Martin Dzúr. Generál, ktorý vydal rozkaz, aby vojaci nebojovali s okupantmi

, 21.08.2019 18:00

Patril k najmocnejším ľuďom v bývalom Československu. Martin Dzúr bol ministrom národnej obrany a priaznivcom Alexandra Dubčeka. Stretával sa s najvplyvnejšími ľuďmi svojej doby. Precestoval kus sveta a v rámci vojenskej diplomacie sa stretol s Fidelom Castrom či Saddámom Husajnom. V júli by oslávil sto rokov...

Armádny generál Martin Dzúr v roku 1972.
Armádny generál Martin Dzúr v roku 1972. Autor: Archív

Vrchol kariéry dosiahol Martin Dzúr v apríli 1968, keď sa stal ministrom národnej obrany. V tých búrlivých časoch bol priaznivcom Dubčeka, ktorý sa snažil o zmeny. Jeho 67-ročný syn Martin Dzúr mladší tvrdí, že keď vedenie armády chcelo do toho diania vojensky zasiahnuť, jeho otec bol jediný z ministerského kolégia, ktorý s tým nesúhlasil. „Nechcel ísť proti ľuďom, no vtedajšie mocnosti si rozdelenie sveta predstavovali inak. Otec si želal, aby vývoj v krajine mohol pokračovať pozitívnym smerom. Vedel však, že ak sa to spustí veľmi rýchlo, príde reakcia zo strany Sovietskeho zväzu. To sa aj stalo, prišli vojská Varšavskej zmluvy,“ hovorí s tým, že ako minister stál pred ťažkým rozhodnutím, pretože vydal rozkaz, aby vojaci zostali v kasárňach a s okupantmi nebojovali. „Uvedomoval si, čo by znamenalo opačné rozhodnutie a k čomu by v našej krajine došlo. Prinieslo by to nekonečné ľudské straty,“ myslí si. Naša armáda podľa neho nebola pripravená na boj takýmto smerom, ale skôr na obranu proti západu. Jeho otec si aj po tom všetkom dokázal pozíciu udržať a ministrom zostal až do januára 1985.

Nedožité sté narodeniny si pripomenuli v jeho rodnej obci v Liptove.

Dzúr pochádzal zo skromných pomerov a mal vraj hlboké sociálne cítenie. Celým menom sa volal Martin Dzúr-Uličný. Prímenie však počas profesionálneho pôsobenia v Prahe prestal používať. Dôvod bol jednoduchý – v češtine sa podobalo nie veľmi lichotivému slovu „uličník“. S úsmevom vysvetľuje Dzúr mladší, ktorý si prišiel na otca zaspomínať priamo do jeho rodnej obce. Ploštín, ktorý je v súčasnosti mestskou časťou Liptovského Mikuláša, považuje generálov potomok, ktorý sa už narodil v Prahe, za svoj druhý domov. „Vždy sa sem rád vraciam. Otca to tiež stále ťahalo do týchto končín, má tu aj miesto posledného odpočinku. Na jeho želanie je pochovaný na vojenskom cintoríne v Mikuláši,“ hovorí Dzúr mladší.

Generál mal vraj ťažké detstvo aj mladosť. Vyrastal v rodine roľníkov, ktorí museli tvrdo pracovať. „Dedo bol síce v Ploštíne dvakrát richtárom, ale potom urobil nejakú nie najlepšiu investíciu a dostal sa do rúk bánk. Dlho sa vyhrabával z rôznych splátok,“ vysvetlil. Keď začal jeho otec študovať na gymnáziu, cítil vraj rozdiel medzi ním a chlapcami z lepších rodín. V druhom ročníku to nezvládol a musel odísť. Neskôr nastúpil do drevárskej školy v Liptovskom Hrádku. Tam bol zo všetkých spolužiakov jediný, ktorý sa nestal členom Hlinkovej gardy či jeho strany. „V tomto mal veľmi jasné názory. Čechov a Židov sa vždy zastával,“ tvrdí syn, pripomínajúc, že jeho otec mal silné sociálne cítenie.

