Kuruc: LGBT ideológia neexistuje

Prečo sú homofóbne rétoriky zo strany biskupov na vzostupe? Je - a ak, tak do akej miery - téma sexuálnych menšín zneužívaná v predvolebných kampaniach? Odpovedal psychológ Andrej Kuruc z InPoradne, ktorá ako prvá na Slovensku poskytuje pomoc ľuďom z LGBT komunity.

18.08.2019 10:00
Andrej Kuruc, psychológ Foto:
Psychológ Andrej Kuruc z InPoradne, ktorá ako prvá na Slovensku poskytuje pomoc ľuďom z LGBT komunity.
debata

V súvislosti s LGBT biskupi hovoria o dúhovom more, satanistickej agende. Majú takéto vyjadrenia svoje miesto v 21. storočí?

Niečo také ako LGBT ideológia neexistuje, čiže neviem presne, o čom náboženskí predstavitelia hovoria. V podstate existujú LGBT ľudia, ktorí bojujú za svoje ľudské práva a zrovnoprávnenie. Samozrejme, stav ľudských práv je v rôznych štátoch iný. Práve v krajinách, z ktorých zaznievajú tieto hlasy, je situácia tejto menšiny najhoršia. Je najviac diskriminovaná, v najväčšej miere je vystavená homofóbnym, osobným, ale aj mediálnym útokom. Takže nie je vôbec pravda, že sa šíri nejaká LGBT ideológia. Ľudia z tejto komunity ani len netušia, čo by to malo byť. Cieľom týchto tvrdení je jednoducho len šírenie nenávisti a nejakým spôsobom napádanie predstaviteľov a predstaviteliek komunity.

Do akej miery môže byť bičovanie nálad zo strany biskupov účinné v kontexte blížiacich sa volieb?

Komunikácia o LGBT ideológii je často prítomná práve pred rôznymi voľbami. Keď hovoríme o Slovensku, tak za posledný rok tu bolo viacero volieb a táto téma sa stále nejakým spôsobom otvára. Ako ste mohli vidieť na prezidentských voľbách, nemala na výsledok takmer žiaden vplyv. Nemyslím si, že by mala na Slovensku výraznejšie ovplyvniť voľby. Hoci sa nás veľké percento hlási ku katolíckemu alebo kresťanskému vierovyznaniu, sila viery nie je až taká intenzívna ako v Poľsku.

Podľa vášho prieskumu z roku 2017 až 27 percent ľudí z LGBT komunity vníma veľký alebo čiastočný konflikt medzi svojím náboženským presvedčením a svojou sexuálnou orientáciou. Ako tento rozpor vplýva na jednotlivca?

Na jednotlivca môže konflikt vplývať tak, že má problémy prijať svoju sexuálnu orientáciu. Konkrétne teda hovoríme o homosexuálnej orientácii. Proces sebaprijatia je oveľa dlhší. U niektorých sa objavujú snahy o zmenu svojej orientácie, čo v súčasnosti žiadna relevantná vedecká inštitúcia neodporúča, keďže to v podstate nie je možné. Dôsledkom sú skôr ďalšie psychické ťažkosti, depresie, úzkosti. Existuje organizácia GayChristians – združuje veriacich gejov, ktorí sa skôr snažia zmeniť prostredie v katolíckej cirkvi, ale nie vždy, samozrejme, úspešne. Skôr neúspešne.

Prieskum takisto ukázal, že až vyše 70 percent respondentov sa stretlo s negatívnymi reakciami ako žartovanie či nenávistné prejavy na adresu ich sexuálnej orientácie. Zmenili sa odvtedy podľa vás spoločenské nálady?

Museli by sme si to overiť nejakým novším prieskumom, ale predtým, v roku 2013, sa robil prieskum Agentúry EÚ pre základné práva a vtedy to číslo bolo podobné. Mám obavy, že práve negatívne výroky vo vzťahu k LGBT ľuďom zo strany médií alebo náboženských a politických predstaviteľov nemajú pozitívny vplyv na to, aby sa miera takéhoto správania znížila. Nerobia sa nejaké extra preventívne kroky napriek tomu, že v Trestnom zákone je už priťažujúca okolnosť, čo sa týka trestných činov z nenávisti a verbálnych nenávistných prejavov na sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu. V praxi sa však tento paragraf takmer vôbec nevyužíva. Vzhľadom na to, aká je dôvera k našim verejným inštitúciám, LGBT ľudia nechodia na políciu nahlasovať takéto veci, keďže je to stále komplikované. V osvete sa nerobí toľko, aby tieto prejavy nejakým spôsobom ustúpili.

Kto by sa mal najviac podieľať na osvete?

Myslím si, že by to mal byť štát a školy.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #cirkev #poradňa #biskupi #homofóbia #LGBTI+