Nemecká pripomína nacistické besnenie

Stovky ľudí zavraždili nacisti v januári 1945 v obci Nemecká na mieste, kde kedysi stála vápenná pec. Do slovenských dejín sa táto udalosť zapísala ako jeden z najkrvavejších vojnových zločinov. Na mieste tragédie potom vzniklo pietne miesto a neskôr aj pamätník.

27.08.2019 06:00
debata (40)
VIDEO: Pozrite sa na zrekonštruovaný pamätník, ktorý pripomína kruté udalosti.
Video

V ostatných rokoch pamätník pôsobil ošumelo, v júli však odštartovala rekonštrukcia a vynovenú pamiatku stihli oficiálne otvoriť ešte pred začiatkom veľkých osláv Povstania. Na rekonštrukciu Pamätníka umučeným vyčlenila vláda 220-tisíc eur. Opravili tam spevnené aj nespevnené plochy, úpravou prešli tiež bývalá vápenná pec a budova expozície. „Po rokoch to konečne vyzerá, ako má,“ hovorí Stanislav Mičev, riaditeľ Múzea SNP, pod ktorého správu pamätník patrí.

Prvú hromadnú popravu pri Nemeckej vykonali nacisti už 3. decembra 1944. Na samote Halgaš predtým zadržali Helenu Schwartzovú s päťmesačným synom Milanom, Alžbetu Gelbovú, Helenu Jokelovú a ďalšie tri neznáme osoby. Po krátkom väznení ich zavraždili, hodili do krátera po bombardovaní a zahrabali.

Vo veľkom tam nacisti spustili masové vraždenie ľudí od 4. do 11. januára 1945, a to ranou do zadnej časti hlavy. „Potom ich vhadzovali do vápennej pece a každý večer vynášali ich popol do Hrona, čo znemožnilo akúkoľvek dodatočnú identifikáciu tiel. Viaceré obete nezomreli hneď po výstrele, do vriaceho vápna ich teda hodili zaživa. Stanoviť počet obetí je veľmi zložité,“ povedal Mičev.

Odhaduje sa, že je to od 450 do 900 ľudí. Medzi nimi boli Židia, Rómovia, slovenskí, českí, francúzski a ruskí partizáni, rumunská študentka, odporcovia fašizmu či ďalšie podozrivé osoby. Obeťami boli muži, ženy aj deti. Najmladšie vraj malo len osem týždňov. „Mnohých z nich popravili tajne, bez súdu. Neevidovali ich v žiadnych spisoch. Niektorých jednoducho našli a okamžite zavraždili, bez akéhokoľvek vypočúvania,“ objasnil Mičev.

Kruté udalosti v Nemeckej patria, spolu s Kremničkou pri Banskej Bystrici, k najväčším vojnovým zločinom spáchaným na Slovensku. Nacisti si tento spôsob vraždenia vybrali cielene, aby tak zakryli svoje ohavné činy.

Po vojne časť vápenky zrekonštruovali a vytvorili tam pietne miesto. V roku 1958 vedľa nej postavili pamätník – sochu pripomínajúcu plameň pece. Autorom 12,5 metra vysokého diela z bieleho cementu a mramorovej drviny je Alexander Vika. V roku 1961 tam pribudla tiež trojmetrová bronzová socha – kľačiaca žena s rozpaženými rukami, ktorá pochádza z dielne Kláry Patakiovej. Sochu ženy v roku 2001 poškodili vandali, ktorí sa ju pokúšali odtiahnuť do zberných surovín. Našťastie sa im to nepodarilo a sochár Ján Filo ju opravil.

V roku 1962 vznikla v Nemeckej aj budova expozície. V správe Múzea SNP je od roku 2002. Z infor­mačných tabúľ sa tam návštevníci dozvedia všetko o masových popravách aj v ďalších obciach na Slovensku. Nájdu tam tiež fotografie niektorých obetí a predmety, ktoré kedysi patrili zavraždeným. Ponurú atmosféru umocňujú autentické zábery z odkrývania masových hrobov v povojnových rokoch, ktoré v expozícii premietajú.

Vynovený Pamätník umučeným v Nemeckej oficiálne otvorili v utorok 27. augusta ráno. Keďže predtým niekoľko rokov chátral, Mičeva táto zmena teší. „Už vlani sme dostali od ministerstva kultúry finančnú injekciu 70-tisíc eur. Veľmi nám to pomohlo, lebo to tam začínalo byť nebezpečné. Na niektorých miestach boli diery a ľudia si tam mohli ublížiť. Teraz to už vyzerá naozaj slušne,“ povedal spokojne Mičev.

Peniaze od štátu dostalo múzeum aj na ďalšie svoje objekty. Krajšiu podobu tak získala tiež záhrada Chavivy Reik, na ktorú im vyčlenili 25-tisíc eur. Vo vnútri múzea rozširujú za 210-tisíc eur výstavné priestory. „Ďalších 800-tisíc sme dostali na technologické a softvérové veci multimediálnej výstavy, ktorú otvoríme 29. augusta. Jej prvú prezentáciu ale urobíme už dva dni predtým,“ doplnil Mičev.

40 debata chyba
Viac na túto tému: #75. výročie SNP