Na najväčšom banskobystrickom sídlisku Sásová je päť takýchto „snímačov“, celkovo ich majú v rámci mesta 49. Ďalších dvadsať umiestnili na autobusovej stanici. „Máme ich na viacerých panelákoch a v blízkej dobe sem chcú dať ďalšie. Sme pod drobnohľadom, nevieme, kto nás kde pozoruje. Nikto si pritom nepýtal žiadne povolenie,“ posťažoval sa jeden z obyvateľov Sásovej. Podobne to vníma aj s kamerami v autách, pripomínajúc, že vodiči počas jazdy natočia všetko, čo im príde do cesty.
V Sásovej je momentálne inštalovaných päť otočných kamier, z toho štyri na vonkajších fasádach panelákov a jedna na budove polikliniky. „V krátkom čase tam kamerový systém rozširovať neplánujeme,“ tvrdí Bronislav Porteleky z banskobystrickej mestskej polície. Pripomenul, že kamery pôsobia preventívne, čím napomáhajú aj pri zamedzovaní porušovania dopravných pravidiel a verejného poriadku. „V mnohých prípadoch bol kamerový záznam užitočný aj Policajnému zboru v rámci preverovania trestných činov a priestupkov. Pomohol tiež k preukázaniu protispoločenskej činnosti konkrétnymi páchateľmi,“ doplnil Porteleky.
Advokát Vladimír Pirošík, špecializujúci sa na ochranu osobných údajov, upozorňuje, že na rozdiel od prevádzkovania oficiálnych kamerových systémov v obciach, školách či vo firmách, kde platia prísne pravidlá, v prípade súkromných kamier je to oveľa jednoduchšie. „Monitorovať si takto vlastný dom či osobné auto môžem, koľko len chcem, a celkom beztrestne – je to legitímna a legálna súčasť ochrany vlastníckeho práva,“ uviedol s tým, že pri tom neplatia žiadne špecifické predpisy. „Naopak, legislatíva úseku ochrany osobných údajov túto aktivitu vyslovene dáva mimo svoju pôsobnosť, keďže ide o výlučne osobnú alebo domácu činnosť,“ dodal.
Tamara Valková z Úradu na ochranu osobných údajov vysvetlila, že v zákone ani nariadení o osobných údajoch nie je samostatný článok či paragraf, ktorý by upravoval možnosť alebo povinnosť vyhotovovania kamerových záznamov. Neexistuje ani priamo stanovená doba ich uchovávania.
„Platí teda, že prevádzkovateľ, ak mieni spracúvať osobné údaje kamerovým systémom, to musí robiť v súlade s konkrétnymi zásadami,“ povedala Valková. Zároveň objasnila, že osobné údaje musia byť podľa nariadení spracúvané zákonným spôsobom, spravodlivo a transparentne k dotknutej osobe. Získavajú sa na určené, výslovne uvedené a legitímne účely. Nemožno ich ďalej spracovávať na archiváciu vo verejnom záujme, v záujme vedeckého, historického výskumu či na štatistické ciele. Osobné údaje musia byť primerané, relevantné a obmedzené na rozsah, ktorý je nevyhnutný vzhľadom na spracovávané ciele. Potrebné je tiež aktualizovať ich a prijať opatrenia, aby sa prípadné nesprávne záznamy bezodkladne vymazali či opravili. Musia sa uchovávať vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu osôb najviac dovtedy, kým je to nevyhnutné. Ďalšou podmienkou je zaručiť ich bezpečnosť vrátane ochrany pred neoprávneným spracúvaním, náhodnou stratou, zničením alebo poškodením. Prevádzkovateľ je za plnenie týchto zásad zodpovedný a musí to vedieť preukázať.
„Ak chce mať niekto kameru napríklad na dome a monitorovať len svoj pozemok, chápe sa to ako súkromná činnosť. Ide o výnimku, ktorá nespadá pod tieto nariadenia. Napriek tomu svojou kamerou nesmie narúšať súkromie iných,“ pripomína Valková. Prevádzkovateľ v zmysle nariadenia či zákona podľa nej musí prijať adekvátne bezpečnostné opatrenia a v prípade potreby vypracovať na posúdenie možnosti zavedenia kamerového systému aj test proporcionality. „Samozrejme, tiež plnenie informačnej povinnosti voči dotknutej osobe,“ podotkla narážajúc na to, že monitorovaný priestor by mal byť jasne označený.
Inou kapitolou sú autokamery. V susednom Rakúsku ich majú vodiči úplne zakázané, no na Slovensku sú zatiaľ legislatívne neuchopené. Policajti na sociálnych sieťach pravidelne ľudí vyzývajú, aby im, v prípade protiprávnych konaní, poskytli kamerový záznam z ciest. „V rámci svojej činnosti sú oprávnení, v zákonom stanovených medziach, s takýmito údajmi pracovať a oboznamovať sa s nimi,“ povedala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Baloghová. Pripomenula, že na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. „Podľa nášho názoru by sa nemal dožadovať neprimeranej ochrany ten, kto koná protiprávne a je to reálne zaznamenané,“ uzavrela s tým, že ak by nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona, nebolo by to zaznamenané a nemuseli by to riešiť.
Verejnosť má možnosť do 6. septembra pripomienkovať usmernenia o spracúvaní osobných údajov prostredníctvom kamier. Prijaté boli v júli na zasadnutí Európskeho výboru na ochranu osobných údajov. Usmernenia zahŕňajú viaceré oblasti – právny základ spracúvania, vylúčenie monitorovania spod pôsobnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov z dôvodu spracúvania fyzickou osobou výlučne pre domácu činnosť, poskytnutie videonahrávky tretím stranám, spracúvanie biometrických údajov, právo na prístup, výmaz a právo namietať, informačná povinnosť, štandardná a špecificky navrhnutá ochrana.