Reportéri bez hraníc vyzývajú Čaputovú vetovať novelu tlačového zákona

Reportéri bez hraníc (RSF) vyzývajú slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby nepodpísala novelu tlačového zákona. Novela, ktorú v utorok schválil parlament, by totiž podľa nich „dala slovenským politikom automatické právo na odpoveď v médiách, ak predmetné správy nie sú pravdivé alebo sú zavádzajúce".

18.09.2019 14:16
noviny, periodická tlač, periodikum, Foto:
Ilustračné foto.
debata (36)

Uvádza sa to vo výzve, o ktorej informovala organizácia Reportéri bez hraníc (Reporters sans frontiéres – RSF). “V čase, keď médiá ešte stále zverejňujú informácie o vražde Jána Kuciaka, ktoré by mohli ovplyvniť niektorých politikov, je životne dôležité, aby nikto z nich nemal možnosť brániť slobode informácií," upozorňujú.

Medzinárodná mimovládna organizácia, ktorá obhajuje slobodu tlače a médií, pripomína, „že Robert Fico, ktorý bol v marci 2018 nútený rezignovať na premiérsky post po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka v predchádzajúcom mesiaci, vyhlásil novinárom ‘vojnu‘ a vyhrážal sa, že zreformuje tlačový zákon tak, aby jeho strana Smer získala efektívnu zbraň proti, podľa jeho slov, ‘mediálnemu teroru‘“. Podľa RSF „tieto vyhrážky pritom práve zrealizoval prostredníctvom novely, ktorú schválil parlament, a rozširuje právo politikov na odpoveď“. Na to, aby sa novela stala zákonom, podľa Reportérov bez hraníc potrebuje už len súhlas prezidentky Zuzany Čaputovej. “Vyzývame slovenskú prezidentku, aby využila svoje právo veta a odmietla túto novelu, ktorú je možné zneužívať," cituje výzva šéfku RSF pre Európsku úniu a Balkán Pauline Adés-Mével. Podľa Reportérov bez hraníc zvolenie právničky Zuzany Čaputovej, ktorá je tvrdou kritičkou skorumpovaných slovenských oligarchov, za prezidentku zvýšilo nádeje, že politické elity zmiernia prístup k novinárom a médiám v krajine.

Slovensku patrí 35. priečka zo 180 krajín v tohtoročnom rebríčku slobody médií podľa RSF, pričom v priebehu dvoch rokov kleslo o 18 miest.

Právo na odpoveď aj pokuty

Prijatými zmenami sa do tlačového zákona opätovne zavádza právo na odpoveď, ako aj pokuty v podobe, v akej boli v zákone v roku 2008 kritizovanom doma aj vo svete. Rovnako bol domácej i medzinárodnej kritike vystavený aj terajší návrh.

„Treba zdôrazniť, že predmetom práva na odpoveď je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky,“ uviedol predkladateľ novely, ktorá začne platiť 1. novembra. Podľa novelizácie „ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má osoba, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1 660 eur do 4 980 eur. Nárok na primeranú peňažnú náhradu možno uplatniť na súde“.

Poslanci Národnej rady SR v utorok 17. septembra schválili aj pozmeňujúci návrh opozičného poslanca Ondreja Dostála, podľa ktorého sa tlačový zákon bude týkať len nepravdivých a pravdu skresľujúcich tvrdení. Pozmeňujúci návrh predložil aj poslanec Mosta-Híd Štefan Vavrek. „Nie je dôvod, aby sa právo na odpoveď uplatňovalo aj vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam, ktoré sú úplné, pravdivé a neskreslené,“ odôvodňoval svoj návrh poslanec Dostál.

Na novele tlačového zákona zároveň pracuje aj Ministerstvo kultúry SR. Na ministerstve vznikla v lete 2018 na podnet ministerky kultúry SR Ľubice Laššákovej (Smer) Dočasná pracovná skupina pre právnu ochranu novinárov pôsobí pod Radou vlády SR pre kultúru. Jej členovia, medzi iným aj viacerí predstavitelia novinárskej obce, pracujú na novele tlačového zákona, ktorá by sa mala dostať do legislatívneho procesu tento rok. Skôr, ako svoj návrh úpravy tlačového zákona predstavil rezort kultúry, však poslanci NR SR za Smer Dušan Jarjabek a Miroslav Číž (Číž je už poslancom Európskeho parlamentu, pozn. redakcie) prišli na začiatku tohto roka s vlastným návrhom novely.

36 debata chyba
Viac na túto tému: #Reportéri bez hraníc #Zuzana Čaputová #právo na odpoveď