VIDEO: Reforma nepovedie k zatváraniu nemocníc, tvrdí Pellegrini.
„Slovenský pacient si zaslúži túto reformu, preto sme sa dnes na vláde rozhodli, že ju schválime a do parlamentu pošleme,“ skonštatoval Pellegrini. Reforma smeruje do parlamentu po tom, ako ju predseda Smeru Robert Fico odmietal, ak nebude vo forme ústavného zákona. Pellegrini má po vzájomných rozhovoroch s ním aj členmi poslaneckého klubu pocit, že by Smer mohol zmeniť názor a pripojiť sa k širokému politickému konsenzu.
„Teraz máme opäť ďalší časový priestor, aby sme našli politicky konsenzus… Prvé čítanie, ktoré je ešte len o tom, či ideme ďalej, alebo nie, môže byť dobrým testom, či nielen koalícia, ale aj opozícia to podporí, môže ukázať, že sa z toho nebude robiť politika,“ zhrnul Pellegrini.
Pellegrini: Podpora reformy je o tom, že si uvedomujeme jej dôležitosť
Schválenie návrhu reformy nemocníc nebolo otázkou toho, že by sa predseda vlády postavil predsedovi najsilnejšej strany, ale pragmatickým postojom, zohľadňujúcim verejný záujem, povedal Pellegrini. Odmietol, že by za vládnym schválením návrhu zákona o stratifikácii nemocničných zariadení bolo jeho víťazstvo v spore s Robertom Ficom (Smer).
„V Smere si uvedomujeme, že slovenský pacient si zaslúži čo najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť,“ povedal Pellegrini. Oznámil tiež, že v poslaneckom klube Smeru cíti podporu pre reformu. "Urobím všetko, aby Smer túto reformu aj v parlamente podporil,“ deklaroval.
Verí tiež v ústretovosť koaličných partnerov i poslancov opozície. „Myslím si, že už prvé čítanie bude dobrým testom, či z toho chcú robiť politiku alebo pôjde o konštruktívnu odbornú diskusiu,“ poznamenal.
Priznal, že schválenie stratifikácie je i pre neho osobne kľúčovou otázkou. „Sám by som dobre nespával, ak by sme tento prvý krok na vláde neurobili, to by som sa asi pýtal sám seba, na čo sedím na stoličke premiéra,“ povedal. Myslí si, že ak by stratifikácia na vláde neprešla, zrejme by celý projekt stroskotal.
Mieni, že v parlamente bude mať ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru) pri schvaľovaní zákona „náročnú tortúru“. "Chcem ale všetkých vyzvať, aby sme za tým nevideli hárky papiera, ale osud slovenského zdravotníctva a zdravie obyvateľov SR,“ zdôraznil.
Deklaroval tiež, že aj keby sa mali realizovať v rozpočte na rok 2020 škrty, krátenie sa nebude týkať výdavkov na zdravotníctvo.
Kalavská: Reforma by pacientov bolieť nemala
Cieľom reformy nemocníc nie je podľa ministerky Kalavskej ohroziť, ale zlepšiť zdravotnú starostlivosť na Slovensku. Tvrdí, že pacienta by bolieť nemala a už v súčasnosti sa realizujú kroky na to, aby ju nepocítil, respektíve, pocítil tak, že už viac nebude blúdiť v systéme slovenského zdravotníctva.
Kalavská pripomína, že reforma, ktorá nemá v súčasnosti istú politickú podporu v parlamente, sa pripravovala tri roky a stoja za ňou odborníci a osobnosti slovenského zdravotníctva. Verí, že okrem odborného sa podarí nájsť aj politický konsenzus. Uchádza sa naďalej o podporu koaličných aj opozičných strán. Avizovala, že je pripravená vysvetľovať každú jednu vetu reformy aj akceptovať zmeny, ktoré ju vylepšia.
„Mňa hnevá a nie som ochotná zmieriť sa s tým, že slovenský pacient zomiera častejšie ako európsky. Má právo na dobrú dostupnú kvalitnú zdravotnú starostlivosť,“ skonštatovala. Kalavská upozornila, že bez reálnej zmeny to nejde. Priblížila, že po novom sa má zadefinovať, koľko budú môcť pacienti maximálne čakať na jednotlivé zákroky.
V súčasnosti ako ministerka nemôže podľa svojich slov povedať, čo má byť v konkrétnej nemocnici. Do systému sa preto má vniesť poriadok. „Kto má infarkt, ťažké onkologické ochorenie, ťažké ochorenie mozgu, ťažké ochorenie tráviaceho systému, nemôže byť liečený v malej lokálnej nemocnici. Každý jeden z nás má nárok byť liečený špecialistami, ale pri súčasnom stave sa to nedá zabezpečiť,“ zhrnula Kalavská. Podotkla, že reforma je inšpirovaná skúsenosťami mnohých európskych krajinách, ktoré v súčasnosti zo zmien profitujú.
Ministerka zdôraznila, že cieľom je zlepšiť a nie ohroziť zdravotnú starostlivosť. „Niekto to vníma, že zatváranie nemocníc, ale tu je základná premisa tá, že máme veľmi veľa nemocníc,“ povedala Kalavská. Pýta sa, či počet nemocníc garantuje kvalitu poskytovanej liečby pacientom.
Reforma by sa mala v prípade, že ju odobrí aj parlament a prezidentka, začať v praxi realizovať od budúceho roka. Začiatkom by bol zber údajov či sledovanie indikátorov kvality. „Od roku 2020 riaditelia budú vedieť, čo budú musieť spĺňať, čo posilniť, čo utlmiť, aby celok fungoval kompatibilne,“ ozrejmila Kalavská. Povolenia na nové typy nemocníc, z ktorých bude jasné, na čo sa budú konkrétne zameriavať, sa majú vydávať od roku 2024. S reformou zdravotníctva súvisia aj pripravované zmeny v dlhodobej starostlivosti.
Hľadanie podpory pre reformu
Kalavská sa v ostatných dňoch snažila nájsť podporu pre stratifikáciu naprieč celým politickým spektrom. Za materiál by po menších úpravách zahlasovali opozičné SaS, OĽaNO či Sme rodina, ale aj koaličný Most-Híd. Pellegrini verí, že príbeh reformy nemocníc môže byť úspešný. Tvrdí, že by nemohol dobre spať, keby zastavil zdravú zmenu slovenského zdravotníctva.
„Cieľom navrhovanej právnej úpravy je primárne zvýšiť bezpečnosť pacienta a vytvoriť predpoklady na zvýšenie kvality poskytovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti," uvádza sa v materiáli. Kvalita a efektívne využitie zdrojov majú byť tiež podporené vytvorením lokálnych, regionálnych, národných nemocníc a špecializovaných a kompetenčných centier so zadefinovanými rozsahmi poskytovanej zdravotnej starostlivosti a minimálnymi počtami zdravotných výkonov ako kvalitatívnym indikátorom poskytovanej starostlivosti.
Zmyslom navrhovanej právnej úpravy je, aby sa špecializovaná zdravotná starostlivosť a niektoré typy najmä invazívnych a operačných zdravotných výkonov koncentrovali do nemocníc, kde na ich poskytnutie majú potrebné zručnosti a skúsenosti, čím sa zabezpečí lepšia kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Ako vyplýva z návrhu, ak nemocnica nebude poskytovať kvalitnú starostlivosť, teda nesplní minimálny počet stanovených zdravotných výkonov, nebude ich poskytovanie zdravotná poisťovňa musieť zazmluvniť.
Kamenický: Suma 150 miliónov na dofinancovanie nie je reálna
Dofinancovanie slovenského zdravotníctva sumou vo výške 150 miliónov eur je absolútne nereálne, informoval o tom minister financií Ladislav Kamenický po rokovaní vlády.
„Môžem vás ubezpečiť, že na tom pracujeme. Stretli sme sa s ministerstvom zdravotníctva, bude stretnutie s riaditeľkou Všeobecnej zdravotnej poisťovne,“ informoval Kamenický. Ako uviedol, od ministerstva dostali podklady, ktoré žiadali. „Niektoré tabuľkové časti neboli tak špecifikované, aby sme z toho vedeli dostať nejaké číslo, budeme pokračovať v tejto práci, myslím, že do utorka alebo stredy by sme mohli mať výsledné číslo,“ povedal minister financií. Z prvých predpokladov a prepočtov, ktoré podľa neho urobili, je 150 miliónov absolútne nereálne číslo. „My budeme vychádzať z konkrétnych prepočtov,“ dodal Kamenický.
Ako informovala ministerka zdravotníctva, výsledná suma dofinancovania by mohla byť zverejnená v pondelok. „To číslo už máme. Stále som sa pýtala, na základe čoho vznikla suma 150 miliónov eur, pretože analytikom ministerstva financií to hovorí dosť málo, pokiaľ to nie je rozpoložkované. Vyšlo nám iné číslo, ako 150 miliónov, bolo to menej,“ avizuje Kalavská.
Zástupcovia zdravotných poisťovní, poskytovateľov a pacientskych organizácií žiadajú dofinancovať sektor sumou 150 miliónov eur. Vyplýva to z Memoranda k potrebe dofinancovania zdravotníctva, ktoré odovzdali predsedovi Výboru NR SR pre zdravotníctvo Štefanovi Zelníkovi. „Žiadame Ministerstvo financií SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Vládu SR a Národnú radu SR o bezodkladné dofinancovanie zdravotníctva vo výške 150 miliónov eur za účelom zabezpečenia zdravotnej starostlivosti v roku 2019,“ uvádzajú organizácie v memorande.