Odkaz žeravého júna: Buďte šetrnejší

, 09.08.2019 12:00

V júni sa odchýlili teploty oproti obdobiu 1961 až 1990 o neuveriteľných plus šesť stupňov Celzia. V dôsledku nezvyčajných horúčav padli nádeje na veľmi dobrú úrodu, premnožili sa hraboše, rozšírili niektoré choroby. "Niet pochýb, že klíma sa mení. Na zmenu musí reagovať celá spoločnosť, ale začať treba od seba, a to rozumnejším, šetrnejším hospodárením v každej rodine,“ hovorí Pavel Faško, klimatológ SHMÚ.

Pavol Faško.
Pavol Faško. Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Leto odštartovalo najhorúcejším júnom na Slovensku od roku 1875. Čo sa deje s počasím?

Veľmi výrazne sa mení. Priemerná mesačná teplota vzduchu bola v júni taká vysoká, že prvý letný mesiac nebol len najteplejším júnom, ale na niektorých meteorologických staniciach sa jún roku 2019 stal aj najteplejším mesiacom v histórii meteorologických meraní týchto staníc. Máme tu ďalší dôkaz toho, že aj na Slovensku sa niečo deje s klímou. Za normálnych klimatických podmienok by v strednej Európe na začiatku leta nemalo byť tak horúco, ako bolo tohto roku.

Aká bola odchýlka a aké maximá sa dosiahli?

Priemerná mesačná teplota vzduchu na viacerých meteorologických staniciach dosiahla viac ako 23 stupňov Celzia, čo sa v histórii meteorologických meraní v júni u nás ešte nikdy nestalo. Za obdobie 1981 – 2010 priemerné júnové teploty vzduchu dosiahli odchýlky na niektorých meteorologických staniciach 5 stupňov Celzia a za obdobie 1961 – 1990 viac ako šesť stupňov Celzia.

Môžeme obdobie 1961 – 1990 považovať ešte za obdobie, keď vládlo, nazvime to, normálne počasie?

Takmer áno, ale klasické klimatické charakteristiky boli u nás dosiahnuté v období 1951 až 1980. To sa ešte nepovažuje za obdobie ovplyvnené klimatickou zmenou, ale už v tridsaťročí 1961 – 1990 smerovanie k nej badať, čo je ešte zreteľnejšie v dekádach po roku 1991.

Poľnohospodári hovoria, že jún úplne vygumoval všetky májové predpoklady na dobrú úrodu. Ako sa to stalo?

Napriek tomu, že máj bol veľmi bohatý na zrážky, a pritom nebol teplý, počas júna sa májová vlaha veľmi rýchlo stratila. Keď sme sa potom pozreli na výpar, našli sme vysvetlenie. Výpar z voľnej vodnej hladiny dosiahol na niektorých meteorologických staniciach v júni viac ako sto milimetrov! A tak hoci v máji boli nejaké prebytky zrážok, tie sa v horúcom júnovom počasí veľmi rýchlo stratili a začalo byť sucho.

To vysvetľuje, prečo sa nenaplnila pranostika studený máj, v stodole raj.

Stalo sa to aj preto, lebo mokrý a studený máj bol akoby len ostrovom medzi ostatnými suchými mesiacmi, ktoré mu predchádzali, a tými, čo po ňom nasledovali. Keď sa vravelo v minulosti o studenom máji a raji v stodole, tak sa hovorilo v kontexte toho, aké boli predchádzajúca zima, jar a leto. Ročné obdobia v minulosti určite nebývali také, aké sú dnes. Pretože napríklad problémom leta okrem toho, že býva veľmi teplo, je aj to, že zrážky, ktoré teraz padajú, sú časovo veľmi nerovnomerne rozložené. Nemajú len veľkú priestorovú variabilitu, ale vyskytujú sa aj v určitých dňoch, takže záruka, že na dané miesto budú pravidelne padať zrážky, už dnes neexistuje nikde na Slovensku.

Čakali sa rekordné úrody, tie však neprišli, zrná zahoreli a niekde úrodu zožrali hraboše. Máme už naisto rátať s extrémami?

Ukazuje sa, že v posledných rokoch je u nás na jar a v lete pravidelne sucho. To nebývalo. Obilninám, ktoré sa sejú na jar, sa nedarí tak ako oziminám. Tie majú lepšie podmienky vo svojom vývoji ako napríklad jariny, ktoré sa často vysievajú v čase, keď na Slovensku panuje dosť veľké sucho.

Na južnom Slovensku poľnohospodári začali siať jarný jačmeň ako oziminu, teda už v jeseni, a dosahujú s ním lepšie úrody, ako keby ho zasiali na jar.

Správne pohli rozumom. Podmienky, ktoré sú v zime v najteplejších oblastiach Slovenska, pripomínajú začiatok jari, čas, keď sa zvyknú siať jariny. Je to ukážka rozumnej reakcie na podmienky, ktoré u nás začínajú prevládať.

Je aj premnoženie hrabošov dôsledkom počasia?

Počasie, ktoré teraz vládne, im žičí. Môžu sa dobre rozmnožovať, úmrtnosť potomstva je nízka, pretože je sucho a teplo zároveň, čo im maximálne vyhovuje. Hrabošom nepraje cez zimu mrazivé počasie a počas jari a leta veľa zrážok. Priebeh tohtoročného počasia im hral do karát. Extrémne sa premnožili a spôsobili obrovské škody. Ale počasie prialo aj komárom, našťastie iba chvíľu. Využili prostredie po májových dažďoch a vysoké teploty začiatkom júna, ale potom, keď začalo byť sucho, im životné prostredie už nevyhovovalo, preto nás teraz toľko netrápia.

Neobjavujú sa aj iné choroby a škodcovia, ktoré prv neboli bežné?

Niektoré ovocné stromy napádajú hubovité choroby, ktoré v minulosti nemali také dobré životné podmienky. Tohto roku sa rozšírila monilióza na broskyniach a marhuliach. Bolo veľmi teplo a dosť zrážok, čo povzbudilo rozvoj hubovitých ochorení, ktoré znížili úrodu višní a marhúľ.

Nepomáha negatívnym dôsledkom zmeny klímy aj globalizácia obchodu s poľnohospodár­skymi výrobkami?

Rozšírenie cudzích druhov škodcov a chorôb, ktoré prv v našom prostredí nebývali, súvisí s dopravou, ktorá sprostredkúva globálny obchod. Toto zrýchľuje dynamiku rozšírenia týchto škodlivých činiteľov. Je to podobne ako s chorobami u ľudí, pretože státisíce obyvateľov planéty denne prekračujú hranice kontinentov.

Bol júl odrazom počasia, ktoré bolo v júni?

Hm. Tohtoročný júl bol teplotne normálny, miestami nadnormálny, ale čo bolo zvláštne, júl bol chladnejší, zdôrazňujem, relatívne chladnejší ako jún. Toto sa stáva málokedy, naozaj iba v pár rokoch v minulosti. Narušovanie stabilných schém, ktoré v minulosti fungovali, sa negatívne prejavuje v prírode. Negatívne to ovplyvňuje poľnohospodárstvo, lesníctvo, a to preto, lebo naše prírodné prostredie nie je nastavené na podmienky, ktoré sa teraz začínajú pomerne často vyskytovať. Nehovorím, že je to úplne stále, ale veľmi často sa objavujú neštandardné, anomálne prejavy počasia.

Vieme presne opísať, čo sa deje. Ale to nestačí. Na čo by sme sa mali sústrediť?

Skúsme sa postaviť počasiu, ktorému čelíme, aktívne a neprepadajme panike. Nezostáva nám nič iné, len akceptovať to, čo momentálne prežívame. Klimatická zmena už naozaj prebieha, musíme sa adaptovať na podmienky, ktoré prídu v budúcnosti. Myslím si, že budú úplne iné, ako tie, čo nás sformovali. Ak sa neprispôsobíme, budeme si sami škodiť. Najhoršia pozícia je hovoriť, že ono sa to nejako vyvinie. Naozaj vyvinie, ale do situácií, ktoré nám môžu v budúcnosti veľmi ublížiť. Preto musíme byť pripravení čeliť úplne novým situáciám.

Jedno sú programy na úrovni vlád a druhé, čo môže urobiť každý jednotlivec. Čo je vlastne v našich silách?

Nikto sám osebe nezvráti negatívny vývoj, ale môže ho aspoň málinko skorigovať. Veľa vecí závisí od životného štýlu súčasníkov. Vychádzame z predpokladu všeobecného dostatku. Ani na Slovensku si nežijeme zle. Hojne využívame možnosti, ktoré doba umožňuje. Uvedomme si však, že úroveň, ktorú sme dosiahli, sme zaplatili aj drancovaním prírodného prostredia. Zmeniť vývoj znamená znížiť svoju osobnú spotrebu. Určite by sme svoje nároky mali racionalizovať. Naši predkovia žili oveľa skromnejšie.

Skromnosť starých rodičov bola povestná. Ešte si pamätáme, koľko a čoho zjedli, koľko minuli vody, dreva, uhlia, koľko, kam a za čím cestovali. Sme schopní vôbec žiť skromnejšie?

Musíme sa o to pokúsiť. Ak sa nad tým nebudeme vôbec zamýšľať, potom v dôsledku nejakých katastrofických situácií budeme donútení vzdať sa niektorých vecí. A to nebude veľmi príjemná situácia pre ľudí, ktorí sú naučení na vysoký životný štandard. Uvažujme preto, ako sa trochu uskromniť, aby to veľmi neovplyvnilo našu životnú úroveň, ale zároveň aby sme neplytvali. Pretože dnes plytváme vodou, elektrinou, jazdíme na autách bez toho, aby sme premýšľali, čo je nevyhnutné a čo nie.

Teda zmena klímy nie je iba záležitosťou USA či Číny, ale každodenných úspornejších rozhodnutí každého z nás?

Na začiatku veľkej zmeny sú tisíce drobných zmien a týkajú sa správania najmä tých, čo si užívajú nadmieru hojnosti. Isteže na svete žijú aj ľudia, ktorých možnosti sú obmedzené, ale my patríme skôr k bohatším národom. Dôležité je, ako sa o počasí a jeho dôsledkoch na náš život diskutuje aj v rodine. Rodičia by deťom mali pripomínať, že všetko, čo tu máme, nie je samozrejmosť, že to je výsledok vývoja, o ktorý sa postarali naši predkovia. Žiaľ, je to naša generácia, ktorá začala prirodzený chod vecí dosť kaziť. Preto má povinnosť zodpovedne reagovať na prebiehajúcu klimatickú zmenu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#SHMÚ #klimatické zmeny
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku