Chladno, noci budú až mrazivé

Aj podľa dlhodobých štatistík sa ukazuje, že október sa vyznačuje nestabilným počasím. Dôkazom môže byť vývoj teplôt v tomto týždni. Na automatickej meteorologickej stanici v Kamenici nad Hronom ukázal v pondelok teplomer 27,4 stupňa. Ochladilo sa však pomerne rýchlo a v piatok zaznamenali mráz v Nitre, Hurbanove, v Dudinciach v päťcentimetrovej vrstve nad zemským povrchom bolo –2,5 a vo výške 2 metre rovná nula.

VIDEO: Pozrite si predpoveď počasia na víkend s výhľadom na začiatok budúceho týždňa.

„Je to upozornenie, že prídu veľmi chladné dni. Začiatkom budúceho týždňa, v pondelok-utorok sa očakáva, že sa zmenší oblačnosť, takže najmä v utorok bude mrznúť. Teploty klesnú ešte nižšie ako tento týždeň,“ hovorí klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu.

V piatok ráno namerali v Telgárte –3,4, v Košiciach –1,2 a na Štrbskom plese –4 stupne. „V utorok budú mrazy silnejšie, a nebudú to len prízemné mrazy. Pestovatelia by mali chrániť najmä teplomilné rastliny,“ upozorňuje Faško.

Počasie bude aj v ďalších dňoch nevyspytateľné. „Veľmi zle sa hovorí na túto tému, pretože premenlivosť počasia je naozaj veľmi výrazná. Sú náznaky, že na rozhraní prvej a druhej októbrovej dekády by mohlo byť počasie stabilnejšie, ale či to tak bude, je veľmi neisté,“ krúti hlavou klimatológ.

Ako ďalší príklad nestabilnosti počasia uvádza Lomnický štít: 24. septembra ráno tam bola nesúvislá snehová pokrývka, 27. septembra bolo snehu 2 cm, na druhý deň bola pokrývka opäť nesúvislá, o dva dni už mala znova 2 cm, aby na ďalší deň bola znova len nesúvislá. V prvý októbrový deň dosiahla hrúbku 4 cm, do stredy 2. októbra sa takmer roztopila, a vo štvrtok už mala opäť 4 cm.

Hlavnou črtou počasia tohto obdobia sú rýchle zmeny riadiacich tlakových útvarov. „To komplikuje predpovede počasia a ťažko hovoriť, ako bude na viac ako tri dni,“ dodáva Faško. V končiacom sa týždni sa pondelok začal najskôr teplým vetríkom, ktorý sa rýchlo zmenil na chladný a silný najmä v nárazoch.

V utorok však bolo priam ideálne jesenné počasie – svietilo slnko, bolo teplo a jasno. "Práve vďaka tomu sa menili aj snehové podmienky na Lomnickom štíte, na našom území sa pravidelne striedali chladnejšie a teplejšie vzduchové hmoty. Spôsobilo to teplotné výkyvy sprevádzané vetrom. To sme videli v pondelok.

Tlakový gradient, ktorý tu vznikol medzi tlakovou nížou nad Škandináviou a samostatným jadrom, ktoré sa vytvorili v noci na pondelok a potom počas dňa nad Baltickým morom a severným pobrežím Poľska, vytvoril nahustenie izobár nad Poľskom, Českou republikou, Nemeckom a Slovenskom, takže sme mali problémy so silným vetrom," vysvetľuje klimatológ.

Podotýka však, že rýchlosti vetra – v nárazoch 86 km/h – nie sú nezvyčajné pre toto ročné obdobie. A najmä v Nitre, kde padajúci konár spôsobil smrť školáka a zranenie jeho dvoch spolužiakov, zvykne práve na jeseň fúkať vietor so silou v nárazoch aj vyše 100 km/h.

Preto klimatológ varuje aj pred vetrom – nad Atlantickým oceánom sa zvýšila aktivita tlakových níží, ktoré postupujú do vnútrozemia kontinentu. A so studeným frontom príde aj silnejší vietor. „Uvidíme, akú rýchlosť a silu dosiahne, ale treba sa mať na pozore,“ dodáva Faško. Sobota bude zamračená a na väčšine Slovenska sa očakáva dážď. Nedeľa by už mohla byť sympatickejšia, no bude chladno, dokonca aj na október. V pondelok a utorok by mohlo byť v Bratislave okolo desať stupňov, na severe len čosi málo nad nulou.

Pocitovo sa zdá, že jeseň prišla akosi rýchlo. Klimatológ Faško však hovorí, že september bol teplotne normálny, čo prekvapuje, je výrazný, niekoľkostupňový rozdiel medzi priemernými mesačnými teplotami v auguste a v prvom jesennom mesiaci. Napríklad v Dudinciach mali priemernú mesačnú teplotu v auguste 22,4, v septembri 15,4 stupňa. V Piešťanoch to bolo podobné – 22 v auguste, 15,5 stupňa v septembri.

Podľa Faška takýto rozdiel zaznamenali na viacerých meteorologických staniciach. Kým v období od polovice 20. storočia do roku 1990 sa niečo takéto stalo v troch-štyroch prípadoch, v poslednom tridsaťročí niekoľkonásobne viac. „Letá po roku 1990 sú zreteľne teplejšie a keď príde v septembri normálne počasie, aké ma byť, cítime výrazný prepad v teplotách,“ zdôrazňuje klimatológ.

Globálne otepľovanie sa prejavuje najmä v letných mesiacoch, v druhej dekáde 21. storočia je nadnormálne teplé až horúce v podstate každé druhé leto. „Otepľovanie sa však až tak výrazne neprejavuje na jeseň, preto nás to tak prekvapuje. Počasie je však také, aké je a iné nebude. Musíme sa mu prispôsobiť a zariadiť, aby dopady boli čo najmenšie,“ uzatvára Faško.