Druhá Kiskova kampaň. A opäť veľa otázok

Rok po prevalení vážnych podozrení z nezákonného financovania prezidentskej kampane Andreja Kisku z roku 2014 čelí exprezident opäť podobnému problému. Reklamu jeho novovznikajúcej strany financuje občianske združenie, čo môže naraziť na zákon. Podozrenie z možného obchádzania volebných pravidiel už rieši ministerstvo vnútra.

08.08.2019 19:18
TB, Kiska, tlačovka, za ľudí Foto:
Strane Andreja Kisku Za ľudí sa podarilo zozbierať 16 000 podpisov.
debata (161)

Kiskova strana Za ľudí, ktorá čaká na registráciu, spustila bilbordovú kampaň. Platí ju občianske združenie Je nás viac, za ktorým stojí sám Kiska. Ako členov štatutárneho orgánu združenie uvádza bývalého hovorcu prezidenta Romana Krpelana a Vladimíru Ledeckú, ktorá tiež pracovala v Kiskovej prezidentskej kancelárii. Podľa zákona sa však občianske združenie nemôže angažovať v politike a politická strana nesmie prijímať od občianskeho združenia dary. Podpredseda Mladých sociálnych demokratov Igor Melicher preto v Kiskovom prípade vidí obchádzanie volebného zákona. Upozornil na to na blogu Pravdy.

„Našiel Andrej Kiska ďalší pochybný spôsob, ako obísť zákon a zvýhodniť seba pred ostatnými? Čo všetko ešte zafinancovalo toto občianske združenie? Čo všetko má ešte v pláne financovať? Na žiadnu z týchto otázok sa pravdepodobne nikdy nedozvieme odpoveď, domnievame sa preto, že ide o jednu z najneférovejších politických kampaní v modernej histórii Slovenska,“ konštatoval v blogu Melicher, ktorý potvrdil, že podnet na rezort vnútra vyšiel od nich.

Predstavitelia Za ľudí v stanovisku tvrdia, že zákon neporušili, keďže ich strana nie je ešte registrovaná. Kiska a jeho tím odovzdali na ministerstve vnútra podpisy a podali návrh na registráciu tento pondelok. Rezort má na rozhodnutie lehotu 30 dní. Fakt je ten, že na neexistujúcu stranu upozorňujú bilbordy po celom Slovensku.

"Je milé, ako občianske združenie Mladí sociálni demokrati, ktoré koná vždy politicky v prospech strany Smer, trápi iné občianske združenie, ktoré koná v prospech neexistujúcej strany. Občianske združenie Je nás viac koná presne podľa svojich stanov, ktoré sú v zmysle zákona, a preto ich schválilo ministerstvo vnútra vedené Smerom, inak by ho nezaregistrovali. Podpisy na vznik strany Za ľudí zbieral Andrej Kiska a jeho budúci stranícki kolegovia bezplatne, za žiaden hlas strana, ktorá neexistuje, nič nezaplatila. Andrej Kiska prispel na chod občianskeho združenia Je nás viac sumou asi 180 000 eur, čo zverejnil hneď na prvej tlačovej konferencii po skončení vo funkcii prezidenta. Predvolebnú kampaň, keď ju predseda Národnej rady vyhlási, bude viesť a financovať strana Za ľudí – ak vznikne, v zmysle zákona z transparentného účtu,“ reagovala Kiskova strana.

Exprezident o financovaní cez občianske združenie informoval v júni v Banskej Bystrici, kde predstavil projekt Za ľudí. „Doteraz boli prípravy a bilbordy financované cez občianske združenie Je nás viac. Do tohto občianskeho združenia som z vlastných prostriedkov vložil zatiaľ 180-tisíc eur,“ povedal vtedy Kiska.

Hovorca ministerstva vnútra Petar Lazarov potvrdil, že podnet preverujú. Bližšie informácie prisľúbil dodať neskôr. Rezort okrem kontroly dodržiavania volebného zákona zodpovedá za registráciu politických strán a občianskych združení.

Melicher zdôraznil, že ak sa aj nakoniec ukáže, že takéto financovanie je v poriadku, otázna zostane férovosť Kiskovho postupu. "Je tu reálne podozrenie, že bude v tejto kampani pokračovať do polovice októbra, teda do termínu, keď už musí založiť stranu, ak sa chce zúčastniť nadchádzajúcich parlamentných volieb. Dovtedy môže minúť hoci aj desiatky miliónov na propagáciu svojej strany cez občianske združenie a potom sa v marci z médií možno dozvieme, že ,Za ľudí‘ (ako strana) mala najlacnejšiu volebnú kampaň,“ podotkol Melicher.

Zákon o politických stranách a hnutiach a zákon o volebnej kampani stanovuje finančné limity pre politické strany a ich volebnú kampaň. Na tú môže strana vynaložiť najviac 3 milióny eur. Do limitu sa započítavajú aj náklady na propagáciu, ktoré strana vynaložila v období 180 dní pred vyhlásením volieb. Oficiálna volebná kampaň sa začína v deň vyhlásenia volieb. Pre najbližšie parlamentné voľby vo februári 2020 sa ich vyhlásenie predpokladá až v novembri. Strany podľa zákona nemôžu prijímať dary a iné bezodplatné plnenia od občianskych združení, neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby. Ak zákon strana poruší, hrozí jej pokuta od 10-tisíc do 100-tisíc eur.

Pochybnosti okolo Kiskovej prezidentskej kampane

  • Podľa zákona o volebnej kampani náklady na volebnú kampaň Andreja Kisku nemohli presiahnuť 265 550 eur (vrátane kampane pred druhým kolom volieb).
  • Kiska v apríli 2014 priznal, že v čase oficiálnej kampane, t. j. od 28. februára do 27. marca 2014 (prvé plus druhé kolo volieb) minul 250 593 eur.
  • V skutočnosti si však jeho popradská eseročka KTAG v apríli 2014 uplatnila za tento mesiac vratku DPH v sume vyše 146-tisíc eur z nákladov 770-tisíc eur vynaložených na prezidentskú kampaň svojho majiteľa.
  • Daniari vratku 146-tisíc eur neuznali a 20. októbra 2014 dorubili firme daň 14 590 eur. KTAG ju obratom zaplatila.
  • Daniari pri druhej kontrole daní z príjmov KTAG 10. októbra 2016 firme neuznali ani daňové náklady v sume 136-tisíc, ktoré firma dala na Kiskovu kampaň a za služby nedostala zaplatené. Dorubili jej za rok 2014 daň 27-tisíc eur, čo firma opäť uhradila.
  • Národná kriminálna agentúra po kontrole Generálnou prokuratúrou v súvislosti s účtovaním nákladov na Kiskovu kampaň vo februári 2019 obvinila konateľa firmy KTAG Eduarda K. z daňového podvodu.
  • V máji 2019 Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií uložil pokutu prezidentovi Kiskovi vo výške troch mesačných platov za to, že neuviedol záväzok, ktorý mu vznikol tým, že za neho KTAG robila kampaň. Kiska sa obrátil na Ústavný súd, tvrdí, že výbor si záväzok vymyslel.

© Autorské práva vyhradené

161 debata chyba
Viac na túto tému: #Za ľudí #politická kampaň