Túžil po spravodlivosti a rovnosti, čo ho v roku 1943 viedlo k vstupu do komunistickej strany. Predtým však do jeho života zasiahla druhá svetová vojna. „Odvodu do slovenskej armády sa dvakrát vyhol, no do tretice sa mu už odklad dosiahnuť nepodarilo. Nechcel bojovať po boku nemeckých fašistov proti Rusku, preto prešiel na stranu Červenej armády. Neskôr, keď sa dozvedel o vzniku československej jednotky v Sovietskom zväze, prihlásil sa do nej,“ vysvetľuje Dzúr ml. s tým, že vtedy sa vlastne odštartovala otcova vojenská kariéra. Predtým robil technického úradníka v ružomberských drevárskych závodoch.

Armádny generál Martin Dzúr sa počas kariéry...
Armádny generál Martin Dzúr sa počas kariéry ministra sa stretol aj s kubánskym lídrom Fidelom Castrom. Autor: Archív

V armáde vraj po vojne postupoval pomaly, nešlo o žiadnu „raketovú“ kariéru. Z Banskej Bystrice, kde slúžil ako náčelník oblastného obranného spravodajstva, ho preložili do Prahy. Tam robil pobočníka štátnemu tajomníkovi na ministerstve obrany. To však netrvalo dlho. Keď sa Gottwald stal prezidentom, mal požiadavku, aby bol vo vojenskom oddelení hradu aspoň jeden Slovák a pobočníkom vybraného kandidáta sa stal práve Dzúr. „V tej pozícii tiež pôsobil len krátko, lebo išiel na vysokú školu tylového zabezpečenia do Kaliningradu. Odtiaľ sa vrátil slúžiť do Trenčína, no keďže začiatky päťdesiatych rokov boli veľmi divoké, pozastavili mu členstvo v strane. Ťažko povedať, prečo k tomu došlo. Zrejme to chceli preriediť,“ myslí si jeho syn.

Pripomína, že cez vojnu bolo v strane 30-tisíc komunistov, no po nej sa robil nábor a zrazu ich bolo 1,5 milióna. „Nikdy ho úplne nevylúčili, cítil však veľký odstup z celého okolia. Po roku ho však zobrali na milosť a znovu sa stal plnohodnotným členom strany. Keďže otec mal silné väzby na ľudí, s ktorými bojoval v prvej československej jednotke, v roku 1958 ho znovu vytiahli na ministerstvo do Prahy, kde robil zástupcu náčelníka hlavného tylu. V tom istom roku sa stal generálmajorom,“ objasňuje ďalej.

Potom už Dzúr starší postupoval rýchlo a desať rokov pôsobil ako námestník ministra. V tom čase si u nich „podávali kľučky“ viacerí významní ľudia. „Na kávu k nám chodievali Dubčekovci, Husák, Colotka a mnohí ďalší. Hrávali spolu mariáš a debatovali o politike. Všetko to boli výrazné osobnosti s vlastnými pohľadmi na svet. Ja ako tínedžer som sa ale na ich sedeniach nezúčastňoval, mal som vtedy iné záujmy,“ podotýka s úsmevom syn.

Začiatkom roka 1985 Martina Dzúra z vážnych zdravotných dôvodov z funkcie ministra obrany odvolal, len štyri dni pred smrťou, prezident Gustáv Husák. Na jeho miesto nastúpil Milan Václavík.

Martin Dzúr sa narodil 12. júla 1919. Počas druhej svetovej vojny sa zúčastnil bojov o Kyjev, Dukliansky priesmyk aj Liptovský Mikuláš. V apríli 1968 ho vymenovali za ministra národnej obrany, o štyri roky neskôr dostal hodnosť armádneho generála. V čase svojho aktívneho pôsobenia sa zaslúžil o rozvoj vojenského školstva na Slovensku a posilneniu počtu slovenských dôstojníkov. V januári 1985 podľahol ťažkej chorobe, pochovaný je v Liptovskom Mikuláši.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#okupácia Československa #Okupácia 1968 #Martin Dzúr
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku