Náš rezort diplomacie sľubuje, že urobí všetko pre to, aby sa podmienky pre študentov nezmenili. Podľa zahraničnopolitického analytika Radovana Geista to bude závisieť najmä od politickej situácie na Britských ostrovoch po odchode krajiny z európskeho priestoru.
Slovenský študent za rok na britskej univerzite zaplatí od 10-tisíc do 40-tisíc libier (asi od 10,8 tisíca do viac ako 43-tisíc eur), pre mladých ľudí z krajín mimo únie je to dvojnásobok. Súčasné školné pre Slovákov sa udrží už len dva roky.
„Britská strana dala prísľub, že aj v prípade neriadeného odchodu bude garantovať, že študenti, ktorí nastúpia na štúdium v akademickom roku 2019/2020 alebo 2020/2021, budú môcť študovať za aktuálne platných podmienok,“ uistil Juraj Tomaga, riaditeľ tlačového odboru slovenského rezortu zahraničných vecí. Dodal, že Slovensko sa bude snažiť, aby podmienky pre našich študentov zostali nezmenené aj po brexite. „Je to však otázkou ďalších rokovaní a dohôd,“ poznamenal Tomaga.
Pre vysokoškolákov, ktorí nastúpia tento a budúci rok, sa teda nič nemení. Neskôr už situácia bude iná. O možných zmenách informuje brožúra, ktorú pripravilo britské ministerstvo zahraničných vecí. Tá pripúšťa, že po roku 2021 budú musieť študenti z EÚ platiť toľko, koľko dnes hradia študenti z tretích krajín, ako sú USA či India. Po brexite nebude Spojené kráľovstvo viazané európskou legislatívou a bude na rozhodnutí samotnej krajiny, aké ceny si v školstve nastaví.
Štatistiky o tom, koľko našich študentov chodí do britských škôl, nie sú známe. Podľa portálu EurActiv.sk v krajinách EÚ sa vzdeláva viac ako 30-tisíc Slovákov, až 70 percent z nich študuje na českých univerzitách, na druhom mieste v popularite nasledujú školy vo Veľkej Británii.
Zvýšenie školného bude podľa absolventky City University of London Ivety Maďarovej pre budúcich maturantov skokové. To môže viesť k nedostupnosti britských škôl. „Študenti z tretích krajín dávali za rok štúdia 18– až 19-tisíc libier (cca 20-tisíc eur),“ spresnila Maďarová. Ako študentka z EÚ platila takmer o polovicu menej, 10-tisíc libier (cca 10,8 tisíca eur).
„Situáciu mi výrazne uľahčilo štipendium, ktoré som získala ako doktorandka,“ spomína Slovenka, ktorá pracuje v Luxemburgu v mediálnom sektore Európskeho parlamentu. Pripomína, že ak dôjde k zvýšeniu školného pre európskych študentov vo Veľkej Británii, potom viac zaplatia aj britskí maturanti v Európe. „Bojím sa, že sa zabúda na to, že táto zmena bude obojstranná a bude znamenať veľký krok dozadu,“ mieni mladá žena.
Európska komisia pripravila nariadenie, ktoré má zabezpečiť pokračovanie vzdelávacích pobytov v Británii po neriadenom brexite. Najbližšie dva roky zostane zachovaný výmenný program Erasmus+, ak sa pobyt začne pred predpokladaným dátumom brexitu – 31. októbrom 2019. Krízové nariadenie sa týka študentov vysokých škôl, mladých dobrovoľníkov, ale aj učiteľov, ktorí chodia do Británie na krátkodobé stáže a za rozšírením vzdelania. „Vzťahuje sa to na celé trvanie štúdia, aj keď by sa malo štúdium končiť po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ,“ spresnil k nariadeniu tlačový odbor ministerstva školstva.
Čo sa stane po roku 2021, bude podľa analytika Radovana Geista z portálu EurActiv.sk závisieť od politickej situácie v Británii. „Aký bude režim po odchode medzi EÚ a Veľkou Britániou, bude závisieť od toho, aká vláda nastúpi po prípadných predčasných voľbách a aká vláda bude o budúcich vzťahoch rokovať,“ pripomenul odborník.
Ostrovná krajina sa môže rozhodnúť, že zostane súčasťou programu európskeho vzdelávacieho Erasmus, alebo môže dosiahnuť recipročnú dohodu o tom, že aj britskí študenti budú mať zvýhodnené podmienky v EÚ. „Myslím si, že by to bolo v záujme britských vysokých škôl, pretože ich univerzity sú v rebríčku top najlepších na svete aj vďaka tomu, že dokážu lákať zahraničných študentov,“ dodal analytik.
Ak by vyššie školné pre študentov z EÚ malo obmedziť ich prílev, je podľa Geista možné, že si britské školy pomôžu cez štipendiá. „Potrebujú študentov zo zahraničia, pretože tí najlepší idú do Británie a tí najlepší potom zabezpečia, že univerzity sú kvalitné,“ skonštatoval Geist.
O možnosti zvýšenia školného pre európskych študentov začal hovoriť britský minister školstva Damian Hinds na konci apríla. Jeho cieľom bolo zaradiť ich medzi príslušníkov tretích krajín. Vládni predstavitelia sa domnievali, že dotovať školné cudzincov už po brexite nebude opodstatnené. Jeho plán ešte nie je hotový.
Britské ministerstvo školstva správu o chystanom opatrení nepoprelo. Detaily však neuviedlo. "Vláda poskytne potenciálnym úniovým študentom informácie o poplatkoch pre akademický rok 2020/2021 a tie ďalšie s dostatočným predstihom,” citoval portál europskenoviny.sk školský rezort.
Veľká Británia sa rozhodla odísť z Európskej únie na základe referenda z júna 2016. Pôvodne sa mal odchod uskutočniť na konci marca tohto roka. Pre ustavičnú nespokojnosť s „rozvodovou“ dohodou medzi Britániou a EÚ sa dátum niekoľkokrát posunul. V súčasnosti by sa tak malo stať na konci októbra. Novozvolený premiér a zástanca tvrdého brexitu Boris Johnson ubezpečil britský parlament, že Britániu vyvedie z Európskej únie za menej ako sto dní.