Poslanec parlamentu za Smer Dušan Jarjabek povedal, že nepodporí vo voľbe Ľubomíra Galka na post podpredsedu Národnej rady (NR) SR. Dodal, že poslanecký klub Smeru ešte k tejto téme nerokoval. Poslanci za SNS sa majú podľa predsedu poslaneckého klubu strany Tibora Bernaťáka ešte pred voľbou stretnúť v klube, na ktorom dohodnú svoj postup. Klub Mosta-Híd nomináciu Galka podporí. Nový podpredseda parlamentu sa má voliť vo štvrtok 12. septembra.
„Zúčastním sa voľby a pána Galka voliť nebudem. Je to môj osobný záver, je to pre mňa nedôveryhodný človek,“ povedal Jarjabek. „Sme dosť dlho v parlamente na to, aby sme sa navzájom poznali, kto čo povedal, kto si za čím stál, kto klamal, kto koho kedy urazil, kto sa ako neslušne správal. Z toho budem vychádzať,“ vysvetlil poslanec Smeru.
Šéf Smeru Robert Fico ešte v júni uviedol, že Galka voliť nebude a mieni sa usilovať o to, aby opozícia prišla s inou nomináciou. Podporiť Galka sa vtedy nechystal ani poslanec Erik Tomáš (Smer).
Predseda poslaneckého klubu Mosta-Híd Tibor Bastrnák uviedol, že poslanci budú hlasovať za Galka. Potvrdil tak dávnejšie stanovisko strany, že voči rozhodnutiu SaS nemá Most-Híd výhrady. Opozičné hnutia OĽaNO a Sme rodina v júni deklarovali, že Galka na post podpredsedu podporia.
Schôdza NR SR pokračuje
Plénum v utorok neschválilo návrh poslankyne Anny Zemanovej (SaS), ktorá žiadala Mandátový a imunitný výbor NR SR, aby prerokoval vzdanie sa mandátu bývalej poslankyne Moniky Jankovskej a podala o tom plénu informáciu, aby NR SR mohla vziať na vedomie vzdanie sa mandátu poslanca.
Opozičný poslanec Eduard Heger (OĽaNO) neuspel s návrhom, aby minister financií Ladislav Kamenický (Smer) predniesol v parlamente správu o pláne rezortu financií, ako chce dosiahnuť vyrovnané hospodárenie na Slovensku.
Jeho stranícky kolega Ján Marosz zase chcel zaviazať ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd), aby zabezpečil odstránenie azbestu v násypoch na stavbe bratislavského obchvatu. Parlament odmietol aj návrh Zsolta Simona (nezaradený), aby bola do parlamentu predložená správa o čerpaní eurofondov v rokoch 2014 –2020. Poslanci neschválili ani návrh poslanca Miroslava Sopka (OĽaNO), ktorý navrhoval zaradiť na schôdzu prijatie vyhlásenia NR SR k stavu klimatickej núdze.
Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič neuspel s návrhom, aby bol z funkcie odvolaný podpredseda parlamentu Martin Glváč (Smer) pre komunikáciu s obvinenou Alenou Zs. v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Danko tiež avizoval, že utorok 24. septembra sa v parlamente nebude hlasovať.
Odvolávanie premiéra Pellegriniho
Duplicitu návrhov na vyslovenie nedôvery premiérovi Petrovi Pellegrinimu (Smer) preskúma ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR. Požiadal o to predseda parlamentu Andrej Danko (SNS).
Vyslovenie nedôvery premiérovi by malo byť posledným bodom programu riadnej 49. schôdze NR SR. Zároveň by mali tento bod poslanci prerokovať aj na piatkovej (13. 9.) mimoriadnej schôdzi o 13.00 h.
Ďalšiu mimoriadnu schôdzu iniciovala opozícia, ktorá nebola spokojná s tým, ako sa presunulo hlasovanie o nedôvere premiérovi na koniec riadnej schôdze parlamentu. Pôvodne sa mal premiér pred poslancov postaviť už minulý týždeň v piatok (6. 9.). Keďže plénum nebolo uznášaniaschopné, schôdzu sa poslanci pokúsili otvoriť opäť v pondelok (9. 9.). Ani vtedy sa pre rovnaký dôvod schôdza neotvorila. Danko preto bod zaradil v zmysle rokovacieho poriadku na záver septembrovej schôdze.
Ústavní sudcovia i financovanie cirkví
Poslanci budú na schôdzi vyberať kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR už v piatej voľbe. O post ústavného sudcu sa uchádza 16 kandidátov. Do plného počtu majú zvoliť ešte štyroch kandidátov.
Plénum má definitívne rozhodnúť o tom, či sa od roku 2022 budú na Slovensku zálohovať jednorazové nápojové obaly, predpokladá to návrh zákona envirorezortu. Poslanci majú opätovne rokovať aj o novele zákona o sudcoch a prísediacich, ktorý vetovala prezidentka Zuzana Čaputová.
Na programe schôdze je i vládna novela zákona, ktorá chce určiť nový spôsob financovania cirkví, ten by mal postupne zohľadniť aj počet veriacich. Poslanci majú rokovať aj o novele zákona o cestnej premávke. Sprísniť by sa mal zákaz používania prístrojov za volantom, novela sa tiež zameriava na vodičov s nízkou praxou.
Vláda predložila parlamentu novelu zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Tí by mohli byť odmeňovaní na základe výkonu funkcie, nie iba za vojenskú hodnosť, ako to bolo doteraz.
Poslancov čaká aj vládny návrh zákona, podľa ktorého by do predškolského zariadenia mohlo byť prijaté len také dieťa, ktoré sa podrobilo povinnému pravidelnému očkovaniu.
Na programe je tiež novela tlačového zákona, ktorou by sa malo znovu zaviesť právo na odpoveď pre verejných činiteľov. Novela poslanca Dušana Jarjabka (Smer) prešla do druhého čítania ešte vo februári, odvtedy sa z rokovania pléna opakovane presúvala.
Definitívne by mali poslanci rozhodnúť o tom, či sa nezdaniteľná časť základu dane od budúceho roka zvýši tak, ako to navrhujú poslanci za Most-Híd. Rozhodnúť tiež majú o novele z dielne SNS, podľa ktorej má od budúceho roka klesnúť daň z príjmu právnických osôb z 21 na 15 percent. Ďalším opatrením SNS je zrušenie koncesionárskych poplatkov pre seniorov a poberateľov dávok v hmotnej núdzi.
Snemovňa bude rokovať aj o tom, či sa určí pojem národnostná škola, navrhuje to skupina poslancov za Most-Híd. Poslanci za Smer Robert Fico a Erik Tomáš zase navrhujú zmeniť postup určovania minimálnej mzdy. Stanovenie výšky minimálnej mzdy na rok 2021 by malo byť primárne založené na dohode sociálnych partnerov.
V pléne je predložený aj návrh poslancov zo SaS, ktorí chcú, aby trvalý pobyt na území SR mohol získať aj cudzinec z tretej krajiny, ktorý je partnerom občana SR s trvalým pobytom na Slovensku.
Plénum sa bude zaoberať aj niekoľkými opozičnými návrhmi na zmeny v zákone o umelom prerušení tehotenstva. Lehoty na vykonanie interrupcie chce upraviť Sme rodina aj ĽSNS. Úpravy navrhuje aj OĽaNO či nezaradený poslanec Richard Vašečka.
Poslanci majú tiež na septembrovej schôdzi prerokovať niekoľko správ, napríklad správu generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry v roku 2018, ako aj správu špeciálneho prokurátora o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry.