohyb ceny pre klienta môže súkromník urobiť len s vedomím samosprávy. Neverejný poskytovateľ je tiež povinný nový cenník pred zverejnením a zavedením do praxe zaslať na župu. Musí k tomu priložiť množstvo dokumentácie, ktorá približuje kalkulácie za jednotky výkonu, predpokladané príjmy a výdavky či rozpočty zariadenia.

Čo na to samospráva

Samosprávy zdôrazňujú, že na klientske ceny súkromných zariadení dosah nemajú. „Nie kraj ovplyvňuje spôsob určenia sumy za úhradu, ale zákon o sociálnych službách, ktorý musí byť v každom prípade dodržaný,“ vysvetlila Oľga Prekopová, hovorkyňa Nitrianskeho samosprávneho kraja. Ten aktuálne financuje 55 neverejných poskytovateľov sociálnych služieb.

Viac peňazí vníma Lea Heilová, hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja, ako možnosť pre neverejných poskytovateľov zvýšiť úroveň sociálnych služieb. „Samospráva víta, že úhrady od prijímateľov sociálnej služby u neverejných poskytovateľov budú transparentne dojednávané. Kraj však nemá žiadnu snahu ani ambíciu tlačiť na neverejných poskytovateľov sociálnych služieb vo vzťahu k znižovaniu výšky úhrad, ktoré by smerovali proti tejto novele zákona,“ dodala Heilová. Tento rok kraj zazmluvnil 72 neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ktorým na prevádzku prispieva 6,5 milióna eur. „Ide o pobytové zariadenia, ako sú domovy sociálnych služieb, špecializované zariadenia, zariadenia podporovaného bývania a rehabilitačné strediská,“ vymenovala hovorkyňa.

Zníženie súm kraje ani neočakávajú. „V aktuálnom návrhu novely nie je neverejným poskytovateľom sociálnych služieb uložená povinnosť zladiť úhrady prijímateľov za poskytované sociálne služby s výškou úhrad prijímateľov u verejných poskytovateľov,“ skonštatoval Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja. Župa finančne podporuje asi 1 500 miest u viac ako 100 neverejných poskytovateľov po celom území krajiny. Ak zmena v októbri nadobudne účinnosť, do konca roka novinka odčerpá z rozpočtu kraja 800-tisíc eur.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#sociálne zariadenie #Branislav Ondruš
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku