Smer chce upraviť vymáhanie a podmienky náhradného výživného

Koaličná strana Smer chce upraviť vymáhanie a výšku náhradného výživného na Slovensku. Štát by mal na svoje plecia prebrať jeho vymáhanie spolu s rodičom dieťaťa. Poslanci strany predložili návrh novely zákona do parlamentu na septembrovú schôdzu.

22.08.2019 11:15 , aktualizované: 16:50
debata (6)

„V živote je veľký počet rôznych prípadov, kedy oprávnený rodič nedostáva výživné na dieťa, o ktoré sa stará, od svojho partnera. Je veľmi dôležité na tieto situácie reagovať,“ zhodnotil vo štvrtok na tlačovej konferencii predseda Smeru Robert Fico.

V súčasnosti podľa platného zákona sú stanovené viaceré podmienky pri náhradnom výživnom. Platí, že ak povinná osoba neplatí minimálne tri mesiace výživné, tak sa môže matka dieťaťa obrátiť na úrad práce v okrese, v ktorom býva a požiadať štát, aby vyplatil náhradné výživné. Musí však priniesť viaceré dokumenty, napríklad potvrdenie o výške výživného, potvrdenie, že tri mesiace prebieha exekučné konanie, ktoré iniciovala matka, resp. rodič a vymáhanie je neúspešné. Okrem toho je výška náhradného výživného obmedzená príjmovými limitmi.

Fico uviedol, že maximálne náhradné výživné je do výšky 1,2– násobku sumy životného minima, čo predstavuje 115 eur a rodič s jedným dieťaťom nemôže mať čistý príjem vyšší ako 673 eur. Smer chce túto trojmesačnú lehotu znížiť na dva mesiace, ako aj upraviť limit príjmu.

Po novom sa má zvýšiť aj príjem rodiča, a to na 1010 eur a maximálna výška náhradného výživného má byť 350 eur. „Žena nebude musieť čakať tri mesiace, ale už po dvoch mesiacoch neplatenia výživného príde matka na úrad práce a ten bude mať povinnosť podať automaticky trestné oznámenie na muža, ktorý neplatí. Je to významná pomoc pre rodiča, ktorému druhá strana neplatí výživné na dieťa,“ uviedol na príklade matky Fico.

Únia materských centier návrh víta

Sprísnenie podmienok pre neplatičov, ale aj nárok na náhradné výživné pri vyššom príjme rodičom pomôže, naznačuje Únia materských centier. „Naša spoločnosť je nastavená na mesačné platby – škola, krúžky, náklady na bývanie atď. Oneskorenie platby do niekoľkých mesiacov je problémové aj s vystavením finančných sankcií. Aj pri využití náhradného výživného nepredpokladáme, že sa k peniazom rodič dostane hneď. Na to všetko musíte mať vytvorené finančné rezervy. Suma 673 eur bola pri posudzovaní nízka aj vzhľadom na stúpajúce ceny pri bežných výdavkoch a domácnosť a rodič, ktorý sa "viac obracal“, bol znevýhodnený," komentovala návrh Daniela Konečná z Únie materských centier.

„Rovnako tak výška výživného na 355 eur je suma, ktorú v rodinnom rozpočte "je cítiť“. Je si treba vždy uvedomiť, že dieťa a jeho výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. A rodič s dieťaťom často fungoval ako bezúročná pôžička, ktorú druhý rodič doplatil omnoho neskôr, a v niektorých prípadoch vôbec," dodala Konečná.

Exekútori majú opatrný postoj

Slovenská komora exekútorov nechcela hodnotiť trestnoprávnu zmenu v tejto otázke, keďže výkon súdnej exekúcie je občianskoprávna agenda. „Domnievam sa však, že začatie trestného stíhania po dvoch mesiacoch neplatenia pohľadávky na výživnom nebude podmienené predchádzajúcim exekučným konaním. Doterajšia právna úprava určovala, že vyplácanie náhradného výživného bolo možné, len ak už začaté exekučné konanie bolo aspoň tri mesiace neúspešné. Pravdepodobne najvhodnejšie bude vyčkať na znenie navrhovanej právnej úpravy,“ povedala Stanislava Kolesárová, hovorkyňa Slovenskej komory exekútorov.

Koľko exekúcií v súčasnosti prebieha v súvislosti s neplatením výživného na deti, komora neeviduje. „Do Centrálneho registra exekúcií sa vymáhané pohľadávky zapisujú ako peňažné alebo nepeňažné, resp. pohľadávka na výživnom sa uvádza v doplnkových informáciách, pričom sa nerozlišuje výživné na maloleté alebo dospelé fyzické osoby, resp. výživné rodičov, rozvedený manžel atď.,“ objasnila Kolesárová.

Poslanci navrhujú zrušenie súdnych poplatkov v pracovnoprávnych sporoch

Smer chce tiež zrušiť súdne poplatky pri všetkých individuálnych pracovnoprávnych a štátnozamestna­neckých sporoch, informoval Juraj Blanár (Smer).

„Nebude sa to týkať len sporov spojených s odmeňovaním, ale napríklad sú to aj veci, ktoré sú diskriminačné pri uzatváraní pracovnej zmluvy,“ uviedol Blanár. Spresnil, že dôvodom na túto legislatívnu zmenu je aj fakt, že zaplatiť súdny poplatok v prípadoch, keď nemá zamestnanec niekoľko mesiacov vyplatenú mzdu, môže byť problematické.

Novela zákona by v prípade úspešného odhlasovania v parlamente mala byť účinná od 1. januára 2020.

Legislatívne opatrenie nadväzuje podľa Blanára na zavedenú povinnosť informovať o výške mzdy v pracovných inzerátoch a zákaz žiadať od zamestnancov mlčanlivosť o ich mzde zmluvným spôsobom. „Pevne verím, že tým uzavrieme trojicu veľmi dôležitých opatrení,“ dodal.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Robert Fico #výživné #súdne poplatky