Časť uznesenia, ktoré sa týka kauzy zhabania telefónov a počítača, zverejnil v piatok večer sudca bratislavského krajského súdu Peter Šamko na portáli pravnelisty.sk. Spochybňuje obsah tohto uznesenia.
Okrem Jankovskej policajti vzali 22. augusta mobilné telefóny aj ďalším sudcom či prokurátorom. Viaceré médiá priniesli informácie, že má ísť o prokurátora Bystríka Paloviča, sudkyne Zuzanu Maruniakovú (OS BA V), Miriam Repákovú (OS BA I), ako aj Jankovskej sestru – krajskú sudkyňu Andreu Haitovú. V piatok televízia Markíza uviedla, že polícia by mala mať v rukách aj telefón právničky Evy Timár Myjavcovej a asistentky poslanca za Smer Jozefa Bučeka Dariny Lenártovej. S tou sa Jankovská poznala, na sociálnej sieti sú dostupné ich spoločné fotografie. Timár Myjavcová zasa bola v minulosti správkyňou konkurznej podstaty v kauzách, ktoré sa spájajú s menom kontroverzného podnikateľa Mariana Kočnera.
Polícia pred vyše dvoma týždňami vysvetlila, že vykonala zaisťovanie úkony v trestnej veci týkajúcej sa korupčnej trestnej činnosti a zneužívania právomoci verejného činiteľa v súvislosti so zaistenými správami z telefónu Mariana Kočnera prostredníctvom chatovacej aplikácie Threema. Kočner je obvinený z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a od minulého júna sedí vo väzbe pre kauzu falšovania televíznych zmeniek v hodnote takmer 70 miliónov eur.
Objavili sa informácie, že Jankovská si s Kočnerom vymenila približne tisíc správ. Tá však spojenie s kontroverzným podnikateľom popiera. „Nepoznám ho, nekomunikovala som s ním, ani priamo, ani sprostredkovanie, ani osobne, nijako,“ povedala 3. septembra, keď sa vzdala postu štátnej tajomníčky. „Svoj mobilný telefón som dobrovoľne vydala a takisto aj všetky prístupové kódy k môjmu telefónu, pretože nemám čo tajiť,“ tvrdí Jankovská. Kedy si odovzdaný telefón kúpila a ako dlho ho používala, povedať odmietla. Priznala však, že používala a stále používa aplikáciu Threema. Pripomenula ale, že Kočnerov telefón bol pred odovzdaním polícii tri mesiace v rukách elitného siskára Petra Tótha a autenticita správ je preto podľa nej pochybná.
V uznesení vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry sa píše, že začal trestné stíhanie za zločin prijímania úplatku, prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom zasahovania do nezávislosti súdu, ďalej zločin podplácania.
Samotný opis skutkov je však nekonkrétny. Podľa prvého bodu sudcovia, ktorí nie sú bližšie stotožnení, v rámci Bratislavského kraja, najmä však na Okresnom súde Bratislava I a Najvyššom súde mali počúvať pokyny človeka, ktorý vystupoval ako sudca Okresného súdu Bratislava I a rozhodovať podľa jeho želaní. Za to mali spolu s ďalšími ľuďmi žiadať a prijímať úplaty – išlo o hotovosť a rôzne výhody.
V druhom bode sa píše o zamestnankyni rezortu spravodlivosti, ktorá od septembra 2017 do mája 2018, ktorá na základe pokynov „doposiaľ nestotožneného páchateľa“ mala ovplyvňovať rozhodnutia na Okresnom súde Bratislava V v prospech tohto „páchateľa“. Podľa uznesenia si za to mala žiadať a prijať úplatky vo forme hotovosti alebo nenáležitých výhod od tohto „páchateľa“.
Podľa tretieho bodu uznesenia mali byť podplácaní sudcovia rôznych súdov v rámci Bratislavského kraja, najmä Okresného súdu Bratislava I a Najvyššieho súdu, aby rozhodovali v prospech „nestotožneného páchateľa“, ktorý vystupuje ako sudca Okresného súdu Bratislava I. Úplatky mala opäť brať aj „osoba vystupujúca ako zamestnankyňa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky“ za to, že ovplyvňovala výsledky súdnych konaní na Okresnom súde Bratislava V. Podplácaní však mali byť aj sudcovia ďalších súdov, medzi nimi aj Najvyššieho súdu SR.
Podľa medializovaných informácií sa možno domnievať, že „nestotožneným páchateľom“ je Kočner, ktorý sa dobrými kontaktmi v justícii chválil svojej pravej ruke Alene Zsuzsovej. Tá je tiež obvinená z Kuciakovej vraždy a od minulého septembra je vo väzbe.
Podľa Šamka uznesenie „vzbudzuje pochybnosti o svojej zákonnosti“. Argumentuje, že nekonkretizuje skutky uvedením miesta, času, prípadne okolnosti. „Obsah uznesenia je iba kombinácia opisu právnych viet priamo zo skutkových podstát trestných činov a paušálnych domnienok, ktoré vychádzajú z kolektívnej prezumpcie viny všetkých sudcov pôsobiacich na súdoch v Bratislavskom kraji,“ vyčíta Šamko uzneseniu vyšetrovateľov.
Ďalej vysvetľuje, že Trestný poriadok neumožňuje začať trestné stíhanie vo veci, ak sa skutok iba „črtá“ v hmlistých obrysoch a je založený na všeobecných indíciách, ktoré nie sú konkretizované. „V prípade, ak existuje podozrenie zo spáchania konkrétneho trestného činu, avšak zatiaľ nie je jasné, ako sa mal skutok stať, potom nie je možné začínať trestné stíhanie vo veci a vymýšľať skutkové okolnosti o "bližšie nestotožnených sudcoch“, „nezistených miestach“, „bližšie nestotožnenom páchateľovi“, „bližšie nestotožnených osobách pôsobiacich mimo justičných orgánov“ či „bližšie nestotožnených zamestnankýň Ministerstva spravodlivosti SR“, napísal krajský sudca.
Uznesenie hodnotí ako „právnu katastrofu“, pretože neobsahuje žiaden konkrétny skutok. Bližšie rozoberá skutok v bode 1), kde uznesenie hovorí o paušálnych podozreniach vo vzťahu k „bližšie nestotožneným sudcom na rôznych súdoch v rámci Bratislavského kraja“. Pripomína, že v tomto kraji je sedem okresných súdov, jeden krajský, Najvyšší súd SR a Špecializovaný trestný súd. Šamko upozorňuje, že vyšetrovateľ ďalej v uznesení píše najmä o Okresnom súde Bratislava I, Najvyššom súde či Okresnom súde Bratislava V, „ale z textu je zjavné, že nejde len o tieto súdy, ale aj o tieto súdy“.
Krajský sudca uzneseniu vyčíta, že všetko, čo je v ňom uvedené, je „bližšie nestotožnené“ – nielen osoby, ale aj ich konanie, či motív ich konania. „S trochou irónie by sa dalo povedať, že jediné, čo na uznesení o začatí trestného stíhania nie je "bližšie nestotožnené“, je spisová značka a dátum vydania," dodáva Šamko.