Spomedzi 213 členov SaS sa na mimoriadnom kongrese vo Zvolene zúčastnilo 145 delegátov. Vo voľbe predsedu ich hlasovalo 141. Richard Sulík ako jediný kandidát zvíťazil so 135 hlasmi. Šesť hlasovacích lístkov bolo neplatných. Opätovne zvolený líder vyzdvihol, že na snem prišli viac ako dve tretiny členov strany. „Toto je silný signál pre našich voličov o tom, že sme jednotní,“ podčiarkol. „Dnešným dňom sú slová ako kritici, oponenti, vzbúrenci minulosť, dnes robíme hrubú čiaru, dnes sa strana SaS zomkne a spoločne ideme do volieb,“ vyhlásil Sulík po zverejnení výsledkov voľby.
Otázniky okolo súdržnosti strany však nevymizli. Na sneme chýbala zhruba tretina členov. Neprišli podpredsedovia Ľubomír Galko a Jana Kiššová ani predsedníčka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová či poslanci parlamentu Jozef Rajtár, Renáta Kaščáková, Radoslav Pavelka a Vladimír Sloboda. Vopred avizovali, že nesúhlasia s tým, akým spôsobom Sulík mimoriadny kongres zvolal. Urobil tak narýchlo v auguste, hoci v júni mala SaS riadny snem, na ktorom odsúhlasila, že stranu povedie do volieb Sulík. Silneli však hlasy, podľa ktorých mal po parlamentných voľbách vyzvať Sulíka vo voľbe šéfa strany Galko. Po tom, čo predseda liberálov v lete ohlásil, že predseda sa bude voliť už v septembri, Galko zložil zbrane a na voľbe sa nezúčastnil.
Sulík po sobotňajšom sneme naznačoval, že na spory v strane zabudne. „Náš súper, to nie sme my. Náš súper je Smer. My ideme odstaviť Smer, toto je cieľ všetkých členov SaS,“ zdôraznil. Nekomentoval, či si kritici vyslúžia horšie miesto na kandidátke, tá sa podľa jeho slov ešte len bude vytvárať. „Viem neskromne povedať, že šípim, kto bude na prvom mieste,“ podotkol Sulík, ktorý bude zrejme aj lídrom kandidátky.
Krátko po Sulíkovom znovuzvolení zvolali tlačovú konferenciu nespokojní poslanci na čele s Galkom, Kiššovou a Blahovou. Zopakovali, že mimoriadny kongres bol podľa nich zvolaný v rozpore s demokratickými princípmi strany. „Je absurdné, aby sa už raz riadne zvolený predseda nečakane vzdal funkcie, a to len z jediného dôvodu, že chce byť zvolený na ďalšie štyri roky ešte predtým, ako mu uplynie predchádzajúce volebné obdobie,“ mieni Kiššová. Výsledok mimoriadneho kongresu neuznávajú a mandát Richarda Sulíka by sa mal skončiť na budúcoročnom riadnom kongrese, dodala. Uviedla tiež, že Sulíka rešpektujú ako nespochybniteľného lídra do volieb.
Nespokojenci však budú kandidovať do parlamentu za SaS a nezvažujú prestup do inej strany. Poslanci zároveň oznámili, že v rámci strany zakladajú platformu. „Cieľom našej názorovej platformy Demokratické jadro SaS je zabrániť ďalším odchodom nespokojných členov zo strany SaS, upevňovať povesť strany SaS ako spoľahlivého liberálneho pravicového subjektu a uskutočniť voľby predsedu SaS v riadnom termíne v júni 2020,“ objasnil poslanec Jozef Rajtár.
Čo sa bude diať v prípade, ak SaS na budúci rok predsedu voliť nebude, je otázne. Politický analytik Ján Baránek nevylučuje, že napätie môže eskalovať a vnútri strany môže vzniknúť ďalší spor. „Ale to už bude po voľbách. Zrejme sa zhodli na nejakom statuse quo do volieb. Pre nich je deadline koniec februára, čo sa bude diať potom, nie je až také podstatné,“ myslí si analytik.
Najnovší vývoj v strane vníma ako kompromis. „Oni si asi všetci uvedomujú, že pokiaľ by nastal úplný rozkol, nedostanú sa do parlamentu. To, že urobili platformu, nie je nič neobvyklé, platformy sú po celom svete vo veľa stranách v parlamentných demokraciách, z toho by som nerobil vedu. Samozrejme, pokiaľ to zostane v tejto rovine a platforma nie je predpríprava na niečo iné, pokiaľ nebudú vzájomne proti sebe bojovať a nedostane sa to do médií,“ ozrejmil Baránek.
V súvislosti s názvom platformy Demokratické jadro SaS, má analytik obavy, či tým straníci nechceli dať posolstvo, že SaS vnútorne nie je demokratická. „Takže začiatok nasvedčuje, že ide skôr o dosť silnú nezhodu, než platformu, aspoň podľa názvu. Ale možno sa to utrasie, lebo platí aj to, čo som už povedal – jedna aj druhá strana musia vedieť, že pokiaľ by nastal rozkol, do parlamentu by zrejme neprešli,“ zdôraznil analytik.
Chýbajúcou tretinou členov na kongrese je podľa Baránka Sulíkov predsednícky mandát navonok oslabený. „To, že tretina neprišla, ale aj tá platforma, to sú signály pre Sulíka, že niečo by mal vnútri robiť, aby sa situácia do volieb upokojila. Nevidíme dovnútra strany, nakoľko sú tam osobné ambície tých ľudí a nakoľko je stav taký, že pomery sú nedemokratické. O tom môžeme len špekulovať,“ uzavrel Ján Baránek.
Sulíka sa po mimoriadnom sneme nečakane zastala europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá v lete požiadala o pozastavenie členstva v SaS. „Som rada, že Richard Sulík predsedníctvo obhájil. To, čo sa v strane dialo kvôli osobným ambíciám niektorých členov, sa dalo vyriešiť iba takto. A to hovorím napriek tomu, že patrím medzi Sulíkových kritikov. Jedna vec je ho kritizovať za obsah vyjadrení, druhá je snaha odstaviť ho kvôli neukojeným mocenským ambíciám,“ napísala Nicholsnová na sociálnej sieti.
Aktuálna situácia v SaS sa podobá dianiu v roku 2016. Aj vtedy Sulík zvolal mimoriadny kongres, vzdal sa funkcie predsedu a následne na tento post opäť kandidoval. O predsednícke kreslo sa chcel pôvodne uchádzať aj Jozef Mihál, ktorý je dnes podpredsedom strany Spolu. Špekulovalo sa o tom, že Sulík chcel narýchlo zvolaným kongresom znížiť šance svojho protikandidáta. Mihál napokon nekandidoval, Sulík bol zvolený jednohlasne.