Babie leto zatiaľ nedostalo šancu

September však budú meteorológovia hodnotiť ako teplotne normálny. „Z priemerných hodnôt teploty vzduchu od 1. do 21. septembra vyplýva, že na väčšine územia priemerná mesačná teplota bude mať kladnú odchýlku, no ani tá nebude väčšia ako jeden stupeň,“ pokračuje Faško. Ako príklad uvádza meteorologickú stanicu na bratislavskej Kolibe, priemerná mesačná teplota by tam mala byť 15,5 stupňa, no za prvých 25 septembrových dní je o stupeň vyššia.

Studené noci a rána sa tiež odrazili v priemernej mesačnej teplote. V porovnaní bratislavskej Koliby s letiskom v Kuchyni na Záhorí by mal byť rozdiel pol stupňa, no tentoraz bude väčší. Hoci sú obe miesta vzdialené len niekoľko kilometrov, meteorologická stanica na Kolibe je na svahu Malých Karpát. „Tam nie sú dobré podmienky na udržanie studeného vzduchu. On totiž po tých svahoch steká smerom dolu, je tam o niečo teplejšie ako v Záhorskej nížine, kde sa studený vzduch môže udržiavať,“ vysvetľuje Faško.

Veľký teplotný rozdiel nebude ani medzi juhom Podunajskej nížiny a oblasťou Východoslovenskej nížiny. Za prvých 25 dní septembra priemerná teplota v Hurbanove dosiahla 16,3 stupňa. Presne rovnaká bola aj v Trebišove na Východoslovenskej nížine a v Michalovciach bola 16 stupňov. „Na východnom Slovensku bolo počas septembra v niektorých obdobiach teplejšie ako na západe a juhozápade krajiny. Ochladenie sa totiž viac prejavilo v západných častiach krajiny,“ hovorí klimatológ. A dôkazom, že končiaci sa týždeň bol teplotne príjemný, môže byť aj situácia v Orechovej na krajnom východe. V utorok 24. septembra tam namerali 25,6 stupňa, čo je letná teplota.

Bude v najbližších dňoch pršať?

Normálny a dokonca až nadnormálny bude september z pohľadu zrážkových úhrnov. V Poprade od 1. do 25. septembra spadlo 77 mm zrážok, v porovnaní s normálom je to o 24 mm viac. No v Poprade iba za jeden deň – 9. septembra – napršalo pri búrke až 51 mm zrážok. „A to je toľko, koľko by tam malo napršať za celý mesiac,“ upozorňuje Faško. A práve v ten deň padol aj popradský rekord – najvyšší septembrový denný úhrn zrážok od roku 1951. Dosiaľ rekord patril 22. septembru 1958 a 19. septembru 2015, keď za jeden deň napršalo 32,9 mm.

Klimatológ pripomína, že v končiacom sa mesiaci sa na mnohých meteorologických staniciach zrážky sústreďovali len do niekoľkých dní. V ostatnom období, najmä v druhej septembrovej dekáde, ich bolo málo. Napríklad v Bratislave naposledy výrazne pršalo v noci zo 7. na 8. septembra.

Bude v najbližších dňoch pršať? „Troška,“ odpovedá Faško. „Naozaj len troška. Nad naše územie sa budú dostávať poveternostné fronty zo západu a pri ich prechode sa budú vyskytovať zrážky. Ale povedal by som, že veľmi výdatné nebudú,“ zdôrazňuje.

Počasie bude ukazovať svoju krajšiu, ale zamračenejšiu tvár. „V jeden deň bude príjemne, v druhý nepríjemne, v tretí opäť príjemne… Počasie sa bude doslova meniť zo dňa na deň,“ varuje klimatológ. Fúkať bude aj vietor, hoci by nemal byť veľmi nebezpečný, v nárazoch môže dosiahnuť aj 50 km/h. Aj on bude raz fúkať od juhovýchodu, potom sa otočí na západný až severozápadný, podľa toho, ako budú cez Slovensko prechádzať fronty.

Na začiatku pracovného týždňa budú teploty ešte príjemné, v druhej polovici, už začiatkom októbra, však príde výraznejší chlad. Mrznúť by mohlo iba v prípadoch, ak sa vyjasní, podľa Faška by však na budúci týždeň prízemné mrazy hroziť nemali.