„Ak poslanci návrh novely neschvália, bude naďalej pretrvávať súčasný stav, keď pri náhodnej ťažbe a spracovaní kalamity prichádzame o lesy i v tých najvzácnejších chránených územiach,“ upozorňuje WWF Slovensko. SOS/Birdlife dodáva, že ak nepríde zmena, hlucháň hôrny o pár desaťročí na Slovensku vyhynie. Pripomína tiež, že v lese žijú aj iné organizmy a nedá sa naň pozerať len cez optiku stromov.
Ako krok správnym smerom, aj keď nie dostatočným, novelu vníma aj europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko). „Problémom tejto novely je, že viaceré existujúce nedostatky zlepšuje len o málo, a niektoré problémové a dôležité veci stále nerieši,“ myslí si. Novele vyčíta napríklad ponechanie komplikovaných piatich stupňov ochrany alebo zhoršenie participácie verejnosti v rozhodovacích procesoch ochrany prírody.
WWF Slovensko aj Hojsík tiež kritizujú, že ministerstvo životného prostredia ustúpilo od pôvodnej snahy presunúť pod rezort štátne pozemky aspoň v piatom najprísnejšom stupni ochrany. Hojsík by privítal, ak by boli pod rezortom štátne pozemky už od tretieho stupňa.
Striktne proti prijatiu novely sú, naopak, niektorí súkromní vlastníci lesov združení v Únii regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska. Tá tvrdí, že v okolitých krajinách sa problematika lesov rieši aktívnym manažmentom, čomu novela podľa nich zabráni.
Novelu zákona o ochrane prírody, vďaka ktorej budú môcť štátni ochranári zabrániť výrubu v národných parkoch, poslanci v júni posunuli do druhého čítania. V stredu (4. 9.) dostala zelenú od Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.