Harabin má sudcovské aj politické ambície

, 07.08.2019 15:15, aktualizované: 18:53
Štefan Harabin
Štefan Harabin. Autor: ,

Štefan Harabin sa nevzdáva najvyšších ambícií. Ohlásil svoju štvrtú kandidatúru na post predsedu Najvyššieho súdu, kde dnes pôsobí ako sudca. Pre Pravdu povedal, že v prípade zvolenia pôjde navyše do februárových parlamentných volieb ako volebný líder. Kritici Harabinovi vyčítajú ovládnutie celého súdnictva v časoch, keď pôsobil ako minister spravodlivosti a viedol Najvyšší súd. Poukazujú na šikanovanie odporcov a motivovanie poslušných odmenami a funkciami.

Najvyšší súd stojí na vrchole sústavy súdov a v mnohých prípadoch má práve on posledné slovo. Harabin mu šéfoval v rokoch 1998 až 2003 a 2009 až 2014. Teraz sa chce na jeho čelo vrátiť. „Rozhodol som sa kandidovať za predsedu, pretože si nemôžem nevšimnúť prebiehajúcu personálnu mafianizáciu Najvyššieho súdu. Personálne obsadzovanie sudcov na objednávku politických mafiánov prostredníctvom vedenia Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Je nutné túto mafianizáciu okamžite zastaviť. Viem, čo treba urobiť, viem, ako to urobiť a ja sa nebojím,“ uviedol Harabin pre Pravdu. Kto ho ako kandidáta navrhol, nepovedal. "Dozviete sa, oznámim to tlačovou konferenciou,“ poznamenal.

V prípade úspechu však neplánuje odložiť bokom svoje politické ambície, ktoré odštartovala jeho neúspešná kandidatúra v tohtoročných prezidentských voľbách. „Nič nebráni tomu, aby som vo februári kandidoval ako volebný líder politickej strany. Veď to je pol roka. Za pol roka dokážem urobiť to, čo iní nedokážu ani za dvadsať rokov. Preruší sa mi výkon funkcie sudcu aj predsedu a realizoval by som to, čo som avizoval aj v programe na prezidenta republiky,“ priblížil svoje plány sudca Najvyššieho súdu.

Ktorú stranu chce viesť do volieb, zatiaľ prezradiť nechce. „Mám svoju predstavu, v krátkom čase sa to dozviete. Nie je vylúčené, že v septembri. Každopádne to bude politická strana, ktorá nie je zaťažená ani terajšími politikmi, ani minulými,“ tvrdí Harabin.

Problém by mu mohla spôsobiť novela zákona o sudcoch, ktorú v júni schválil parlament. Dostala názov Lex Harabin. Podľa nej sudca automaticky príde o funkcie v prípade, že sa ocitne na kandidačnej listine politickej strany alebo hnutia. Dnešný zákon zakazuje sudcom byť členom politickej strany alebo politického hnutia, kandidatúrou sa nezaoberá. Prezidentka Zuzana Čaputová zákon v júli vetovala pre technickú nejasnosť, poslanci naprieč politickým spektrom však avizovali, že prezidentské veto sa chystajú v septembri prelomiť.

Harabin sa o svoj talár nebojí. „Tieto neústavnosti ma nemôžu odradiť od postupu. Podľa Štrasburského dohovoru, ktorý má prednosť pred naším právom, má sudca právo nielen kandidovať, ale byť aj členom politickej strany,“ zdôraznil Harabin.

Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány dáva v tomto ohľade Harabinovi za pravdu iba čiastočne. „Zbavenie funkcie sudcu pri kandidovaní za politickú stranu naozaj môže byť v niektorých ohľadoch problematické, ale členstvo sudcu v politickej strane je ústavou jasne obmedzené. A aj napriek tomu, že to v niektorých európskych krajinách možné je a mohol by preto existovať aj nejaký precedens. Európsky súd pre ľudské práva býva pri rozhodnutiach proti ústave členských krajín skôr zdržanlivý,“ vysvetlil Bárány.

