Dôvodom zavedenia novej legislatívy podľa hovorcu ministerstva životného prostredia Tomáša Ferenčáka bolo, že sa objavili problémy v niektorých obciach Žitného ostrova, ktorý je zdrojom pitnej vody pre podstatnú časť Slovenska. Žitný ostrov je považovaný za prírodný a geologický fenomén, porovnateľná lokalita v Európe neexistuje, aj preto zákon nesie jeho meno.
Slovenská inšpekcia životného prostredia v tejto lokalite vykonala niekoľko kontrol, výsledky ktorých boli alarmujúce. „Približne v dvadsiatich prípadoch bolo zistené porušenie envirolegislatívy,“ skonštatoval Ferenčák. Inšpektori zistili nedovolené zaobchádzanie s ropnými látkami a hnojivami. Ako vážny problém sa ukázal pesticíd antrazín, ktorý inšpekcia namerala na konci roka 2017. Tento pesticíd sa už viac ako desať rokov nesmie používať.
„Doterajšie výsledky napovedajú, že prítomnosť pesticídu atrazín je výsledkom jeho používania najmä pred rokom 1989. Aj to bol dôvod, pre ktorý minulý rok ministerstvo urobilo rázny krok v oblasti agrochémie v chránených vodohospodárskych oblastiach vrátane Žitného ostrova. Pripravili sme historicky prvý nadrezortný zákon na ochranu najvzácnejších vodohospodárskych lokalít na Slovensku,“ priblížil Ferenčák.
Zákon prešiel vlani v októbri Národnou radou, kde ho podporilo 91 poslancov a od 1. januára tohto roka nadobudol účinnosť, pričom niektoré ustanovenia nadobudnú účinnosť od 1. januára 2020.
Lex Žitný ostrov v území chránených zásobární zakazuje výstavbu priemyselných zdrojov, v ktorých sa vyrábajú alebo používajú znečisťujúce látky. Zamedzil výstavbu kafilérií a skládok na nebezpečný odpad, zakázal ťažbu nevyhradených nerastov vrátane štrku povrchovým spôsobom. František Szitási, starosta Lehníc, ktoré ležia v tomto území, vraví, že zákon je zatiaľ v platnosti krátko na to, aby priniesol viditeľné výsledky. Podľa neho bude znamenať pozitívnu zmenu. „Zákon určite vítame a veríme, že do budúcnosti pomôže zlepšiť kvalitu vody,“ doplnila starostka Macova Ľudmila Lániková.
Okrem Žitného ostrova legislatíva chráni zásobárne pitnej vody – Strážovské vrchy, Beskydy a Javorníky, Veľká Fatra, Nízke Tatry (západná časť a východná časť), Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránska planina, Horné povodie rieky Hnilec, Slovenský kras (Plešivská planina a Horný vrch) a Vihorlat.
Dvanásť požiadaviek
Enviromentálni aktivisti prichádzajú s 12 požiadavkami. Vládu, prezidentku Zuzanu Čaputovú a slovenských poslancov Európskeho parlamentu žiadajú, aby na európskej a inej medzinárodnej úrovni presadzovali odvážne a efektívne riešenia klimatickej krízy vo všetkých dostupných oblastiach, ktoré sú nutné pre zvrátenie súčasnej klimatickej situácie.
- Žiadame klimatickú spravodlivosť.
- Požadujeme vyhlásiť stav klimatickej núdze.
- Dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2040.
- Presadzovať odvážne a efektívne riešenia klimatickej krízy na medzinárodnej úrovni.
- Žiadame prechod na decentralizovanú bezuhlíkovú energetiku.
- Požadujeme spravodlivú transformáciu priemyslu.
- Podpora nízkouhlíkových a bezuhlíkových riešení v doprave.
- Žiadame, aby SR neprispievala na rozvoj a ťažbu fosílnych palív a finančne ich nepodporovala.
- 10 percent z rozlohy Slovenska musí byť súčasťou prísne bezzásahových a chránených území.
- Zmena slovenského poľnohospodárstva na ekologické formy produkcie.
- Uplatnenie prírode blízkych opatrení na zadržiavanie vody v krajine.
- Zavedenie povinného vzdelávania v oblasti klimatickej zmeny a ekológie.
Ku globálnemu klimatickému štrajku sa pridala aj Bratislava a ďalšie slovenské mesta. Pozreli sme sa na atmosféru v hlavnom meste. (vysielané 20.9.2019)