Za tri týždne, odkedy kancelária parlamentu zverejnila číslo účtu, kde mohli záujemcovia peniaze posielať, prišlo vyše 61-tisíc eur. To je viac, ako si stavba vyžaduje.
„Finančné prostriedky darované verejnosťou pokrývajú všetky náklady spojené s výrobou a inštaláciou tohto symbolu našej štátnosti a tento projekt nebude teda stáť štátny rozpočet a daňových poplatníkov ani jedno euro," uviedol v piatok vedúci kancelárie Národnej rady SR Daniel Guspan, ktorý sám prispel 9-tisíc eurami.
VIDEO: „Finančné príspevky pokrývajú komplet všetky náklady na výrobu a inštaláciu symbolu našej štátnosti,“ povedal na piatkovom brífingu Daniel Guspan s tým, že ho potešil záujem prispievateľov.
Celkové náklady bez DPH by mali dosiahnuť 58 043 eur. V sume je započítaná samotná stavba aj výroba vlajky. Peniaze, ktoré nebudú použité, dostanú darcovia späť. Budú sa vracať tým, ktorí prispeli ako poslední.
S myšlienkou postaviť tridsaťmetrový stožiar, ktorý prevýši aj ten v Budapešti, prišiel predseda parlamentu a SNS Andrej Danko, ktorý daroval tiež 9-tisíc eur. Poslanecký klub Smeru prispel sumou 5-tisíc eur, šéf Smeru Robert Fico tisíckou. Verejnosť sa presný menoslov darcov nedozvie, ich identitu chráni zákon o ochrane osobných údajov. Podľa Guspana ich bolo spolu viac ako sto.
Nie všetci brali projekt vážne. Objavili sa prípady, keď na zverejnený účet ľudia posielali symbolické jednocentové sumy so štipľavými komentármi na adresu Andreja Danka. Takéto príspevky bude Kancelária NR SR vracať, pretože odosielatelia neuviedli správne účel, na aký peniaze dávajú.
Slovenská vlajka by na novom stožiari mala prvýkrát zaviať 1. septembra na Deň Ústavy SR, ktorý je už tradične aj dňom otvorených dverí Národnej rady. Guspan na akciu pozval všetkých darcov aj podporovateľov myšlienky. Zatiaľ nie je jasné, aká veľká vlajka bude. „Máme dve alternatívy, jedna je 6 × 9 a druhá je 4 × 6 metrov," doplnil šéf kancelárie parlamentu.
Nová zástava by mala nahradiť dve menšie, ktoré sú momentálne na strechách parlamentu a Hradu. „Obidve tieto vlajky boli umiestnené na zariadeniach, ktoré majú nejaký vek. Pre nás je výhodnejšie a jednoduchšie aj z hľadiska bezpečnosti obsluhovať stožiar zo zeme, ako sa štverať do výšky dvadsať metrov po šikmej streche a každé tri mesiace vlajky vymieňať," priblížil Guspan praktické dôvody realizácie novej stavby.
VIDEO: Pred budovou Národnej rady Slovenskej republiky bude tridsaťmetrový vlajkový stožiar. Pozrite si vizualizáciu vo videu TV Pravda.
S výstavbou a osadením stožiara súhlasili pamiatkari. „Na jeho umiestnenie sa zvažovali rôzne miesta, naším záujmom bolo, aby vizuálne spĺňal isté kritériá. Chránime predovšetkým dominantu – Hrad, preto sme chceli, aby bol stožiar oddelený od jeho siluety," objasnil Karel Prášek, ktorý je dočasne poverený vedením Pamiatkového úradu.
Prášek pripomenul, že úrad nemá právo posudzovať samotný zámer stavby, ale len technickú stránku veci a jej vplyv na okolité pamiatky. „Keď si porovnáte ostatné hlavné mestá, či je to Moskva, Londýn, Praha, všade tie stožiare sú. Vo Švajčiarsku nájdete ich vlajku v akýchkoľvek výškach a podobách, nie je to nič výnimočné," podotkol Prášek. Pamiatkarom neprekáža ani tridsaťmetrová výška stožiara, ide o technickú záležitosť. Výšku ovplyvnili aj špeciálne poveternostné podmienky, ktoré sú na hradnom kopci.
Politický analytik Ján Baránek si nemyslí, že nový stožiar v Slovákoch prebudí národnú hrdosť. „To by bolo primitívne uvažovanie. Každá krajina má nejaký svoj symbol, ale čo sa týka Slovenska, tak si myslím, že ten stožiar sa symbolom nestane. Je samoúčelný a slúži pre radosť len niektorým ľuďom v Národnej rade. Voličom v Terchovej alebo v Sabinove je úplne jedno, či tam bude, alebo nebude," myslí si Baránek. Analytik zároveň dodáva, že stavba je len osobnou záležitosťou Andreja Danka, nie projektom celej krajiny.
Agentúrna správa bola vymenená za autorský článok denníka Pravda.