Štátna VšZP je v strate, peniaze chýbajú celému zdravotníctvu

, 21.09.2019 06:00
VšZP
Vo VšZP je poistených takmer 3,3 milióna ľudí. Ilustračné foto. Autor: ,

Pacienti a klienti Všeobecnej zdravotnej poisťovne s napätím sledujú nelichotivý stav, v ktorom sa momentálne najväčšia a jediná štátna zdravotná poisťovňa nachádza. Ku koncu roka predpokladá stratu až 60 miliónov eur. Jej vedenie rokuje s ministerstvami zdravotníctva a financií o dofinancovaní. Poisťovňa bude musieť prijať úsporné opatrenia a hoci tvrdí, že pacienti to nepocítia, isté to nemusí byť. V 200-miliónovom mínuse bola pritom len pred necelým tromi rokmi, trvalo jej dva roky, kým sa z najhoršieho dostala. Vo VšZP je poistených takmer 3,3 milióna ľudí.

O strate verejnosť informovala generálna riaditeľka VšZP Ľubica Hlinková. „Minimálne 60 miliónov eur je potrebných na to, aby sme mali vyrovnané hospodárenie,“ podčiarkla Hlinková. Podľa nej niečo nie je v poriadku, ak sa na jednej strane otvárajú nové CT a MR, na druhej strane nie je z čoho platiť ich činnosť.

Poisťovňa začala s úsporou zatiaľ na vlastnej prevádzke. Opatrenia neskôr pocítia lekári a nemocnice. „Uhradíme legislatívne veci, ale budeme musieť v čase posunúť všetok rozvoj poskytovateľa až do času, keď bude dostatok financií. To má za následok, že dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa znižuje a u poskytovateľov nebudeme môcť zaviesť inovácie,“ doplnila šéfka VšZP.

Slávka Gáborová z referátu komunikácie poisťovne spresnila, že do problémov ich dostal spomalený rast ekonomiky a s tým súvisiaci nižší príjem z odvodov, legislatívne zmeny, ktorých výsledkom sú vyššie náklady na mzdy a prevádzku zdravotníckych zariadení, rovnako nižšie platby za poistencov štátu.

„VšZP nie je inštitúciou, ktorá potrebuje pýtať peniaze, lebo nevie hospodáriť. Napr. v porovnaní s plánovanými nákladmi chceme do konca roka ušetriť na prevádzke 4,6 milióna eur. Ak sa nepodarí nájsť prostriedky na dofinancovanie, pôjdeme v takom režime, aby sme neukrátili našich poistencov. Tí nemusia mať žiadne obavy, my si finančné záväzky voči poskytovateľom plníme včas,“ ubezpečila Gáborová, ktorá pripomenula, že VšZP sa stará o 70 percent poistencov. Naďalej vraj pre nich zostane istotou, že keď budú potrebovať najnákladnejšiu liečbu, tak im ju VšZP zabezpečí. „Istotou bude aj pre tých, ktorí hľadajú programy na podporu zdravia a zdravý životný štýl,“ avizuje Gáborová.

Zdravotnícky rezort, ktorý je hlavným akcionárom VšZP, situáciu zatiaľ nechce komentovať. „Vzhľadom na to, že skutočný výsledok hospodárenia zdravotnej poisťovne bude známy až po ukončení prác na riadnej individuálnej účtovnej závierke a jej overení štatutárnym audítorom, aktuálne je predčasné vyjadrovať sa ku konkrétnym záverom,“ reagovala jeho hovorkyňa Zuzana Eliášová. Pochybnosti o tom, že by si VšZP neplnila povinnosti voči poistencom, zatiaľ podľa nej nie sú namieste. „K danej oblasti pristupuje rezort zodpovedne a v prípade identifikovania potreby prijať konkrétne opatrenia pristúpi k ich realizácii bezodkladne,“ podotkla Eliášová.

Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko hovorí, že stav, v ktorom sa nachádza VšZP, je vážnym problémom. „Máme s ňou podpísané dodatky len do konca októbra, pričom stále nám, pre nedostatok peňazí, nevykompenzovala sociálny balíček a rekreačné poukazy,“ povedal. Je presvedčený, že chyba nie je v poisťovni, ale v systéme, v ktorom je málo financií. „Už vlani v novembri sme avizovali, že v rozpočte pre zdravotníctvo bude chýbať 150 miliónov eur, a teraz sa to potvrdzuje,“ podotkol Petko.

Na zlú situáciu v celom systéme pred pár dňami upozornili zástupcovia zdravotných poisťovní a organizácií, ktoré pôsobia v zdravotníctve. Kompetentným odovzdali memorandum, v ktorom žiadajú o bezodkladné dofinancovanie vo výške 150 miliónov eur ešte v tomto roku.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) pripomenul, že do zdravotníctva išlo tento rok historicky najviac peňazí – 5,2 mld. eur. „V tomto sektore je veľa vzťahov, veľa záujmov a z toho vyplýva potreba zvýšených výdavkov. Čakáme na presné dáta ministerstva zdravotníctva, zatiaľ sme ich nedostali. A potom sa budeme baviť o tom, koľko peňazí do zdravotníctva ešte v tomto roku dáme,“ povedal minister.

Suma 5,2 miliardy eur mala podľa financií pokryť rast miezd, legislatívne vplyvy aj efekt starnutia populácie. Okrem toho v tomto roku už išlo na dofinancovanie sektora 90 miliónov eur navyše. "Ak v zdravotníctve napriek tomu chýbajú peniaze, treba ich v prvom rade hľadať v rámci rezortu,“ zdôraznila hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.

Hospodárenie zdravotných poisťovní sleduje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Ten môže nariadiť ozdravný plán, ak poisťovňa neplní finančný plán a hrozí, že nedokáže plniť ani svoje záväzky, alebo ak sa dostala do platobnej neschopnosti, ktorá trvá 3 mesiace, prípadne ak vykazuje straty, v dôsledku ktorých výška vlastného imania zdravotnej poisťovne klesla pod minimálnu hodnotu základného imania. V prípade, že poisťovňa ozdravný plán neplní, nastupuje nútená správa. Krízovým riešením, ktoré znamená zánik poisťovne, je prevod časti alebo všetkých poistencov na inú zdravotnú poisťovňu.

Úrad pre Pravdu objasnil, že samotné vykázanie straty VšZP ešte nemusí automaticky znamenať destabilizáciu jej ekonomickej a hospodárskej situácie. Hovorkyňa ÚDZS Radoslava Muchová vysvetlila, že priebežne, na mesačnej báze, monitorujú a vyhodnocujú ukazovatele hospodárenia všetkých troch zdravotných poisťovní. VšZP je monitorovaná aj na základe osobitných výkazov, hlásení a správ, ktoré je povinná predkladať na základe rozhodnutia úradu, ktoré vydal v máji tohto roka. „Ak dôjde k zmene ekonomických ukazovateľov hospodárenia, ktoré by mohli mať za následok destabilizáciu VšZP, budeme konať v zmysle platných právnych predpisov,“ uzavrela Muchová.

Prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth mieni, že situácia, v ktorej sa VšZP ocitla, je odrazom súčasného zlého stavu, ktorý „panuje“ v rozpočte pre zdravotníctvo. „Hraničí to s tým, že zdravotná starostlivosť nebude z hľadiska nedofinancovania rozpočtu poskytovaná alebo uhrádzaná vôbec,“ myslí si. Nedostatok peňazí kritizuje aj prezident Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár. „S takým rozpočtom sa zdravotníctvo, aké by sme chceli, nedá udržať. Je nedostatočný a peniaze sa dávajú tam, kam by sa nemuseli. To si ale musí, ako hlavný akcionár, ustrážiť ministerka zdravotníctva,“ povedal Kollár.

VšZP skončila v roku 2010 so stratou 120 miliónov eur. V rekordnom mínuse sa však ocitla v októbri 2016, keď pre dlh 200 miliónov musela prijať ozdravný plán. Jedným z jeho prvých krokov bolo rušenie zmlúv viacerým špecialistom na celom Slovensku, čo sa stretlo s nespokojnosťou pacientov aj lekárov. Náročný ozdravný plán sa skončil v lete 2018, keď poisťovňa jeho ciele splnila a dosiahla kladný hospodársky výsledok.

Bývalý generálny riaditeľ poisťovne Miroslav Kočan, ktorý vstúpil do strany exministra zdravotníctva Tomáša Druckera Dobrá voľba, viedol VšZP v krízovom období 2016 až 2018. Podľa neho sa poisťovňa môže opäť dostať do ozdravného plánu, ak nie do nútenej správy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#VšZP
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku