Jedovatého pavúka sa netreba báť

Na Záhorí sa ľudia obávajú jedovatých pavúkov. Za posledné dva týždne tam po uhryznutí pradiarky pestrej, označovanej aj ako pradiarka jedovatá, skončili v nemocnici dvaja ľudia. Chovatelia pavúkov a odborníci tvrdia, že pradiarka nie je nebezpečná. Na človeka útočí iba vtedy, ak ju ohrozuje.

10.08.2019 10:00
debata (4)

Minulý týždeň sa rodinné posedenie pre mladú ženu zo Stupavy skončilo nečakane. Po tom, čo 37-ročná Dana na dverách spozorovala pavúka a chcela ho odhodiť preč, ju pradiarka uhryzla do prsta. U ženy bola reakcia na pavúčí jed natoľko silná, že skončila čiastočne paralyzovaná a s bolesťami v nemocnici v Malackách. O prípade informovala TV Markíza.

Nejde o ojedinelý prípad. „V našej nemocnici sme po uhryznutí jedovatým pavúkom ošetrili celkovo dvoch pacientov. Prišli s bolesťou a tŕpnutím uštipnutej končatiny. Pacientom bola podaná infúzna liečba na zabezpečenie hydratácie, analgetiká na zmiernenie bolesti a antihistaminiká proti alergickej reakcii. Postup a liečbu sme konzultovali s Národným toxikologickým informačným centrom. Obaja pacienti boli po ošetrení prepustení do domáceho liečenia a sú mimo ohrozenia života,“ informovala Pravdu Gabriela Bartková Kalafus, hovorkyňa Nemocnice Malacky.

Medzi ľuďmi sa začala šíriť panika a strach z nebezpečného pavúka. Odborníci situáciu upokojujú. „Samozrejme, pradiarka je jedovatá, ale je potrebné upozorniť na fakt, že každý jeden pavúk je jedovatý. Je to jeho hlavná zbraň pri útoku na svoju korisť. Prečo si ale iba ona vyslúžila mať v druhovom názve jedovatá, nie je celkom jasné. Pravdepodobne preto, že reakcia na uhryznutie u človeka prebieha prudšie, rana sčervená, niekedy sa vytvorí opuch. Určite nič príjemné. Označovať ju však za jeden z najnebezpeč­nejších druhov hmyzu v Európe je úplne scestné," upozorňujú Ján Černecký a Ľudmila Černecká z Ústavu ekológie lesa vo Zvolene.

Pradiarka sa na Slovensku vyskytuje dlhé roky, je najjedovatejším pavúkom, ktorý tu žije. Ide pôvodne o stredomorský druh, ktorý sa vďaka globálnemu otepľovaniu rozšíril viac na sever. V bytoch ju zvyčajne nevidieť, vyhovujú jej voľné priestranstvá, lúky a pasienky, kde si tká siete a vytvára hniezda – zámotky.

„Zámotky sú nápadne veľké. Pavučinové hniezdo je ako nedobytná pevnosť, ťažko sa otvára, vlákno je pevné a husto zapradené do stebla trávy. Človek ho musí roztrhnúť, aby sa pozrel na obyvateľa zámotku. Osobne sme sa stretli s viacerými jedincami tohto druhu, nikdy sme ich však zbytočne nechytali do ruky a nikdy nám neublížili. Ukryté jedince hlboko v zámotku neohrozujú človeka a pri strete s ním neprejavujú iniciatívnu agresivitu, a preto je potrebné povedať, že pradiarok sa netreba prehnane obávať," približujú vedci zo SAV svoje skúsenosti s pavúkom, ktorý vyvolal taký rozruch.

„Daný druh nie je taký nebezpečný pre spoločnosť, dokonca nepatrí medzi útočné agresívne druhy, ktoré by len tak z ničoho nič jednali okamžitým útokom na človeka," reagoval na sociálnej sieti Spolok chovateľov jedovatých pavúkov a hadov. Túlavé samce, ktoré vyhľadávajú samice s cieľom párenia, môžu pri vyrušení človekom zaujať obranné správanie, rovnako aj samice, ktoré strážia svoj kokón. „Teda ide o bežné obranné správanie, keď sa cítia ohrozené na živote. Každý človek reaguje na živočíšne toxíny rôznym spôsobom. Pani bola zrejme viac precitlivená na toxíny. U niekoho to zase nemusí nič spôsobiť, poprípade ľahký opuch,“ doplnili milovníci pavúkov a hadov.

Uhryznutie sa vo svojej vážnejšej forme prejavuje v podobe opuchnutia, zvýšenej teploty, dočasnej paralýzy a kŕčovitej bolesti. Nie každý prípad vyžaduje zásah lekára. Ohrozenejší sú chorí, ľudia s oslabenou imunitou, alergici a malé deti.

„Pri stretnutí s pradiarkou sa odporúča nechať ju na pokoji, nedráždiť ju rukou a ani neštuchať prstom. Pri nájdení v bytových priestoroch ju stačí prikryť téglikom (alebo väčším pohárom), uzavrieť a vypustiť ďaleko od domova," odporúča spolok.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #pavúky