Ohlásená kandidatúra mala politický ohlas. Líder Obyčajných ľudí Igor Matovič mieni, že Harabin nie je morálnou autoritou. "Už mnohokrát dokázal, že ho v každej funkcii vždy zaujímal len osobný prospech, čím jednoznačne dokázal, že nie je ani morálnou autoritou, a už vôbec nedokáže garantovať spravodlivosť pre všetkých. Jeho zvolenie by znamenalo návrat súdnictva do doby mečiarovského temna.“ Mimoparlamentná koalícia PS/Spolu považuje ohlásenie Harabinovej kandidatúry za hrozbu pre spravodlivosť na Slovensku.

Predsedom Najvyššieho súdu sa môže stať iba niektorý z jeho súčasných sudcov. Špekuluje sa, že sa o tento post bude uchádzať donedávna predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková. Tá to nepotvrdila, cez hovorkyňu Najvyššieho súdu Zuzanu Maslišovú odkázala, že takéto otázky sú predčasné.

Svoju kandidatúru zvažuje niekdajšia predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková. „Za prioritu vo funkcii predsedu Najvyššieho súdu považujem zabezpečenie zjednocovania rozhodovacej činnosti súdov, pretože zjednocovanie rozhodovacej činnosti je najdôležitejšou úlohou Najvyššieho súdu. Spočíva na nej princíp právnej istoty, ktorý nepochybne prispeje k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva,“ reagovala na otázku, prečo by sa chcela dostať na čelo Najvyššieho súdu.

Definitívny zoznam kandidátov bude známy až o necelé dva týždne. Návrhy sa doručujú priamo predsedníčke Súdnej rady Lenke Praženkovej najneskôr do 19. augusta. Tá dovtedy nebude komentovať počty uchádzačov a ani ich mená. "Tieto skutočnosti zverejní po uplynutí lehoty na podávanie návrhov. K jednotlivým kandidátom sa následne nebude vopred vyjadrovať, a to až do ukončenia procesu voľby,“ pripomenula hovorkyňa Súdnej rady Veronika Müller. Šéfa Najvyššieho súdu vyberie Súdna rada v tajnej voľbe 9. septembra. Zasadnutie bude verejné, zúčastnia sa na ňom všetci uchádzači, ktorí sa budú prezentovať svojimi predstavami o riadení Najvyššieho súdu.

Na zvolenie musí kandidát získať nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov rady, musí teda presvedčiť aspoň desiatich z osemnástich sudcov. Návrh na vymenovanie zvoleného kandidáta predloží Praženková prezidentke Zuzane Čaputovej.

Ak prvé kolo neprinesie jasného víťaza, voľba sa zopakuje až na konci októbra. Dôvodom sú lehoty. „Deň a čas konania volieb podľa zákona vyhlasuje predseda Súdnej rady najneskôr 45 dní pred ich konaním,“ pripomína Súdna rada.

V tom čase už bude post predsedu Najvyššieho súdu neobsadený. Funkčné obdobie súčasnej predsedníčky Daniely Švecovej sa končí 2. októbra. "V prípade, že v tej dobre nebude zvolený nový predseda Najvyššieho súdu, súd dočasne povedie jeho podpredsedníčka Jarmila Urbancová,“ informovala hovorkyňa Najvyššieho súdu Zuzana Maslišová.

Pre Harabina zákon už raz menili

Štefan Harabin je sudcom Najvyššieho súdu už od roku 1993. V roku 1998 ho Národná rada zvolila za predsedu Najvyššieho súdu. O štyri roky ho v tejto funkcii opäť potvrdila Súdna rada, ktorú sám riadil. V roku 2006 prijal ako nominant Mečiarovho HZDS v prvej vláde Roberta Fica post ministra spravodlivosti. V októbri v tomto istom roku v priebehu dvoch dní odvolal sedem predsedov krajských či okresných súdov. Počas jeho úradovania sa rozbehli disciplinárne konania voči viacerým sudcom. Po odchode z vlády sa vrátil do funkcie predsedu Najvyššieho súdu aj predsedu Súdnej rady. Na oslabenie jeho vplyvu musel v roku 2014 parlament zmeniť ústavu a oddeliť funkcie šéfa Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Keď následne kandidoval na obe funkcie už tretíkrát, neuspel.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Štefan Harabin
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku