Mečiar nebude stíhaný za udelenie amnestie v kauze únosu prezidentovho syna

Vladimír Mečiar nebude stíhaný za udelenie amnestie v kauze únosu prezidentovo syna. Rozhodol o tom bratislavský vyšetrovateľ. Skutok bol totiž definitívne premlčaný. Polícia to už prekonzultovala aj s Generálnou prokuratúrou.

05.08.2019 15:27
Vladimír Mečiar Foto: ,
Vladimír Mečiar
debata (65)

Informáciu priniesol spravodajský portál TV Markíza tvnoviny.sk.

Portál pripomína, že v júli 2017 začala Vladimíra Mečiara polícia vyšetrovať pre podozrenie zo spáchania trestného činu. Následne 10. augusta ohlásila, že ho nebude za amnestie stíhať, lebo vec je premlčaná. „Bratislavská kriminálka sa však od konca októbra 2017 začala opätovne prípadom zaoberať. Generálna prokuratúra totiž na podnet poslanca Národnej rady SR Ondreja Dostála skonštatovala, že pôvodné uznesenie vyšetrovateľa, ktorý vec odložil z dôvodu premlčania, bolo predčasné," dodal portál.

Expremiér Mečiar minulý týždeň ohlásil, že sa chystá na svoj návrat do vysokej politiky. Povedal, že jeho politická strana bude vo všetkom iná, ako ostatné.

Fakty o únose Michala Kováča ml., udelení a zrušení amnestií

  • 31. augusta 1995 – Ôsmi muži zastavili auto syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča neďaleko Svätého Jura pri Bratislave, kde býval. Vyvliekli ho z auta, dostal elektrické šoky a násilím doňho vliali fľašu whisky. Prebral sa pred policajnou stanicou v rakúskom Hainburgu. Na základe telefonátu zo Slovenska ho našla rakúska polícia.
  • 2. septembra 1995 – Prezident Michal Kováč požiadal ministra zahraničných vecí Juraja Schenka, aby požiadal Rakúsko o vydanie jeho syna. Premiér Vladimír Mečiar nevidel zo strany vlády právne dôvody žiadať rakúske orgány o vydanie. Kováč ml. sa vrátil na Slovensko vo februári 1996.
  • september 1995 – Prvému vyšetrovateľovi zavlečenia M. Kováča ml. do cudziny Jaroslavovi Šimuničovi bol odňatý tento prípad.
  • október 1995 – Druhému vyšetrovateľovi zavlečenia M. Kováča ml. do cudziny Petrovi Vačokovi bol tento prípad odňatý. Novým vyšetrovateľom sa stal Jozef Číž.
  • 29. apríla 1996 – V Bratislave pri nevyjasnenom výbuchu auta zahynul jeho vodič Róbert Remiáš, blízky priateľ bývalého príslušníka SIS Oskara Fegyveresa, korunného svedka únosu.
  • máj 1996 – Číž vyšetrovací spis zavlečenia uložil do šuplíka, zdôvodnil to nedostatkom dôkazov na začatie trestného stíhania.
  • december 1997 – Prezident Michal Kováč udelil svojmu synovi milosť.
  • 3. marca 1998 – Vtedajší premiér Vladimír Mečiar vyhlásil v zastúpení prezidenta rozhodnutie o amnestii vzťahujúcej sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml.
  • 7. júla 1998 – Premiér Mečiar opravil svoju amnestiu z 3. marca. Nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečenia Kováča ml. do cudziny.
  • 8. decembra 1998 – Po parlamentných voľbách nový premiér a zastupujúci prezident Mikuláš Dzurinda zrušil Mečiarove amnestie. Umožnil tým konať v kauzách zmareného referenda a zavlečenia Kováča ml.
  • 4. februára 1999 – Ústavný súd rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť, čím negoval Dzurindovo rozhodnutie.
  • november 2000 – Bratislavský krajský prokurátor Michal Serbin podal na Krajskom súde v Bratislave obžalobu na poslanca Národnej rady a exriaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu a ďalších 12 ľudí. Obvinil ich z trestného činu zavlečenia Kováča ml. do cudziny.
  • jún 2001 – Trestné stíhanie obvineného Lexu a spol. v kauze Kováčovho únosu do cudziny senát Okresného súdu Bratislava III zastavil. Krajský súd v Bratislave potvrdil zastavenie trestného stíhania kvôli amnestiám.
  • august 2002 – Generálna prokuratúra podala sťažnosť proti zastaveniu trestného stíhania na Najvyšší súd.
  • december 2002 – Najvyšší súd zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry. Konštatoval, že prípad podlieha amnestii expremiéra Vladimíra Mečiara z roku 1998.
  • 25. apríla 2005 – Poslanci za KDH po štvrtý raz predložili ústavný zákon o zrušení amnestií. Plénum návrh KDH neschválilo.
  • 29. septembra 2006 – Poslanec KDH Daniel Lipšic predložil opäť návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií.
  • 19. októbra 2006 – Poslanci opätovne neschválili návrh KDH.
  • 26. septembra 2008 – Príslušný návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií podali do parlamentu poslanci za KDH po šiesty raz.
  • 28. októbra 2008 – Plénum NR SR hlasovaním rozhodlo, že amnestie ostávajú naďalej v platnosti.
  • 31. mája 2011 – Poslanci NR SR posunuli do druhého čítania návrh ústavného zákona na zrušenie tzv. Mečiarových amnestií z roku 1998.
  • 22. júna 2011 – Vláda SR súhlasila s poslaneckým návrhom na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o tzv. Mečiarových amnestiách.
  • 3. februára 2012 – Amnestie vtedajšieho zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara ostávajú v platnosti. Poslancom sa opäť nepodarilo schváliť ústavný zákon, ktorý by Mečiarove amnestie zrušil.
  • 21. novembra 2016 – Prezident SR Andrej Kiska požiadal poslancov NR SR o vecnú a ústretovú diskusiu o možnosti zrušiť rozhodnutia o takzvaných Mečiarových amnestiách. Zrušenie navrhuje opozícia na čele s Jánom Budajom.
  • 5. apríla 2017 – Poslanci odhlasovali zrušenie amnestií. Za hlasovali: Smer, SNS, Most-Híd, SaS, OĽaNO, Sme rodina. Nehlasovali kotlebovci.
  • 10. augusta 2017 – Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave stoplo stíhanie Vladimíra Mečiara. Ako dôvod uviedlo premlčanie skutku.
  • 27. októbra 2017 – Generálna prokuratúra rozhodla, že polícia, ktorá prípad odložila z dôvodu premlčania, sa k vyšetrovaniu musí vrátiť.
65 debata chyba
Viac na túto tému: #Vladimír Mečiar #únos prezidentovho syna