Čaputová má za sebou prvých sto dní. Pozitívnych či negatívnych?

Prezidentka Zuzana Čaputová má za sebou prvých sto dní v úrade. Funkcie sa ujala 15. júna. Podľa odborníkov sa za taký krátky čas prejaviť nestihla. Zatiaľ ľudí „ohurovala“ skôr vizážou v rámci ciest do zahraničia, ktoré sú v tejto funkcii povinnou jazdou. Konfliktom s lídrom Smeru Robertom Ficom len pokračovala v línii svojho predchodcu Andreja Kisku. Slováci od nej očakávajú väčšiu aktivitu v domácej politike a návštevy regiónov. Najmä seniorom pred voľbami sľubovala viac pozornosti.

23.09.2019 06:00
zuzana čaputová Foto: ,
Prezidentka SR Zuzana Čaputová
debata (464)
Prezidentka navštívila osem krajín, v ktorých ju prijali najvyšší predstavitelia. Svoju zahraničnú „šnúru“ odštartovala v Česku, nasledovali Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Belgicko, Francúzsko, Nemecko a Ukrajina. Okrem jej vyjadrení verejnosť sledovala aj jej šatník. Šaty vždy zladila s národnými farbami konkrétneho štátu.

Podľa sociológa Pavla Haulíka význam prezidentskej funkcie sa ukáže v kritickejších situáciách. "Keď treba domácu politickú scénu upokojovať či viesť k nejakým racionálnym krokom. Nič také sa zatiaľ nedialo, takže jediné, čo pani prezidentka robí, sú návštevy zahraničia,“ zhodnotil Haulík.

Sto dní je málo času na hodnotenie, pripomenula politologička Aneta Világi. „Treba si počkať na jej fungovanie počas ostrej predvolebnej kampane a ďalších rokov,“ mieni Világi. To, že Čaputová zatiaľ chodila najmä na zahraničné návštevy, považuje za reprezentatívny jav, keď sa má nový prezident predstaviť partnerom v okolitých štátoch. „No vzhľadom na to, že počas jej kampane bola doménou vnútorná politika, uznávam, že u nej zatiaľ jednoznačne dominuje zahraničná agenda. Pre niektorých to môže znamenať čiastočné sklamanie, ale zatiaľ je takéto prísne hodnotenie predčasné,“ poznamenala politologička.

Do Prahy vyrazila Čaputová päť dní po inaugurácii. Stretnutie s prezidentom Milošom Zemanom sa nieslo v priateľskej atmosfére, no obidvaja sa zhodli, že ich názory sa občas určite budú rozchádzať. Na večernom koncerte, ktorý na jej počesť pripravili českí priaznivci, sa prvýkrát zviditeľnila. Ľuďom sa z pódia prihovorila narážkami na pražské masové demonštrácie proti premiérovi Andrejovi Babišovi. „Dokážem rozumieť Václavskému námestiu plnému pokojných ľudí, lebo rozumiem Námestiu SNP v Bratislave. Spája nás totiž pokojný tón a to je dôležité,“ adresovala divákom slová, ktoré mnohí považovali za zasahovanie do vnútropolitického diania v Českej republike. Predtým hladinu rozvírila, keď na palubu lietadla vládneho špeciálu smerujúceho do Prahy zobrala viacerých hudobníkov. Okrem kapely Živé kvety boli medzi nimi speváčky Dorota Nvotová a Katarzia.

Ďalšou jej zahraničnou „zastávkou“ bolo Maďarsko, kde rokovala s prezidentom Jánosom Áderom. U našich južných susedov kritizovala orbánovskú politiku a chválila liberálnu demokraciu. Na návšteve Poľska sa s kolegom Andrzejom Dudom zhodla na nutnosti jednoty NATO kvôli nedobrým vzťahom s Ruskom.

V zahraničných politických otázkach podľa Világi cítiť vplyv Čaputovej poradcov, ktorých zjavne počúva. V porovnaní s Andrejom Kiskom otvára témy, ktoré z pohľadu hosťujúcej krajiny nie sú veľmi príjemné. „V Maďarsku nepriamo hovorila o potrebe dodržiavať základné demokratické princípy a v Česku sa jemne dištancovala od niektorých názorov prezidenta Zemana,“ spresnila politologička.

„Otázkou je, či sú tie zahraničné cesty efektívne, alebo nie. Mám pocit, že svojimi vyjadreniami tam niekedy prestrelila. Robí kroky, ktoré nie vždy prináležia reprezentantke takého malého štátu,“ myslí si Haulík.

Po Slovensku cestuje prezidentka podstatne menej. Doteraz sa objavila napríklad v Žiline, kde hovorila o probléme s dopravou. Pripomenula, že tá strpčuje život nielen miestnym, ale všetkým Slovákom. Spomenula zdržanie stavby diaľničných úsekov na Ružomberok a Čadcu. V Prešove sa zaujímala o problém vyľudňovania kraja, no tým sa jej aktivity mimo Bratislavy končia. Povinná účasť na oslavách Povstania v Banskej Bystrici či na Národnej púti v Šaštíne sa totiž do tejto kategórie zaradiť nemôžu.

Prvý konflikt na domácej scéne vznikol, keď ju predseda parlamentu Andrej Danko (SNS), počas návštevy v Minsku, obišiel pri pozvaní Alexandra Lukašenka na oslavy výročia Povstania. Bieloruskému prezidentovi, ktorý je označovaný ako posledný európsky diktátor, Čaputová odkázala, že pozvanie neplatí, lebo nevyšlo od hlavy štátu. Lukašenko medzitým pozvanie odmietol.

Do sporu sa dostala aj s predsedom strany Smer a expremiérom Robertom Ficom. Nezhodla sa s ním na postupe pri vymenúvaní sudcov Ústavného súdu. Ich ďalšiu voľbu Fico podmienil tým, že Čaputová mala zo zoznamu vybrať niekoľko nových sudcov a vymenovať ich, čo ona odmietla s tým, že čaká na kompletný zoznam.

Politologička Világi oceňuje Čaputovej rázny postoj pri výbere ústavných sudcov, považuje to za snahu o zlepšenie stavu právneho štátu na Slovensku a o zmeny v justícii, ktoré mala vo volebnom programe.

"Konflikt s Ficom je pokračovaním toho, čo sa vyvinulo medzi ním a Kiskom v minulosti. Prezidentka len pokračuje v línii svojho predchodcu. Vstúpila do procesu, ktorý už bol ďalej ako v polovičke,“ konštatoval Haulík.

Z titulu svojej funkcie má byť Čaputová nadstranícka. Od Progresívneho Slovenska, v ktorom pôsobila ako podpredsedníčka strany, sa tak celkom nevie odtrhnúť. Do tímu si pribrala partnerku šéfa progresívcov Michala Trubana, ktorá pôsobí na odbore vnútornej politiky. Politologička Világi mieni, že prezidentka si udrží nadstraníckosť, podľa nej to dokázala aj podpísaním zákona upravujúceho financovanie politických kampaní pred voľbami. „Ten jednoznačne kritizovali opozičné strany, medzi nimi aj Progresívne Slovensko, z ktorého vzišla. Prezidentka pri jeho podpisovaní uviedla, že nevidí žiadne zákonné dôvody, prečo by to nemala urobiť,“ pripomenula Világi.

Čaputová pred prezidentskými voľbami zdôrazňovala dôstojnosť seniorov, ktorú chce ako prezidentka zlepšiť. Zatiaľ sa v tejto oblasti neangažovala. „Doteraz sa to prejavilo len pri jej nástupe, keď im v Prezidentskom paláci podávala obed. Skôr je u nej badať kladný postoj k menšinám,“ konštatovala Világi.

Čo sa udialo za prvých sto dní

  • Prezidentka Zuzana Čaputová doteraz navštívila osem krajín, v ktorých ju prijali najvyšší predstavitelia. Stretla sa s poprednými európskymi politikmi, napríklad s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, so spolkovou kancelárkou Angelou Merkelovou.
  • Prvú chybu urobila počas služobnej cesty do Prahy, keď na palubu vládneho špeciálu zobrala viacerých hudobníkov.
  • Na pražskom koncerte zasiahla svojím vyjadrením, že rozumie Václavskému námestiu plnému ľudí, do vnútropolitického diania v Českej republike. Mohlo to vyznieť, že sa cíti ako nezvolená prezidentka všetkých Čechov, ktorí neznášajú premiéra Andreja Babiša.
  • Predseda parlamentu a SNS Andrej Danko prezidentke vyčítal slová o zhoršujúcej sa situácii v rámci ochrany ľudských práv v Číne, ktoré povedala na stretnutí s tamojším ministrom zahraničných vecí. Šéf nášho parlamentu sa obával ohrozenia vzťahov s najľudnatejšou krajinou, preto pozval svojho čínskeho kolegu na oficiálnu návštevu Slovenska.
  • Po únikoch komunikácie obvineného Mariana Kočnera vyzvala štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti Moniku Jankovskú (Smer) na rezignáciu. Keďže ide o úniky a nie o potvrdené dôkazy, niektorí analytici to nepovažovali za správny krok. S Kočnerom si písalo a bolo v kontakte viacero ľudí, preto nemala selektovať len jednu osobu, ale mala vyzvať všetkých, ktorí boli s Kočnerom v kontakte, na odchod z verejného života, medzi nimi je aj líder OĽaNO Igor Matovič a šéf SaS Richard Sulík.

© Autorské práva vyhradené

464 debata chyba
Viac na túto tému: #prezidentka #Zuzana Čaputová