„Dunaj nie je využívaný v takej miere, ako by mohol byť. Tento projekt vieme celý vyfinancovať z európskych peňazí, dôležitá je však päťročná udržateľnosť projektu. V súčasnosti nevieme povedať, aká bude hustota osobnej prepravy na Dunaji, preto potrebujeme zákon o vnútrozemskej plavbe. Podobne ako štát dopláca na vlaky a autobusy, bude treba, ak sa štát rozhodne, vykryť schodok z prevádzky osobnej prepravy na Dunaji,“ uviedol minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd).
Podľa ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD) vládou schválený zákon o vnútrozemskej plavbe umožňuje, aby takýto druh dopravy mohol existovať. Projekt vodnej dopravy na Dunaji podľa neho však neprešiel útvarom Hodnota za peniaze. „Otázkou teda je, aká efektívna by mohla byť doprava na Dunaji, aká by bola jej vyťaženosť. V budúcnosti sa budeme musieť baviť o jej rentabilite,“ upozornil Kamenický.
Lode nebudú stáť v zápchach
Rozhodnutie vlády víta Gabriel Mészáros, predseda združenia Pro-Danubia, ktoré založili mesto Šamorín a bratislavská mestská časť Čunovo spolu s troma obcami Hamuliakovo, Vojka nad Dunajom a Kyselica.
„Vnímam to ako obrovský posun, aby na Dunaji fungovala verejná osobná lodná doprava. V prípade, že všetky procesy pôjdu hladko, tak by sa projekt predložil Európskej komisii najneskôr v novembri tohto roka. Po schválení by sa na budúci rok vo februári alebo v marci už mohol vyhodnotiť dodávateľ lodí a prístavísk. Pravidelne by lodná verejná doprava mohla začať jazdiť po Dunaji v máji 2022,“ konštatoval Mészáros. Poukázal na to, že v súčasnosti trvá cesta zo Šamorína do Bratislavy osobným automobilom v čase dopravnej špičky aj dve hodiny. „Loď by to zvládla zhruba za 35 minút,“ doplnil Mészáros.
Projekt by mal zasiahnuť územie podunajského regiónu, ktoré tvoria Bratislavský a Trnavský samosprávny kraj, tiahne sa až 50 kilometrov pozdĺž Dunaja a má približne 70-tisíc obyvateľov. Východiskovým cieľom Dunajbusu je podľa združenia Pro-Danubia realizovať minimálne 4¤500 prepráv denne, čo za rok predstavuje cca 1,5 milióna prepráv. Dopravu by malo zabezpečovať šesť plavidiel na ekologický pohon, ktoré by v dopravnej špičke mali 15-minútový interval. Každá loď by mala kapacitu 125 pasažierov a 20 bicyklov. Projekt ráta s vybudovaním šiestich nových prístavísk, a to Kyselica, Vojka, Eurovea, Aucafé, River Park, Devín, ktoré by doplnili tri existujúce, a to Šamorín, Hamuliakovo a Čunovo. Plánovaná je aj výstavba dvoch parkovísk pri prístavisku v Šamoríne a Hamuliakove, takisto zabezpečenie vlnolamov a zázemia pre náhradné siedme plavidlo.
„Lodné spojenie by malo byť vyhľadávané aj po výstavbe D4/R7, pretože počet automobilov aj naďalej bude stúpať. Náklady na celý projekt, teda zhotovenie prístavísk a zaobstaranie lodí, by mali byť 65 miliónov eur. Podstatná časť, teda 85 percent, by mali byť peniaze od Európskej únie, ďalších 10 zo štátneho rozpočtu a zvyšných päť percent by zafinancovalo združenie obcí,“ doplnil Mészáros. Samosprávy by sa tiež museli podieľať aj na zabezpečení prístupu k jednotlivým prístaviskám. Napríklad v prípade Šamorína by bolo nutné zriadiť aj kyvadlovú dopravu medzi mestom a „zastávkou lodí“, ktorá by jazdila podľa cestovného poriadku lodnej dopravy.
Župy sa pýtajú na financovanie
Trnavský samosprávny kraj (TTSK) síce podporuje rozvoj lodnej dopravy, ktorá by pri vhodnom nastavení mohla byť reálnou alternatívou osobnej automobilovej dopravy v regiónoch, a víta zavedenie tejto možnosti do zákona, no podľa stanoviska župy bol prijatý bez dôkladnej analýzy, keďže dodnes nie sú známe akékoľvek ekonomické dosahy predkladaného zákona. Vládny návrh zavádza možnosť objednávať výkony vo verejnom záujme v lodnej doprave, ktorých objednávateľom bude priamo ministerstvo dopravy. Vyššie územné celky sa budú podieľať na úhrade 45 percent nákladov za službu, pričom suma sa rozdelí medzi ne v pomere dĺžky trasy v dotknutom vyššom územnom celku.
„Ministerstvo však vynechalo župy z prípravy návrhu zákona. Len v utorok 24. septembra prizvalo TTSK a Bratislavský samosprávny kraj (BSK) na rokovanie o návrhu, a keďže vyššie územné celky sú dotknuté predkladanou legislatívou a vznikajú im povinnosti a priame finančné náklady, mal predkladateľ so župami, podľa legislatívnych pravidiel, uskutočniť pripomienkové konanie. Samotný materiál je pripravený narýchlo, pričom bola porušená zásada všeobecnosti právnych predpisov. Pôvodný návrh zákona, ktorý bol TTSK a BSK prezentovaný, ešte obsahoval doložku vplyvov na ich rozpočty, ktorá hovorila o finančnom vplyve zámeru Dunajbus, konkrétneho projektu verejnej lodnej dopravy na rieke Dunaj. Vládou schválený návrh však už túto doložku neobsahuje. Preto samosprávne kraje nevedia o potenciálnych finančných dopadoch na svoje rozpočty,“ reagoval v stanovisku Jozef Viskupič, trnavský župan a predseda združenia samosprávnych krajov SK 8.
Zákon ukladá podľa Viskupiča župám povinnosť prispievať vo výške 45 percent z úhrady za objednanú dopravnú službu vo verejnom záujme, pričom nie je vôbec zrejmé, na základe akých kritérií ministerstvo toto percento zadefinovalo. Zároveň návrh župám neumožňuje kontrolovať opodstatnenosť a efektivitu týchto výdavkov, tak ako je to teraz napríklad pri výkonoch v autobusovej doprave.
„Zákon tak ukladá krajom nové povinnosti, pričom, a stáva sa to už pravidlom, nehovorí o finančnom krytí alebo kompenzácii týchto výdavkov. Takto prijatý návrh je pre samosprávne kraje neprijateľný,“ konštatoval v stanovisku Viskupič.
Skeptický k projektu verejnej lodnej dopravy je dopravný analytik Ján Bazovský, podľa ktorého lodná doprava situáciu na komunikáciách v Bratislave a jej okolí nezlepší. „Nehrozí, že by to výrazne znížilo počet osobných vozidiel na cestách, pretože v prípade lodnej dopravy by musel vodič urobiť viacero úkonov, a to sadnúť si do auta, prísť do prístaviska, zaparkovať vozidlo, odviezť sa loďou a potom prestúpiť v Bratislave do mestskej hromadnej dopravy. Aktuálne mu stačí sadnúť si do auta v mieste bydliska a zaparkovať tam, kde to potrebuje, alebo v blízkosti cieľa cesty,“ uviedol Bazovský, podľa ktorého by lodná preprava bola skôr sezónnou záležitosťou, nakoľko je otázna prevádzka v zimných mesiacoch, a zároveň podľa neho na Slovensku takejto doprave chýba tradícia, aká je napríklad v Holandsku alebo talianskych Benátkach. „Komunikácie v Bratislave a jej okolí by viac odľahčila nákladná lodná doprava, pretože namiesto kamiónov by sa tovar prevážal loďami,“ doplnil Bazovský.