Video: Predsedníčka NS SR Daniela Švecová: Švecová: Každý okrem Harabina by bol vhodným predsedom.
„Pokiaľ ide o funkciu môjho nástupcu, o tú konkrétnu osobu, nechcem to komentovať. Ale predpokladám, že každý ďalší kolega s výnimkou toho menovaného sudcu by bol skutočne schopný pokračovať v tých tendenciách, ktoré sme nastolili,“ odpovedala Švecová na stredajšej tlačovej konferencii na otázku, čo by znamenalo, ak by sa Harabin stal predsedom NS. Jeho osobu ďalej komentovať nechcela. „Myslím si, že spôsob jeho vystupovania, aj v médiách, aj na každom fóre, ho charakterizuje. Ja k tomu nemusím dodávať žiaden svoj komentár,“ doplnila.
Švecová sa nechcela vyjadrovať ani k ďalším možným kandidátom na tento post. „Je to predovšetkým problém Súdnej rady, Súdna rada by mala zvoliť nástupcu väčšinou svojich členov,“ skonštatovala s tým, že nedokáže povedať, či sa Súdnej rade podarí zvoliť jej nástupcu na prvý pokus, pretože nezisťovala stanoviská členov Súdnej rady.
„Myslím si, že Najvyšší súd zanecháme vo veľmi dobrom stave. Hlavne tá tendencia, ktorú sme nabrali, je vysoko priaznivá a bola by som veľmi rada, keby môj nástupca alebo nástupkyňa v tomto pokračovali, považujem to za veľmi dôležité,“ doplnila Švecová. Situácia na NS v roku 2014, keď nastupovala ako jeho predsedníčka, bola podľa jej slov vážna. Problémom bola napríklad činnosť správneho kolégia.
Po uplynutí päťročného funkčného obdobia sa Švecová podľa vlastných slov vracia na funkciu predsedníčky senátu. „Závisí od rozvrhu práce, v akom senáte budem pracovať,“ dodala.
Švecová je zároveň aj zvolenou kandidátkou na post ústavnej sudkyne. Naťahovanie výberu nových sudcov komentovať nechcela, dodala však, že Ústavný súd SR má byť funkčný. Takýto stav podľa nej nepomáha ani získaniu dôvery v justíciu.
Kandidátov na predsedu NS môžu navrhovať Súdnej rade do 19. augusta člen rady, sudcovské rady, stavovské organizácie sudcov, plénum sudcov NS, sudca NS a minister spravodlivosti. Súdna rada už raz zvolila Harabina za predsedu, bolo to v roku 2009.
Súdom nedôveruje väčšina ľudí
Slovenským súdom skôr alebo úplne nedôveruje 64% opýtaných. Vyplýva to z prieskumu, ktorý robila agentúra FOCUS pre Kanceláriu Najvyššieho súdu SR v júli tohto roku. Skôr alebo úplne slovenským súdom dôveruje 34% respondentov, dve percentá sa k problematike nevedeli vyjadriť. Spokojnosť s činnosťou Najvyššieho súdu SR vyjadrilo 48% opýtaných. Opak si podľa prieskumu myslí 38% respondentov. K tejto otázke sa nevedelo vyjadriť 14% opýtaných.
Pozitívne hodnotenie práce Najvyššieho súdu pripisuje jeho vedenie skráteniu dĺžky súdnych konaní. Kým v roku 2014 bola podľa NS SR priemerná dĺžka konaní 245 dní, v roku 2018 to bolo 74 dní. „Na tejto téme sme päť rokov intenzívne pracovali,“ povedala dnes v tejto súvislosti šéfka NS SR Daniela Švecová. Dĺžku súdnych konaní považuje podľa prieskumu za najzávažnejší problém slovenských súdov 29% opýtaných. Závažnejším problémom je podľa respondentov len korupcia, ktorú uviedlo 33% opýtaných. „Ku každému podnetu, ktorý by smeroval k možnému podozreniu z korupcie treba pristúpiť mimoriadne zodpovedne,“ povedala v tejto súvislosti Švecová. Ďalšími vecami, ktoré verejnosti podľa prieskumu prekážajú, je nedostatok spravodlivosti v konaní (20%) a netransparentnosť súdnych rozhodnutí (16%).
V prieskume 55% opýtaných uviedlo, že oni ani ich známi nemajú skúsenosti so slovenskými súdmi. Osobnú skúsenosť alebo skúsenosť prostredníctvom známeho má s našimi súdmi 45% respondentov. Agentúra sa respondentov pýtala aj na ich orientovanie sa v slovenskom právnom systéme. Celkom alebo veľmi dobre sa v ňom orientuje 30% opýtaných. Naopak 67% opýtaných sa v ňom orientuje málo alebo vôbec.
S prideľovaním spisov sa nemanipulovalo
Národná kriminálna agentúra zastavila trestné stíhanie v kauze údajnej manipulácie prideľovania spisov na Najvyššom súde SR. Ako v tejto súvislosti uviedla Švecová, súd poskytol NAKA v tomto prípade maximálnu súčinnosť. „Akýkoľvek iný výsledok by bol pre mňa nepredstaviteľný a bol by tvrdou ranou pre justíciu,“ uviedla Švecová s tým, že vyšetrovanie prípadu bolo ukončené v júli tohto roku.
NAKA prijala v tomto prípade viaceré trestné oznámenia začiatkom roku 2018. Podnet na začatie trestného stíhania podala v tejto veci na Generálnu prokuratúru SR aj samotná Švecová. V tomto roku zase podozrenia z manipulácie prideľovania konkrétnych spisov vyjadrila Aliancia Fair-play. Podľa Švecovej sa ani tieto nepotvrdili. „V tejto veci sme mali od začiatku istotu, že senáty boli určené zákonným spôsobom,“ povedala Švecová s tým, že všetky spisové značky, na ktoré aliancia poukazovala, boli preverené.
O možnej manipulácii prideľovania spisov na najvyššom súde hovoril v roku 2018 po vražde novinára Jána Kuciaka aj publicista Radovan Bránik. „Vznikla tam kasta firiem, ktorá žije z nepochopiteľných rozsudkov. Malá časť sudcov je kúpená. Vznikol okolo toho priemysel, ktorý vygeneroval desiatku rozsudkov, a tie umožnili získať úzkej skupine ľudí závratný majetok. Vznikol štát v štáte,“ povedal vtedy.