Predseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo Štefan Zelník (SNS) odovzdal ministerke zdravotníctva Andrei Kalavskej (nom. Smer) memorandum, ktoré dostala od zástupcov zdravotných poisťovní a organizácií, ktoré pôsobia v zdravotníctve. Podľa neho treba brať dokument vážne. „Pre mňa je dôležité, že o chýbajúcich peniazoch hovoria už aj zdravotné poisťovne, teda platitelia, nie je to sťažovanie niektorých nemocníc alebo ambulancií, že nemajú financie,“ priblížil Zelník.
V memorande žiadajú o bezodkladné dofinancovanie zdravotníctva vo výške 150 miliónov eur, aby dokázali zabezpečiť zdravotnú starostlivosť ešte v tomto roku. Argumentujú zvýšenými nákladmi, ako rastúcimi cenami energií, rekreačnými poukazmi a sociálnym balíčkom, ktorý obsahuje vyššie príplatky za prácu v noci a cez víkendy. „My sme si tie čísla nevycucali, sú úplne verifikovateľné,“ zdôraznil Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska, ktorá podpísala dokument. Okrem nej aj Asociácia súkromných lekárov, Zdravita o. z., Asociácia zdravotných poisťovní, Asociácia na ochranu práv pacientov, Všeobecná zdravotná poisťovňa, poisťovne Dôvera a Union.
„Ak nedôjde k dofinancovaniu, príde k nezhodám medzi poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami,“ upozornil Petko tento utorok počas podujatia Okrúhly stôl zdravotníctva pod taktovkou Zdravotníckych novín. Dodatky k zmluvám sa končia nemocniciam v septembri, VšZP sa s Asociáciou nemocníc Slovenska dohodla na predĺžení iba do konca októbra. „Po dofinancovaní rezortu majú obe strany záujem pokračovať v rokovaniach, aby dosiahli predĺženie dodatkov do konca kalendárneho roka,“ uistila Slávka Gáborová z referátu marketingu VšZP. Bez peňazí nemocnice nie sú ochotné kontrakty ďalej predlžovať. Ak k tomu dôjde, pacient bude mať zadarmo iba akútnu starostlivosť. Plánované zákroky by si mal zaplatiť sám.
VšZP a Dôvera avizujú, že bez finančnej injekcie nedokážu nemocniciam doplatiť sociálny balíček ani rekreačné poukazy. Zdravotná poisťovňa Union však na tento rok pokryla nemocniciam zvýšené mzdy aj poukazy. „Čo sa týka VšZP a Dôvery, kompenzovali mzdy na tento rok, sociálny balíček len čiastočne a vôbec nie sú kompenzované rekreačné poukazy,“ doplnil Petko. Podľa neho je riešením z tejto situácie dlhodobé plánovanie. Poukázal na to, že nemocnice stále nepoznajú rozpočet na rok 2020 a nevedia si naplánovať činnosť. Poznamenal, že situáciu komplikujú aj náhle legislatívne zmeny, s ktorými finančne nerátajú ani poisťovne, ani nemocnice.
„Ak by nedošlo k dofinancovaniu, malo by to dôsledky na dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Ideme do reštrikčných opatrení, vývoj v zdravotníctve posúvame na neskôr, budeme tiež hľadať efektivitu v rámci nášho vnútorného implementačného plánu,“ vymenovala šetriace opatrenia Ľubica Hlinková, generálna riaditeľka VšZP. Štátna poisťovňa za prvý polrok tohto roku vykazuje stratu 8,8 milióna eur.
Bez dofinancovania dôjde podľa Martina Kultana, generálneho riaditeľa poisťovne Dôvera, k chaosu a k narušeniu sociálneho zmieru. „Bez ďalších peňazí budeme musieť pristúpiť ku škrtaniu úkonov,“ naznačil riaditeľ. K odzmluvňovaniu lekárov sa uchýliť nechcú. Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nom. Smer) so zdravotníkmi čiastočne súhlasí. „Vnímame, že je potreba dofinancovať, avšak to číslo, o ktorom sa máme baviť, ešte nie je dané,“ uviedla šéfka rezortu. Nerozumie, odkiaľ ambulancie, nemocnice, zdravotné poisťovne aj strešná pacientska organizácia vypočítali sumu 150 miliónov. „Počkáme si na daňovú prognózu, čísla by sme mali mať koncom septembra,“ spresnila ministerka. Nechce, aby sa dofinancovanie realizovalo na základe dojmov a pocitov. Podľa nej má byť spravodlivé a adresné.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) zatiaľ nič pre zdravotníctvo nesľubuje. „My, samozrejme, potrebujeme dostať nejaké dáta, ktoré sme dodnes nedostali. Kým môj riaditeľ rozpočtu nedostane údaje, na základe ktorých by sme sa mali baviť o tom, že či vôbec dofinancovávať a v akej výške, tak ja sa k tomu nebudem zatiaľ vyjadrovať,“ reagoval Kamenický. Podľa neho je 150 miliónov eur obrovská suma peňazí.
Fenomén nalievania peňazí do systému počas roka nad stanovený rozpočet sa objavuje posledných päť rokov. Tomáš Szalay z Health Policy Institute (Stredoeurópsky inštitút pre zdravotnú politiku) zdôrazňuje, že ide o nesystémové riešenie, ktoré vyvoláva frustráciu. „V septembri 2019 našou hlavnou debatou nie je to, ako bude vyzerať rozpočet na rok 2020, čo by bolo namieste. My ešte stále riešime, ako bude vyzerať rozpočet na rok 2019, to je na tom to škandalózne,“ konštatoval Szalay.
Pripomína, že bez dlhodobejšieho plánu poisťovne nevedia plánovať nákupy, zmluvy s poskytovateľmi či liekovú politiku. „Poskytovatelia, teda ambulancie, laboratóriá, lekárne, nevedia, či majú kúpiť technológie, či môžu zvýšiť platy, dať odmeny. Sektor je paralyzovaný, pretože žije zo dňa na deň a nevie, čo bude zajtra. Keď sa plánovať nedá, nepredvídateľnosť vedie k tomu, že systém je neefektívny a drahý a vzniká začarovaný kruh,“ zdôraznil Szalay.