Ministerstvo zdravotníctva oznámilo novinky v očkovacom kalendári začiatkom júna po tom, ako imunologické testy národa ukázali, že medzi osemročnými deťmi je imunita voči osýpkam nižšia ako 84 percent. Nariadilo skoršie preočkovanie tzv. MMR vakcínou (mumps, ružienka, osýpky). Prvú dávku dostávajú deti medzi 15. – 18. mesiacom života, preočkovanie je v 11. roku života. Podľa rezortu je to neskoro. Určilo, že druhá dávka by mala byť podaná v šiestich rokoch. Nový očkovací kalendár by mal platiť od budúceho januára.
V prechodnom období, teda nabližších päť rokov, sa však budú naraz očkovať MMR vakcínou dve skupiny detí – 11– aj 6-ročné. Otázne je, či očkovacích látok bude dosť. „Čo sa týka počtu vakcín, môže vzniknúť bariéra a výpadky do roku 2021,“ upozornila Katarína Bodnárová, vedúca pracovnej skupiny pre vakcíny v Asociácii inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP). Vyrobiť očkovaciu látku trvá približne tri roky, firmy si kapacity plánujú niekoľko rokov dopredu. „Naše dlhodobé plánovanie množstva vyrobených vakcín s náhlymi legislatívnymi zmenami nepočítalo,“ doplnila Bodnárová. Pre výrobcov nečakaná zmena zákonov znamená neistotu. V súčasnosti musia zabezpečiť povinné vakcíny pre viac ako 500-tisíc ľudí ročne. Koľko ich bude potrebných na budúci rok, ešte nevedia.
Aasociácia vyzýva rezort na lepšiu spoluprácu. „Potrebné je dlhodobé plánovanie, spolupráca štátu s výrobcom v oblasti plánovania spotreby vakcín je kľúčová,“ zdôraznila Katarína Slezáková, výkonná riaditeľka AIFP. Podľa nej by ministerstvo malo nastaviť rámec pre dlhodobú národnú stratégiu očkovania. „Navrhujeme tiež, aby ministerstvo definovalo dlhodobú predpokladanú ročnú spotrebu jednotlivých vakcín, čo by výrobcom umožnilo lepšie plánovanie dodávok,“ podčiarkla Slezáková.
Ministerstvo tvrdí, že dodávky vakcín monitoruje. „V prípade potreby komunikujeme s distribútormi a držiteľmi registračných rozhodnutí, teda výrobcami vakcín tak, aby bolo zabezpečené plynulé zásobovanie,“ uviedla Zuzana Eliášová, hovorkyňa rezortu. Spolupráci s farmafirmami sa ministerstvo nebráni. „Predpokladáme, že diskusia o podmienkach zabezpečenia očkovacích látok bude predmetom pracovného rokovania,“ naznačila Eliášová.
Pediater Mário Moro poukazuje, že k výpadkom vakcín na trhu môže dôjsť kedykoľvek. „Takáto situácia môže nastať, keď firma nedokáže zareagovať na legislatívnu zmenu, alebo ak firma získa kontrakt niekde v Líbyi a malé trhy, ako je náš, môžu mať potom problém. Je veľa vecí, ktoré vstupujú do hry,“ skonštatoval Moro. Lekári sa s nedostupnosťou vakcín stretávali aj v minulosti. „Rieši sa to potom náhradnými vakcínami od iných výrobcov, výpadok pre nový zákon by nebolo nič nové pod slnkom,“ dodal pediater. O koľko mu narastie počet očkovaných detí na budúci rok v súvislosti s novou legislatívou odhadnúť nevedel. „Nepredpokladám, že pôjde o prudký nárast očkovancov,“ poznamenal pediater. Množstvo vakcín, ktoré bude potrebovať, sa odvíja od počtu detí, ktoré navštevujú ambulanciu. „Problém býva skôr na začiatku, keď neviete, koľko bude novorodencov,“ uzavrel Moro.
Ďalšia novinka vychádza z novely zákona o ochrane verejného zdravia, ktorá zatiaľ prešla pripomienkovaním. Podmieňuje prijatie dieťaťa do škôlky povinným očkovaním. Rezort tým chce zabrániť šíreniu infekcií, ktoré sa v posledných rokoch na Slovensku rozmohli. Ide o mumps, osýpky, tuberkulózu aj čierny kašeľ.
Asociácia výrobcov toto opatrenie víta. Problémy vo výrobe podľa nej nebudú, keďže pôjde o deti, ktoré už zaočkované mali byť. Na túto tému si nechala vypracovať prieskum medzi viac ako 200 študentmi 4. až 6. ročníka všetkých štyroch lekárskych fakúlt. „Opatrenie by však malo sprevádzať aj zlepšenie informovania a vzdelávania populácie o dôležitosti očkovania,“ priblížila výsledky Slezáková. Podľa budúcich medikov by primárne mali o očkovaní s pacientmi hovoriť ich lekári. „Podľa názoru študentov medicíny je z dôvodu pretrvávajúcej kampane antivakcinačných hnutí zároveň nevyhnutné zachovať na Slovensku systém povinného očkovania a zároveň aj sankcionovať tých, ktorí ho odmietajú,“ dodala riaditeľka.