(Ne)predvídateľný Sulík

, , 07.08.2019 08:00

Najsilnejšia parlamentná opozičná strana prechádza turbulentným obdobím. Nečakané rozhodnutie Richarda Sulíka zvolať mimoriadny kongres SaS prekvapilo jeho spolustraníkov. Voliť sa má predseda, hoci ešte v júni po riadnom sneme sa hovorilo o tom, že stranu povedie do volieb Sulík. Podľa politológa Juraja Marušiaka chce líder SaS posilniť svoju pozíciu. Zvnútra strany sa však ozývajú obavy, že Sulíkov krok môže liberálom poškodiť. Nie je to pritom po prvý raz, čo sa ich šéf uchýlil k podobnému riešeniu.

VIDEO: Prečo sa Richard Sulík sám rozhodol zvolať mimoriadny snem? Je rozkol v SaS? Čo si myslí o marihuanovej kauze Michala Trubana? Skúšal Sulík v minulosti drogy? Pozrite si video TV Pravda.

Richard Sulík ohlásil mimoriadny kongres na sobotu 7. septembra. Bude sa tak konať menej ako tri mesiace po riadnom sneme. Podľa jeho slov ide v podstate o začiatok predvolebnej kampane.

"Blížia sa veľmi dôležité voľby, nielen pre našu spoločnosť, ale aj pre SaS. Máme ambíciu byť súčasťou vlády. Aby sme boli čím úspešnejší v týchto voľbách, tak je veľmi dôležité, aby mal predseda jasný a silný mandát,“ povedal pre Pravdu šéf liberálov. "Mne osobne veľmi záleží na tom, aby si členovia mohli povedať, koho chcú za lídra, aby viedol stranu do volieb. Považujem to za veľmi demokratický krok,“ zdôraznil Sulík.

Dodal, že dôvody zvolania snemu vysvetlil všetkým členom v e-maile, okrem toho ešte plánuje každému jednému osobne zatelefonovať. SaS má aj so Sulíkom 211 členov.

Politológ Juraj Marušiak čiastočne rozhodnutie Sulíka chápe. "Každá rozumná strana si chce pred voľbami skonsolidovať svoje rady, nepotrebuje, aby sa jej personálne konflikty riešili bezprostredne v predvolebnom období. Ak sa nejaká strana chce zúčastniť na voľbách a nechce sa v nich úplne skompromitovať, tak musí vystupovať prinajmenšom ako nejaká jednotná politická formácia, mala by personálne spory vnútri uzavrieť,“ nazdáva sa politológ.

Podľa jeho názoru by SaS bez Sulíka a jeho programovej agendy nebola tou stranou, ktorou je. "Personálny faktor je veľmi silný,“ upozorňuje Marušiak. "Treba si uvedomiť jednu dôležitú vec – potenciálny protikandidát Richarda Sulíka Ľubomír Galko je mimo SaS vnímaný ešte horšie ako samotný Sulík. Na druhej strane je faktom, že Richard Sulík tú stranu vníma takpovediac ako nejaké svoje dedičné léno. Takže aj zvolanie tohto snemu je krokom, ako si posilniť vlastnú pozíciu,“ doplnil politológ Marušiak.

Galko už oznámil, že na narýchlo zvolanom kongrese kandidovať nebude, hoci predtým nevylučoval, že o post predsedu SaS zabojuje.

Podpredsedníčka SaS Natália Blahová včera popoludní pre Pravdu povedala, že Sulík jej zatiaľ vzhľadom na mimoriadny kongres netelefonoval. "Nevedeli sme o tom, myslím si, že všetci členovia sme zostali prekvapení. Nebolo to spomínané ani diskutované, či už na zasadaní predsedníctva, ktorého som členkou, alebo na zasadaní republikovej rady. Myslím si, že tento krok nebol z jeho strany dostatočne zdôvodnený. Stále sme prekvapení, čo je ten mimoriadny dôvod pre zvolanie mimoriadneho kongresu. Lebo v stanovách stojí, že každému mimoriadnemu kongresu by mali predchádzať mimoriadne okolnosti. A my ich neevidujeme,“ uviedla Blahová, ktorá dodala, že nemá v pláne sa na tomto sneme zúčastniť. "S informáciami, ktoré mám, to nepovažujem za dôležité. Pán Sulík má mandát predsedu, má ho silný, má podporu členov, nemá protikandidáta. Preto som za to, aby zotrval status quo a očakávaná voľba predsedu by mala byť v roku 2020,“ doplnila s tým, že sa ešte bude snažiť Sulíka presvedčiť, aby od svojho návrhu upustil.

Ďalšia podpredsedníčka SaS Jana Kiššová vo svojom stanovisku uviedla, že o mimoriadnom kongrese sa dozvedela len v pondelok doobeda. Kandidovať za predsedníčku nebude. "Nielenže nemám v pláne kandidovať, nemám ani informáciu, že by niekto kandidovať chcel. Predseda SaS má riadny mandát do roku 2020 a toto nikto nespochybňuje. Navyše som presvedčená, že odvolávať a voliť predsedu strany pár mesiacov pred voľbami je mimoriadne nerozvážne a môže nám veľmi ublížiť,“ podčiarkla Kiššová, podľa ktorej takto môžu zneistiť voličov a vyslať von zmätočné signály.

Sulík pritom svoju funkciu aj pozíciu volebného lídra ponúkal na júnovom sneme Robertovi Mistríkovi. Ten sa v tohtoročných prezidentských voľbách uchádzal o post hlavy štátu, pred voľbami odstúpil v prospech Zuzany Čaputovej. Ponuku Sulíka Mistrík odmietol. Predseda SaS vtedy oznámil, že stranu povedie do volieb on.

Mimoriadny kongres zvolal Sulík aj v roku 2016. Vzdal sa vtedy funkcie predsedu a následne na tento post opäť kandidoval. O predsednícke kreslo sa chcel pôvodne uchádzať aj Jozef Mihál, ktorý je dnes podpredsedom strany Spolu. Špekulovalo sa o tom, že Sulík chcel narýchlo zvolaným kongresom znížiť šance svojho protikandidáta. Mihál napokon nekandidoval, Sulík bol znovu zvolený jednohlasne.

Politológ Marušiak nevylučuje, že krok, ktorý Sulík urobil už po druhý raz, môže byť cielený proti tomu, aby mal vo voľbe predsedu silného konkurenta. "Áno, takto to vnímam. Je to tak. Stanovy dávajú predsedovi takúto moc a boli vytvorené presne tak, aby sa v tej strane znemožnili nejaké zásadnejšie zmeny,“ konštatoval Marušiak.

Súčasná SaS neprežíva svoje najlepšie obdobie. Bojuje s kolísajúcimi preferenciami. Vo voľbách v roku 2016 získala 12,1 percenta. V nasledujúcich prieskumoch agentúry Focus čísla postupne narástli až na 14 percent (marec 2018). Následne však pozvoľne klesali a posledný prieskum v júni 2019 pripísal liberálom iba 7,1 percenta.

Strana tiež prišla o jednu zo svojich najvýraznejších tvárí. Nedávno zvolená europoslankyňa a bývalá podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová má na vlastnú žiadosť do konca tohto roka pozastavené členstvo v strane. Oficiálne z nej zatiaľ neodchádza, svoje ďalšie politické kroky si chce premyslieť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#SaS #Richard Sulík
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku