Celkom bezplatné to však pre rodičov nebude. Suma od štátu vo výške 1,20 eura totiž na niektorých školách nepokryje plnú cenu za obed. Od septembra sa totiž zároveň zvýšili pásma na nákup potravín. Na druhej strane rodičia v každom prípade ušetria, ak teraz platili napríklad 26 eur za mesiac, po novom v závislosti od lokality a školy zaplatia do 10 eur.
Rátať však treba s poplatkami za réžiu, ktorá sa platí zvyčajne samostatne, ale nie na všetkých školách. Neplatí sa napríklad v Košiciach, no v niektorých mestských častiach hlavného mesta vyjde aj na 20 eur mesačne. Tam sa však predtým priplácalo ešte výrazne viac. Na školách a v škôlkach sa predvlani najedlo 381-tisíc detí a počet stravníkov sa podľa odhadov rezortu práce zvýši o desatinu, no podľa Združenia miest a obcí Slovenska až asi o štvrtinu. "Na nábeh dotácie sú omnoho lepšie pripravené samosprávy, ktoré s tým majú skúsenosti od projektu zavedeného na materských školách od januára 2019,“ povedal hovorca združenia Michal Kaliňák. Tam sa už totiž popasovali napríklad s odhlasovaním detí z obeda v prípade choroby či s tým, ako riešiť neodhlásené obedy. Nárok na peniaze od štátu má totiž len dieťa, ktoré sa zúčastní na vyučovaní a aj odoberie obed.
Nejasná je aj výška prípadného doplatku. Tú nechalo ministerstvo na mestách. Niektoré školy tak pýtajú peniaze vopred, inde sa bude platiť až po vyhodnotení dochádzky. Niekde však stále nevedia, o koľko sa im reálne zvýši počet stravníkov. Niektoré mestá síce zisťovali záujem ešte koncom uplynulého školského roka, no zďaleka to nie je pravidlo. Mnohé mestá sa zase vrhli do státisícových rekonštrukcií či nákupu hrncov, no až v priebehu septembra uvidia, či išlo o oprávnené investície.
"Poskytnutá dotácia nie je postačujúca,“ hovorí Mária Halašková z oddelenia komunikácie s verejnosťou bratislavskej mestskej časti Petržalka. Stravná jednotka na petržalských školách totiž prevyšuje sumu 1,20 eura. K tomu treba uhradiť aj režijné náklady na prípravu stravy a prevádzku – energie, voda, plyn, opotrebovanie riadu, spotrebičov, dodáva Halašková. "Je potrebné zobrať do úvahy aj neustále zvyšovanie cien potravín a energií,“ hovorí. Okrem toho je dotácia aj ďalšou administratívnou záťažou pre vedúce školských jedální, dodáva Halašková – a to hlavne pri mesačných zúčtovaniach.
Pri dotácii v sume 1,20 eura na žiaka sa bude v Žiline doplácať tri až štyri centy na obed. V tamojších školských jedálňach sa v minulom školskom roku stravovalo 83 percent žiakov. "Od septembra sa počíta s plnou stravovanosťou žiakov,“ hovorí vedúca odboru školstva a mládeže v Žiline Viera Popluhárová. Po skúsenostiach z predchádzajúcich školských rokov sa však podľa nej reálne čísla prihlásených stravníkov budú môcť zistiť najskôr v októbri.
Mesto preto do školských jedální zakúpilo veľkokuchynské zariadenia. V čase letných prázdnin sa zrekonštruovalo päť jedální. Hľadali sa aj zamestnanci. "Najväčšie nedostatky vidíme v tom, že pred prijatím tohto zákona neprebehla najskôr odborná diskusia,“ hovorí Popluhárová. Tá mohla podľa nej totiž vopred vyriešiť problémy z praxe, ktoré sa riešili za pochodu.
Dotácia sa má zvýšiť
V hre je aj zvýšenie sumy určenej pre základné školy, ktoré už avizovali poslanci koaličnej strany Smer. S prípadným zvýšením dotácie sa však bude čakať na prax. "Po niekoľkých mesiacoch poskytovania dotácie vyhodnotia, či je postačujúca, alebo nie. Následne zhodnotia, či je potrebné dotáciu navýšiť,“ povedala hovorkyňa rezortu práce Veronika Husárová. Dotácia na stravu by sa tak zvýšila z 1,20 eura na 1,21 eura pre prvý stupeň a 1,30 eura pre druhý stupeň základných škôl. V týchto sumách sa pohybujú tretie pásma pre nákup potravín na oboch stupňoch základných škôl. Platiť by sa tak musela už len réžia.
Zvýšenie dotácie na stravu by privítali aj mestá a obce. Odpadli by im tak starosti s vyberaním doplatkov či takzvanej zábezpeky na neodhlásené obedy. Výrazne by sa zjednodušila aj administratíva okolo obedov zadarmo. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) podľa jeho hovorcu Michala Kaliňáka takéto zvýšenie dotácie navrhovalo už od prvého rokovania.
Aj 16-roční
No i pri navýšenej sume dotácie by sa našli žiaci, ktorí by okrem réžie doplácali aj na jedlo. Na niektorých školách totiž môžu byť aj žiaci vo veku od 15 do 19 rokov, ktorí si plnia povinnú školskú dochádzku, upozorňuje Halašková. "Tam by navrhované zvýšenie dotácie podľa vekovej kategórie nepostačovalo, pretože podľa tretieho finančného pásma je obed 1,41 eura na deň,“ hovorí.
Nárok na dotáciu totiž majú aj deti staršie ako 16 rokov, ktoré navštevujú špeciálnu základnú školu. Zákon nešpecifikuje vek, podmienkou je zúčastniť sa na vyučovaní na základnej škole a odobrať obed. Pri dotácii 1,20 eura na deň tak rodičia týchto detí musia počítať s mesačným doplatkom okolo 4,20 eura. Samozrejme, k tomu treba prirátať režijné náklady, vysvetľuje Halašková – v Petržalke je to 40 centov na deň. Teda okolo osem eur mesačne.
"Ak by škola poskytovala aj desiatu, rodič by musel doplácať na desiatu podľa stanovených finančných pásiem,“ hovorí Halašková. V Petržalke by to bolo 52 centov pre prvý stupeň a 56 centov pre druhý. Mesačne by tak rodič priplatil okolo desať eur.
Viac si priplatia aj alergici či deti so športovým jedálnym lístkom. Väčšina škôl však bude rodičom alergikov dotácie vyplácať priamo na účet. Jedálňam totiž chýbajú kapacity na špeciálne varenie pre deti so zdravotnými problémami.
Niekde bez doplatkov
Navrhované zvýšenie by podľa Henricha Vargu z mestského úradu mesta Nitra úplne pokrylo náklady na potraviny na tamojších základných školách. "Rodičia by nemuseli nič doplácať, čím by sa výrazne znížila administratívna záťaž pre vedúce jedální,“ hovorí.
Nitra aktuálne stanovila 30-eurovú zábezpeku. Z nej sa budú hradiť obedy v prípade, že rodič dieťa neodhlási. Nitrianske základné školy sú podľa Vargu na nábeh dotácie pripravené. "Nedostatky, ak nejaké budú, sa prejavia až po začatí školského roka,“ hovorí. Mesto pritom počíta s 15– až 20-percentným nárastom počtu stravníkov.
V prípade zvýšenia by dotácia pokryla náklady v plnej výške aj v Banskej Bystrici. "Zákonný zástupca by teda uhrádzal len režijné náklady,“ povedala hovorkyňa mesta Dominika Mojžišová. Presné počty detí, čo sa budú stravovať v banskobystrických školách, mesto ešte nemá. "Zriaďovatelia základných škôl majú povinnosť aktualizovať počty detí na účely dotácie na podporu stravovacích návykov do 10. septembra,“ hovorí Mojžišová.
Ak by sa dotácia zvýšila, aj v Trnave by rodičia platili už len réžiu päť eur. Podľa hovorkyne mesta Veroniky Majtánovej však očakávajú len minimálny nárast počtu stravníkov.
"Dotácia na stravu pokrýva len náklady na potraviny, nie režijné náklady, ktoré však s vydávaním obedov bezprostredne súvisia,“ vysvetľuje hovorkyňa bratislavskej mestskej časti Ružinov Tatiana Tóthová. Kvôli zavádzaniu obedov zadarmo totiž museli jedálne rozširovať kapacity kuchýň, ale aj prijímať ďalší personál, dodáva. "Ak by mali byť pokryté aj takéto náklady, malo by to navýšenie byť na úrovni 50 centov na žiaka s tým, že by sa dotácia netýkala len surovín,“ hovorí Tóthová.
Foto: Ministerstvo práce, Ministerstvo školstva