Spomienky na krvavé boje na Dukle

Pred 75 rokmi, 6. októbra 1944, prešli jednotky 1. československého armádneho zboru hranicou vtedajšieho Československa. Prechod bol súčasťou karpatsko-duklianskej operácie, najkrvavejšej bitky na našom území, ktorá trvala 51 dní. Ženisti postavili slávobránu a hraničný stĺp a tak čakali na príchod generála Ludvíka Svobodu.

, 06.10.2019 16:10, aktualizované: 19:09
296

Karpatsko-duklianska operácia bola súčasťou širšie vedenej Východokarpatskej operácie. Mala spojiť povstalecké sily Slovenského národného povstania so sovietskymi armádami. Keď svobodovci prekročili hranice domoviny, začali s oslobodzovaním miest a obcí od fašistov.

Ani dážď a chlad neodradili 94-ročného Jána Štefánika z Giraltoviec, aby sa prišiel pokloniť pamiatke hrdinov, ktorí počas tejto operácie padli, či sa pristaviť pri soche generála Svobodu. „Padlo tu veľa mojich priateľov, mnohých som poznal. Prešiel som celé Slovensko, vojnu som skončil v Olomouci a poslali ma domov. Do Prahy už potom išli skúsenejší a starší, ja som vtedy mal iba 19 rokov,“ zaspomínal si pán Štefánik. Verí, že už nikdy nedôjde k takým udalostiam. „Dobré by bolo, keby dnešní mladí nezažili to, čo sme zažili my,“ vzdychol si.


VIDEO: Dobre by bolo, aby ste vojnu už nezažili, spomína pán Ján Štefánik.


O rok mladší Juraj Kohút prišiel vzdať úctu kamarátom, aj keď mal problémy s dýchaním a obával sa aj počasia. „Bojoval som síce na inom úseku, ale na Duklu chodím, pokiaľ mi zdravie dovolí. Prídem vzdať úctu kamarátom, ktorí bojovali proti fašizmu a za oslobodenie Československa,“ povedal pamätník bojov Kohút, ktorému minister obrany Peter Gajdoš udelil pamätnú medailu. Okrem Kohúta ju dostali ďalší deviati vojnoví veteráni, piati Slováci a štyria občania Českej republiky. Pokloniť sa pamiatke hrdinov prišiel aj Gajdošov rezortný kolega z Českej republiky Lubomír Metnar.


VIDEO: Vojnový veterán Juraj Kohút: Kým vládzem, na Duklu budem chodiť.


Na pietnom akte pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle, pri soche generála Svobodu i Pamätníku Sovietskej armády vo Svidníku sa okrem viacerých hostí z domova a zo zahraničia zúčastnili aj najvyšší ústavní činitelia – prezidentka Zuzana Čaputová, predseda parlamentu Andrej Danko a premiér Peter Pellegrini.

„Všetci Česi, Slováci, Rusíni a príslušníci ďalších národností, ktorí tu v septembri a októbri roku 1944 bojovali po boku Sovietskej armády, sa na tomto mieste neocitli náhodne. Boli v správnej chvíli na správnom mieste, a preto obeť, ktorú pre vlasť priniesli, z nich v mojich očiach nerobí obete, ale hrdinov,“ uviedla v príhovore Čaputová, podľa ktorej musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sa Slovenská republika už nikdy nemohla stať ľahkou obeťou veľmocenského nátlaku, ozbrojeného násilia a nepriateľskej vojenskej mašinérie.

Oslavy Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej... Foto: TASR, František Iván
SR Dukla Pamätník Operácia Hrdinovia Oslavy čaputová Oslavy Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle 6. októbra 2019. Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová počas príhovoru.

„Vážení vojnoví veteráni a veteránky, vám účastníkom oslobodzovacích bojov vzdávam svoj rešpekt, úctu a veľké ďakujem za všetko, čo ste v tých krutých a vypätých dňoch dokázali pre svoju vlasť. Rovnako sa skláňam pred vašimi spolubojovníkmi, ktorí položili svoje životy na týchto miestach,“ poďakoval sa na Dukle Pellegrini.

Pripomenul, že súčasťou areálu pamätníka je aj súsošie Žalujem. "Tu z tohto miesta morálne žalujem všetkých, ktorí prihlásením sa k fašistickej ideológii v tom čase spôsobili, že prvé kroky mladých slovenských vojakov museli viesť cez Bránu smrti. Rovnako žalujem všetkých, ktorí podporovaním vtedajšieho režimu spôsobili, že slovenskí vojaci sa dotkli rodnej zeme v Údolí smrti. Žalujem aj pohrobkov fašizmu, ktorí nikdy tieto miesta nenavštívili a dnes rehabilitujú režim, ktorý vraždil vlastných občanov a vypaľoval slovenské dediny,“ povedal premiér.

Pokračoval, že slová ako hrdinstvo, smrť, odvaha či obeta strácajú svoj pravý význam a u mladej generácie sa skôr spájajú s komiksovými hrdinami než s tými skutočnými. „Poznajú Batmana alebo Ironmana, ale netušia, kto sú Viest, Golian či hrdinovia z Dukly. Je jednou z našich úloh vrátiť týmto slovám ich skutočný obsah a priradiť k nim skutočných hrdinov z reálneho života,“ povedal premiér vo svojom prejave.

Účastníci spomienky ocenili, že po rokoch opäť počuli sovietsku hymnu. Napriek tomu, že na Dukle zomreli pri bojoch tisíce vojakov tejto krajiny, od určitého času sa nehrala. V minulosti si účastníci vypočuli slovenskú, českú a poľskú hymnu.

„Som rád, že sa to vrátilo späť. Nevyvrátiteľným faktom je, že tu ruskí vojaci bojovali a zomierali. Nech sa už neskôr dialo čokoľvek, v roku 1944 nám prišli pomôcť a oslobodiť nás,“ uviedol Peter zo Svidníka, ktorého otec bojoval na Dukle a až do smrti bol pravidelným účastníkom pietnych spomienok. „Pokračujem v jeho tradícii, nesmieme zabúdať na hrdinov,“ doplnil syn účastníka bojov.

Východokarpatská operácia

V priestore Duklianskeho priesmyku sa 8. septembra až 27. októbra 1944 odohrala jedna z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny. Do dejín vstúpila ako najväčšia a najkrvavejšia bitka línie východného frontu, súvisiaca s územím Slovenska. Zároveň bola jednou z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny a najťažších na slovenskom území, ktorá si vyžiadala mnoho obetí na životoch. Východný front počas druhej svetovej vojny sa v októbri 1944 definitívne presunul na územie Slovenska a vojaci začali oslobodzovať jednotlivé dediny a mestá od fašistov. Karpatsko-duklianska operácia bola súčasťou širšej Východokarpatskej operácie. Počas bojov prišlo o život okolo 21-tisíc červenoarmejcov a 1 800 príslušníkov československých jednotiek.

Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok denníka Pravda.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
296 debata chyba
Viac na túto tému: #Zuzana Čaputová #karpatsko-duklianska operácia #Dukla