Alarmujúce zistenie: Pre 4 percentá mladých je holokaust 'správna vec'

, 22.08.2019 06:00
poprad, holokaust
Nakladanie Židov do vagónov. Fotografia je z popradskej stanice z marca 1942. Autor:

Je to desivé. Takto komentoval vedomosti o našich moderných dejinách medzi mladými od 15 do 20 rokov sociológ Václav Hřích. V prieskume sa u tisíc respondentov zamerali na štyri hlavné témy – Slovenské národné povstanie, Slovenský štát, holokaust a extrémizmus. Zarážajúcim zistením je, že takmer štyri percentá oslovených považujú holokaust za správnu vec. Prvú časť výsledkov opytovania k SNP zverejnil denník Pravda v stredu.

Prieskum uskutočnila agentúra AKO na podnet Múzea SNP v Banskej Bystrici. Oslovili ľudí narodených v rokoch 1999 až 2005, informácie od nich zbierali viac ako dva týždne. Chceli zistiť názory prichádzajúcej generácie, z ktorej už je alebo onedlho bude volič. „Potešujúce je, že ešte stále sa na tieto témy aspoň trochu komunikuje s rodičmi a so starými rodičmi. Ukázalo sa, že napríklad holokaust dokáže u mladých vyvolať záujem. Na druhej strane sú ich vedomosti veľmi útržkovité,“ konštatoval riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích. Takmer tretina respondentov podľa neho nevie ani to, kde bolo centrum Povstania. V nesprávnych odpovediach sa vyskytovala Bratislava či Žilina. „Dokonca aj v Banskobystrickom kraji je šestnásť percent mladých, ktorí netušia, že to bola Banská Bystrica. To je už zlé,“ mieni sociológ. Sklamalo ho, že pri všetkých témach často padala odpoveď „neviem“. Mladí si vraj na nedokážu vytvoriť názor, a preto sú náchylnejší stať sa obeťou dezinformácií. Tie často získavajú z alternatívnych spravodajských webov či zo sociálnych sietí.

„Viacerí reagovali, že dejepis ich nikdy nezaujímal a v škole ho nemali radi. Keď sme sa pýtali na obdobie Slovenského štátu, niektorí si mysleli, že vznikol v roku 1993. O súčasných dejinách teda vedia strašne málo,“ uzavrel Hřích.

Podľa riaditeľa Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislava Mičeva treba rozmýšľať nad tým, či je metodika ich vyučovania správna. Je presvedčený, že školstvo by sa malo viac zamerať na vyučovanie obdobia konštituovania slovenského národa až po koniec dvadsiateho storočia. „Čiže od polovice devätnásteho storočia až po súčasnosť, a to aj na úkor svetových dejín,“ povedal s tým, že mladí by mali vedieť, odkiaľ sme, kam ideme a čo znamenáme.

Najhorší v rámci prieskumu je pre Mičeva údaj, z ktorého vyplynulo, že takmer štyri percentá mladých považuje holokaust za správnu vec. „A to nie je konečné percento, lebo mnohí na túto otázku pre istotu neodpovedia. Radšej zareagujú slovom neviem, ako by sa priznali, že vraždenie ľudí považujú za správne. To je vec, nad ktorou by sme sa mali vážne zamyslieť,“ podotkol šéf múzea. Zároveň pripomenul, že v každej spoločnosti sú takí, ktorí si myslia, že niečo sa dá vyriešiť násilím, a ostatným môžu diktovať, čo majú robiť. „Slovensko nie je výnimkou. Ak niekto schvaľuje vraždu 70-tisíc ľudí len preto, že boli iní, asi niečo nie je v poriadku. Aj dnes by sa našli ľudia, ktorí by to urobili bez váhania,“ myslí si Mičev.

Celkovo Mičeva výsledky prieskumu neprekvapili, dopadli vraj tak, ako predpokladal. „Vedomosti mladých o historických udalostiach spred 75 rokov sú veľmi slabé. Treba to zmeniť, lebo strata historickej pamäti môže znamenať návrat k metódam riadenia štátu, aké tu boli predtým,“ dodal.

Výskum, ktorý si dali urobiť, má byť podľa Mičeva kľúčový pre zameranie vyučovania vo vzdelávacom centre Múzea SNP. V prípade záujmu ho poskytnú tiež ministerstvám školstva a vnútra. „Obsiahla štúdia, ktorá má skoro päťsto strán, poskytuje množstvo informácií o tom, v akom sme stave. Dlhodobo pripomínam, že nie je dôležité navyšovať hodiny dejepisu, no podstatná je kvalita vyučovania,“ hovorí Mičev a doplnil, že v múzeu majú akreditované vzdelávanie v troch oblastiach – holokaust, Povstanie a Slovensko v rokoch druhej svetovej vojny. Učiteľov školia, ako vyučovať, a kurzy vraj majú vždy plné. „Platia si ich sami a chodia sem cez víkendy, teda vo voľnom čase. Takýto spôsob vyučovania by však nemalo mať len naše múzeum. Sú tu ďalšie inštitúcie, ktoré ho môžu poskytnúť plošne. Učiteľov treba vzdelávať tak, aby to potom mohli prenášať na žiakov,“ vysvetlil. Dodal, že mladým sa treba prihovárať ich komunikačnými prostriedkami, čiže cez internet a rôzne moderné aplikácie.

Kompletné výsledky výskumu verejnej mienky medzi mládežou vo veku od 15 do 20 rokov k problematike znalosti a názorov na niektoré udalosti slovenských dejín sú k dispozícii na webovej stránke Múzea SNP.


Video: Múzeum SNP v Banskej Bystrici už polstoročie pripomína hrdinov a udalosti Povstania. (TV Pravda, 20. 8. 2019)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#SNP #Múzeum SNP #holokaust #75. výročie SNP
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku