O peniaze môžu vysokoškoláci žiadať od 9. augusta. „Stabilizačné pôžičky sa poskytujú bez ručiteľa,“ vysvetlila Adriana Orthová z Fondu na podporu vzdelávania. V najbližšom školskom roku fond na ne vyčlenil 2 176 000 eur. „Je to dostatok finančných prostriedkov pre takmer všetkých študentov ošetrovateľstva na Slovensku,“ doplnila Orthová.
Koľko žiadostí fond zatiaľ dostal, nebolo uvedené, presné číslo bude známe v septembri. Minulý školský rok požiadalo o pôžičku 259 študentov, dostalo ju 243, celková suma bola 486 000 eur. Najviac predložených žiadostí, viac ako 40 percent, prišlo z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.
Stabilizačná pôžička je určená študentom ošetrovateľstva na prvom stupni štúdia, teda do získania bakalárskeho titulu. Pri desaťmesačnom akademickom roku žiadateľ dostane mesačne dvesto eur. Za tri roky štúdia môže získať podporu 6 000 eur. Podmienkou je, aby absolvent zostal určitý čas pracovať na plný alebo aspoň na polovičný úväzok v odbore na Slovensku. Ak zotrvá tri roky, pôžičku vracať nemusí. „V minulom akademickom roku sa žiadateľovi o stabilizačnú pôžičku výška pomernej časti nesplatenej istiny stabilizačnej pôžičky znížila o jednu tretinu v prípade odpracovania dvanásť celých mesiacov na pozícii sestry,“ spresnila Orthová.
Ministerstvo zdravotníctva je zatiaľ s týmto systémom spokojné. „Očakávame, že záujem o stabilizačné pôžičky pre študentov ošetrovateľstva v bakalárskom štúdiu dennej formy bude v najbližšom období významnejší,“ reagovala Zuzana Eliášová, hovorkyňa rezortu. Ministerstvo sa ponuku pre mladých študentov snaží propagovať aj prostredníctvom listu a informačných materiálov, ktoré distribuuje na vysoké školy ponúkajúce odbor ošetrovateľstva.
„Ide o krok, ktorý možno hodnotiť pozitívne, a predpokladáme, že bude mať motivačný charakter pre záujemcov o štúdium,“ reagovala Jaroslava Oravcová, hovorkyňa Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Kompletné odpustenie pôžičky môže byť podľa nej pre mladého človeka zaujímavé. „Môže to viesť študentov nielen k štúdiu, ale aj k práci v tomto odbore v slovenských zdravotníckych zariadeniach,“ zhodnotila hovorkyňa. Tento akademický rok získalo bakalára z ošetrovateľstva 21 absolventov, na budúci rok by ich malo byť 23.
„Určite im táto možnosť padne vhod, no mnohí študenti sú už počas štúdia zárobkovo činní, niektorí dokonca už vo svojom odbore ako zdravotní asistenti,“ priblížila Martina Bašková, prodekanka Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine. Na odbor ošetrovateľstvo prijali tento rok 35 z maximálnej kapacity 50 študentov. „Nemyslím si, že by využívanie pôžičky bolo spôsobené nákladmi na štúdium, máme veľmi dobre vybavené knižnice, takže študentom odpadajú náklady spojené s kúpou kníh či skrípt,“ dodala Bašková. Študenti podľa nej peniaze minú skôr na bežný život, stravovanie, cestovanie alebo na dofinancovanie výmenných pobytov v zahraničí.
Podľa Martina Urmaniča, riaditeľa mediálneho odboru Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, peniaze pomôžu študentom aj pri bývaní a nákladoch na internát. „Pôžička môže mať zároveň podporný efekt pre tých, ktorých tento odbor zaujíma, ale z rôznych rodinných a ekonomických dôvodov si netrúfnu na štúdium,“ mieni Urmanič.
Študenti sú voči pôžičkám skeptickí. „Neoplatí sa to, lebo študent si popri škole vie zarobiť 300 – 400 eur mesačne. A nežije v neistote po škole, že niekoľko rokov musí pracovať za minimálny plat,“ zhodnotila Barbora, študentka ošetrovateľstva na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Pripomenula, že ošetrovatelia majú v zdravotníctve najťažšie pracovné podmienky. „Pre mladého človeka je to veľký záväzok, najmä ak sú aj iné možnosti získania peňazí na štúdium,“ dodala budúca bakalárka.
Študentov od práce na Slovensku neodrádza len plat. „Odísť nás núti aj chabý stav priestorov a vybavenia v štátnych nemocniciach. Človek tak nemôže rozvíjať svoje ja ani aplikovať postupy, ktoré sú v iných krajinách už desať rokov zaužívané,“ pripomína Kristína, študentka ošetrovateľstva v Bratislave. Peniaze by sa podľa nej mali využiť skôr na renováciu nemocníc a na mzdy.
Štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií potvrdzujú, že počas rokov 2012 – 2016 počet sestier na Slovensku klesol o 0,9 percenta. Tento negatívny trend potvrdzujú aj čísla OECD, ktoré uvádzajú, že počas rokov 2000 – 2015 klesol podiel počtu sestier zo 7,4 na 5,7 sestry na tisíc obyvateľov, pričom priemer OECD je 9 sestier na tisíc obyvateľov. Podľa Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek chýba u nás viac ako 15-tisíc sestier a pôrodných asistentiek.