Mladí vedia o SNP málo. Je to tým, že školy nevychovávajú mysliace bytosti?

, 21.08.2019 14:00
Múzeum SNP, výstava
Múzeum SNP v Banskej Bystrici usporadúva tematické expozície. Archívna snímka je z otvorenia výstavy k oslobodeniu koncentračného tábora Auschwitz. Autor:

Zhruba každý desiaty človek vo veku 15 až 20 rokov na Slovensku si zjavne SNP pletie s inými revolučnými obdobiami slovenských dejín. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO, ktorý si objednalo Múzeum SNP.

Väčšina mladých ľudí vo veku 15 až 20 rokov si chybne myslí, že partizáni v Slovenskom národnom povstaní (SNP) zvíťazili. Významnú udalosť slovenských dejín si mýlia s nežnou revolúciou či s národnou revolúciou, ktorá prehrmela Uhorskom v polovici 19. storočia. Skoro tretina mladých nepozná žiadnu osobnosť Povstania a polovica nevie menovať ani jednu slovenskú obec, ktorá bola vypálená nacistami. „Ukazuje sa, že v čase, keď sa o tom žiaci učia v škole, sú vedomosti relatívne aké-také. Ale potom, keď nie sú tieto informácie čerstvé zo školy, je to zlé,“ zhodnotil historik a riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislav Mičev.

Prevláda názor, že partizáni v SNP zvíťazili

Riaditeľ agentúry AKO, sociológ Václav Hřích komentuje znalosti mládeže opatrne. „Nejaké vedomosti tam sú, ale mohli by byť oveľa intenzívnejšie. Aspoň približne správne uviedlo obdobie trvania SNP len vyše polovice respondentov – 57,3 percenta. Termín vypuknutia SNP je výrazne známejší ako termín jeho ukončenia. "Je tam rezerva, z opačného uhla pohľadu sa dá povedať, že takmer polovica respondentov nevie uviesť aspoň približne správne obdobie,“ vysvetľuje Hřích. Vedomosti o začiatku Povstania sú podľa jeho názoru spojené s tým, že v tento deň, 29. augusta, je na Slovensku štátny sviatok. Povstanie bolo potlačené v noci z 27. na 28. októbra 1944, pri tomto dátume už mladí tápu, dodal sociológ.

Medzi respondentmi prieskumu prevláda názor, že partizáni v Povstaní zvíťazili, hoci v skutočnosti bolo potlačené nemeckými jednotkami. V Banskobystrickom kraji sa takto mylne domnieva až 65 percent z nich. Čo sa týka významu tejto historickej udalosti, až 57 percent opýtaných je presvedčených, že SNP bolo dôležité. Za nedôležité ho považujú len tri percentá respondentov. Zvyšných 40 percent sa v posúdení dôležitosti SNP nevie rozhodnúť.

„Keď je tá vedomosť len plochá, ako súčasť nejakého učiva na základnej škole a hlbšie sa nad tým nezamýšľajú, tak si pravdepodobne v hlavách odvodzujú – Nemci prehrali vojnu, tak, logicky, účastníci odboja museli vyhrať. Robia to generalizovane, nevedia podrobnejšiu informáciu,“ skonštatoval Hřích. Zároveň upozornil, že najmladší respondenti vyšli z prieskumu dobre.

Znalosti ubúdajú u tých, ktorí nepokračujú v štúdiu

„Ako-tak majú správne vedomosti hlavne mladší respondenti, okolo 15 a 16 rokov. Pravdepodobne je to spôsobené tým, že sa o SNP učia na konci základnej školy v rámci dejepisu, potom majú informácie ešte čerstvo v pamäti,“ odhaduje Hřích. S pribúdajúcim vekom vedomosť klesá, čiastočne sa vracia okolo dvadsiatky. Znalosti radikálne ubúdajú tým, ktorí po strednej škole nepokračujú v ďalšom štúdiu, ale aj tým, ktorí študujú na stredných odborných školách bez maturity. „Dôvodom môže byť, že na týchto školách je nízka dotácia hodín dejepisu alebo aj žiadna. Ukázalo sa, že je dôležité, aby dejepis na školách bol,“ zdôraznil sociológ.

Pred dvoma rokmi ministerstvo školstva rozhodlo, že deviataci na základných školách budú mať o jednu hodinu týždenne dejepisu viac. Ide o opatrenie, ktoré bývalý minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) prezentoval ako súčasť boja proti narastajúcemu extrémizmu. Hřích mieni, že zatiaľ je priskoro hodnotiť, či tento krok prispel k lepším vedomostiam žiakov o SNP. Podľa Mičeva kvalita výučby vždy závisí od učiteľa. „Môžete mať nekvalitné učebnice, ale ak je učiteľ pre túto vec zapálený, tak aj žiaci vedia oveľa viac. Je to o tom, či dokážete v žiakovi vyvolať záujem tým, čo o probléme viete,“ prízvukuje historik.

Mičev: Ľudia musia mať všeobecné vzdelanie

Podľa jeho názoru problém spočíva aj v niečom inom. „Je tu tendencia hovoriť, že školy by mali žiakov vychovávať pre to, aby sa uplatnili v praxi. Naučiť ich nejakým pracovným technikám, obsluhovať počítače, jednoducho sa uprednostňuje technické vyučovanie pred humanitným. Ale ja si naozaj myslím, že by sme nemali zanedbávať humanitné formy vzdelávania, pretože potom vychováme vykonávateľov pracovnej činnosti a nie mysliace bytosti,“ mieni Mičev. Väčší dôraz by sa podľa neho nemal klásť len na dejepis, ale aj iné humanitné predmety – filozofiu, etiku či estetiku.

„Už starí Gréci to pochopili, tak neviem, prečo sa my snažíme vytvárať školstvo oslobodené od humanitných predmetov. Je to nezmysel, takto to nemôže fungovať. Ľudia musia mať všeobecné vzdelanie. Na učňovkách sa dejepis neučí vôbec, tomu nerozumiem. Pre mňa je nepochopiteľné, že na vojenskej akadémii sa vôbec nevyučujú dejiny, ani vojenské. Tak ako chcete mať vojakov, ktorí majú vzťah k armáde?“ pýta sa riaditeľ Múzea SNP.

Škola nie je najvýznamnejší zdroj vedomostí

Predsedníčka Združenia základných škôl Slovenska a riaditeľka základnej školy na Malokarpatskom námestí v Bratislave Alena Petáková reaguje, že problematika znalostí o Povstaní nie je len otázkou pre školy. „Celkovo sa tejto téme v spoločnosti málo venuje, mali by sa na to viac zamerať aj médiá, aby sa to dostalo mladým ľuďom pod kožu,“ myslí si riaditeľka. „Keď máte jednu hodinu do týždňa, či už dejepisu, alebo ktoréhokoľvek iného predmetu, je to málo. Žiaci sa niečo dozvedia a za týždeň zabudnú. Ak to nie je podporené nejakou celospoločenskou aktivitou, tak je to problematické si to zapamätať. Pre deti na ZŠ sú tieto témy ťažké, určite sa v kontexte pochopenia udalostí ľahšie učí dejepis staroveku ako novodobá história,“ upozornila Petáková.

Faktom však je, že škola ani učitelia neboli v prieskume uvádzaní ako najvýznamnejší zdroj informácií o SNP. Každý štvrtý opýtaný získaval vedomosti o tejto udalosti v múzeách či na tematických výstavách.

Informácie cez QR kódy

Mičev toto zistenie hodnotí pozitívne. „Pre mňa je dôležité, že štvrtina mladých je ochotná ísť do múzea alebo na výstavu, aby sa o tom niečo dozvedeli. Ak doma pozerajú televíziu alebo sa opýtajú rodičov, tá informácia príde za nimi. Ale do múzea musia ísť, vykročiť zo zóny pohodlia. To je povzbudzujúce. Teraz ide o to, aby sme vytvorili expozície, výstavy, ktoré by sa mladým prihovárali ich rečou,“ plánuje historik. Podľa jeho názoru by sa mohli zapojiť napríklad tablety, mobily či internet. „Prídete na výstavu, načítate si cez QR kódy nejaké informácie, ktoré vám v tom telefóne zostanú. Musíme zmeniť spôsob svojho múzejného myslenia a priblížiť sa výrazovými prostriedkami mladej generácii,“ doplnil Mičev.

Podobne to vníma aj Hřích. Mladí ľudia získavajú na výstavách osobnú skúsenosť s témou. Ak sa navyše skombinuje s novými médiami, pomohlo by to, upozornil sociológ. „Ak by si napríklad robili instagramové fotky pri nejakom pamätníku, tak sa dá predpokladať, že informácia v ich pamäti bude oveľa intenzívnejšia, ako keby sa to učili iba v škole,“ vysvetlil. Účinná by podľa neho bola aj kombinácia výstav a školy – ak by deti v rámci vyučovania dejepisu navštevovali tematické expozície, exkurzie. „Spraviť z toho nielen bežnú súčasť učiva na úrovni fyziky, chémie, geografie, ale vytiahnuť to ako zážitok. Lebo zážitok veľmi dobre pretrváva v hlavách mladých ľudí,“ podčiarkol sociológ.

Aj podľa Petákovej majú žiaci o exkurzie, ktoré sa týkajú tejto problematiky, záujem. „No problematické je, že to musia zaplatiť rodičia. Čiže ich nemôžeme húfne organizovať. Aj teraz boli naše deti na výstavách týkajúcich sa holokaustu, boli v Seredi na exkurzii. Len problém je to, že na škole máte veľa tém, predmetov, oblastí, nemôžete na všetko organizovať exkurzie,“ uviedla Petáková. Dodala, že ťažkým témam by sa podrobnejšie malo venovať na stredných školách, keď sú už deti vyspelejšie.

Kontakt so starými rodičmi je dôležitý

Prieskum bol realizovaný koncom júna a začiatkom júla na vzorke 1 000 respondentov vo veku 15 až 20 rokov. Nebol robený hromadne na školách, ale individuálne. Opytovanie tiež zistilo, že na správnosti vedomostí o Povstaní má výrazný vplyv výška vzdelania matky a otca – čím vyššie vzdelanie majú rodičia respondenta, tým výraznejšie stúpa podiel správnych odpovedí napr. o termíne SNP. Tiež sa ukázalo, že zásadný podiel na tom, či má mladý človek o túto tému záujem a správne vedomosti, má aj to, či je v kontakte so svojimi starými rodičmi a rozpráva sa s nimi.

„Ukázalo sa, že nielen škola je dôležitá, ale aj najbližšie okolie. A je dôležité, aby rodičia mali znalosti a vedeli dieťaťu povedať, o čom to je. Ak to nevedia, tak, logicky, aj dieťa má plytší názor,“ uzavrel Hřích.

Video: Múzeum SNP v Banskej Bystrici už polstoročie pripomína hrdinov a udalosti Povstania. (TV Pravda, 20. 8. 2019)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#75. výročie SNP #Múzeum SNP #SNP
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku